Drevorez
Už z uvedeného názvu je jasné, že základným materiálom pre tieto techniky je drevo. Samotná drevorezná technika ja staršia ako drevoryt.
Výber dreva, spôsob zostavenia jednotlivých dielcov, ich vzájomné zglejenie a napokon preparácia opracovanej doštičky vo veľkej miere pôsobia na ryteckú prácu i tlač. Stáva sa, že chyby materiálu, ale aj technologického postupu zapríčiňujú praskliny a teda znehodnotenie celej našej práce. Základná požiadavka pre kvalitu práce je suché drevo. V uvádzanej literatúre dochádza k rozporom v určitých otázkach ohľadom vhodnosti použitia drevín, či je vhodnejšie použiť mäkkú drevinu ako lipu alebo voliť tvrdé drevo (hruškové, bukové alebo jabloňové). Keďže ide o techniku tlače a teda tlakom sa v lise otláča profil dosky na plochu papiera, zvolil by som radšej tvrdšie drevo. Pre techniku drevorezu sa používajú doštičky rezané pozdĺžnym smerom; najvhodnejšie sú z jadrovej časti kmeňa stromu. Okrajové doštičky najväčšmi zosychajú, praskajú a na ryteckú prácu sú nevhodné.

Hrúbka doštičky pre ručnú tlač môže byť ľubovoľná, pre strojovú tlač v kníhtlačiarni jej hrúbka nesmie však presahovať normálnu výšku typografického písma, t. j. 23,5 mm. Výber dreva podmieňuje i výtvarný zámer umelca, ktorý môže povrchovú štruktúru dreva uplatniť na výtvarný účinok. Niektorí umelci pracujú zámerne na doskách s nezušľachteným povrchom, na ktorom napríklad roky dreva vystupujú reliéfne a sú viditeľné na odtlačku. Preto sa používa i buková preglejka, ktorá svojou štruktúrou a neostrým rezom vznikajúcim pri práci dáva kresbe mäkké zafarbenie.

Kresba sa naskicuje na drevo ceruzkou buď priamo, alebo sa prepauzuje cez indigový kopírovací papier a dotiahne sa tušom. Rezba kresby robí sa oceľovými nožmi s krátkou čepeľou zasadenou do pevného držadla. Pevný nôž zaručuje spoľahlivý a bezpečný rez aj najtenších línií. Pri rezbe výrazných línií držíme nôž v zovretej pästi, pri rezaní detailov a hustej lineárnej kresby, kde zárezy nemusia byť hlboké držíme nôž ako ceruzku.

Štruktúra doštičiek rezaných po dĺžke kmeňa pripúšťa aj rezbu drevoryteckým rydlom, a to v partiách kresby, kde sú línie paralelné s vláknami dreva. Línie kresby, ktoré smerujú priečne na vlákna dreva, sa nedajú rezať rydlom, lebo vlákna dreva sa vytrhávajú.

Drevoryt
Tvárnosť a charakteristika kresby drevorytu je značne vyhranená, lebo jej voľné poňatie je zúžené a umocnené do najzákladnejšej grafickej skratky. Je nutné opierať sa o pomocnú osnovu kresby, tušové prevedenie skice námetu sa má čo najviac podriadiť charakteru reznej kresby.

Základným a jediným pracovným nástrojom je drevorytecké rydlo. Práca rydlom nemá byť mechanickým kopírovaním vlastnej tušovej kresby, naskicovanej na drevo.

Vhodný výber dreva pre túto techniku je obmedzený, lebo drevina okrem tvrdosti musí mať aj rovnomerne hustú a jemnú štruktúru. Z európskych drevín najlepšie vyhovuje vyzreté hruškové a zimozelové drevo. Z orientálnych driev tvárnej technike vyhovuje citrónovník, cédrové a cyprusové drevo a niektorý druh ružového dreva, ktorý sa označuje podľa miesta výskytu ako drevo africké, východoindické, brazílske atď. Drevorytecké dosky sa zglejujú z jednotlivých menších dielcov narezaných priečnym smerom na kmeň stromu; na ten účel je najlepšie jadrové čelné rezivo.

Plocha zlepených hranolčekov musí byť dokonale rovná a hladká. Vybrúsime ju brúsnym papierom až do zrkadlového lesku. Na dokonale hladkú plochu dreva dokonale prekreslíme motív. Práca s rydlami je iná ako s dlátami a nožmi. Rydlo sa drží štyrmi prstami pravej ruky a palec sa o rydlo iba opiera. Palec je pevne položený na povrchu. Blok zlepeného dreva neupevňujeme do pracovného stola, necháme si ho voľne položený na stole a pridržiavame si ho druhou rukou. V ruke s ním môžeme voľne otáčať podľa potreby.

V umeleckom priemysle sa v minulosti jednou z techník tvorby grafiky uvádza do popredia technika drevorezu a drevorytu to vďaka svojej populárnosti a materiálovej dostupnosti.

Tieto druhy technologických postupov sa používali okrem tvorby grafických listov a ilustrácii ako formy pre modrotlač. V súčasnosti moderná technika dokáže istým spôsobom nahradiť formy klasického materiálu, ale nemôže nahradiť isté hodnoty ktoré dokáže výtvarník, remeselník alebo tvorca dosiahnuť svojou prácou.