referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Sobota, 19. októbra 2019
Hospodárstvo Slovenska
Dátum pridania: 25.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sufo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 914
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 
Obyvateľstvo
Vývoj
Prvé historické známky pochádzajú z 5.stotočia p.n.l. , vytvorili ho keltskí Kotíni (prínos baníctva a hutníctva a výstavba prvých miest-OPPÍD). Potom prichádzajú Markomani a Kvádi , ktorý spolu s Rimanmi z juhu vytlačili Keltov . V 5. storočí prichádzajú Slovania , odolávajú tlaku Hunov a Avarov . V 7. storočí sa vytvára Samova ríša , neskôr Veľkomoravská ríša . Vnútorné problémy a vpád Maďarov v 9. a 10. str. znamenali rozpad VM a pridruženie „Slovenska“ k Uhorsku . Kelti osídľujú horské oblasti a rozvíjajú banskú a hutnícku výrobu . V 11.-13. str. sú dôležité kláštory (Horský Beňadikt , Šahy) , potom nastupuje tzv. Šoltýska kolonizácia , v 13.-14. str. prebieha zemianska kolonizácia severu a Banská kolonizácia . V 16.-18. str. osídľovanie najmä Valašskou pastierskou kolonizáciou , ktorú vystrieda Kopaničiarská kolonizácia – vznik rozptýleného osídlenia .

Dynamika
Dnešný stav zodpovedá prirodzenému a migračnému pohybu . Prirodzený pohyb predstavuje rozdiel medzi Natalitou a mortalitou (od 1979 – 10,6 % má klesajúcu tendenciu ) . Dôležité sú aj emigračné vlny , v 19. str. vysťahovanie do Viedne a Budapešti , v 20. str. emigrovali hlavne do USA , Kanady , Brazílie a Argentíny . Popri vonkajšej je aj vnútorná migrácia ktorá určuje diferenciáciu v hospodárstve štátu . Hustota zaľudnenia je 109,7 ob. na km2 . Štruktúra je taká že na 1000 mužov pripadá 1054 žien , v predproduktívnom veku (0-14) 21% , v produktívnom veku (15-54) 60,7% , poproduktívny vek 17,6% .

Sídla
Štruktúru tvorí 2867 obcí , z toho vidiecke sídla sú 87,33% , prechodné sídla sú 8,36% a na mestské pripadá 4,31% - na Slovensku je 136 miest . Vidiecke sídla predstavujú najrozšírenejší typ osídlenia (delenie na kompaktné a roztratené osídlenie) . Kompaktné osídlenie súvisí s hospodárskym využitím – poľnohospodárska funkcia . V horských oblastiach súvisel vznik osídlenia s rozvojom baníctva , uhliarstva a drevorubačstva . Podľa pôdorysu delíme sídla na Hromadné (neusporiadaní pôdorys , horské oblasti) , Prícestné (domy sú usporiadané pozdĺž cesty alebo potoku) a Návesné (usporiadanie okolo voľnej plochy ) . Z funkčného hľadiska delíme sídla na : sídla s obytnou funkciou (spádové územie , ktoré poskytuje prácu) , sídla s priemyselnou funkciou (vlastný hospodársky potenciál) sídla s kombináciou funkcií , sídla so športovo-rekreačnou-kultúrno-poznávacou funkciou , sídla s dopravnou funkciou . Mestá , najstaršie vznikli v 9. a 10. str. a majú remeselnícko-obchodné zameranie a vznikali najmä na „križovatkách“ obchodných ciest . Podnetom na vznik mesta bol aj rozvoj baníctva – banské mestá . Ale aj brodová poloha na riek Dunaj rozhodovala o vzniku . V čase nájazdov Turkov vznikali aj mestá s obranou funkciou (Nové Zámky , Leopoldov) . Ďalšie mestá vznikajú za asistencie geomorfologických podmienok . Rozvoj priemyselnej výroby na mestá pvlíva najmä počas 20. str. , keď vznikol Svit a Partizánske .
Delenie miest : 1) Malé mesta (od 5 do 20 K)-špecializovaná funkcia . 2) Stredné veľké mestá (od 20 do 50 K)-polyfunkčný charakter . 3) Veľké mestá ( od 50 do 100 K)-rozvinuté všestranné väzby s širokým uzemním dosahom . 4) Veľkomestá (nad 100 K)-funkcie celoštátneho a medzinárodného rozsahu .

Vývoj Hospodárstva
Začiatky siahajú do 12.-14. str. kedy vznikali prvé lokality s ťažbou nerastných surovín . V 15. a 16. str. dochádza k rozširovaniu baníctva a hutníctva (v oblasti BŠ a Kremnici ťažba drahých kovov a v okolí BB hutnícka meď, Gemer-železná ruda). Vďaka baníctvu sa počas 17.-18. str. stáva Slovensko priemyselnou základňou pre Uhorsko . V tomto období sa rozvíja aj textilný , sklársky a papiernicky priemysel . V 1910 priemyselnú činnosť vykonávalo len 17,8% , zatiaľ čo v poľnohospodárstve a lesníctve bolo 62,6% obyvateľov. Z priemyselných odvetví to bol najmä odevný priemysel s 21% , potravinársky priemysel s 14% , hutníctvo a spracovanie kovu 13,5 % . Začína sa rozvíjať aj cestovný ruch vo Vysokých Tatrách . Do začiatku 1.sv. vojny Slovensko zostáva agrárnou krajinou . Po vojne vzniklo ČSR a priemysel bol sústredený v oblasti Čiech . Oživenie prišlo v 30. rokoch , keď vznikajú najmä zo strategického dôvodu závody ťažkého priemyslu – zbrojárenský priemysel (Dubnica nad Váhom , Považská Bystrica) , rozvoj aj chemického priemyslu (Dubová , Svit ) . Po skončení 2. sv. vojny sa podniky znárodnili a trhové hospodárstvo je nahradené centrálne plánovaným hospodárstvom . Obdobie po 1948 sa vyznačuje vysokým stupňom industrializácie (tento rozvoj umožňujú najmä nerastné bohatstvo a poloha k ZSSR , najväčší rozmach zaznamenal – strojársky , chemický , gumárenský a kovospracujúci) . Počas tohto obdobia vzniklo okolo 300 podnikov ktoré sledovali kvantitatívnu výrobu a nesledovali disproporciu medzi jednotlivými odvetviami . ČSR prispôsobovalo výrobu požiadavkám RVHP bez rešpektovania vnútorných impulzov . V 1989 transformácia plánovanej na trhovú (reštitúcie , malá a veľká privatizácia). V 1990-91 20 000 ľudí stratilo robotu , produkcia sa znížila na sedminu , zníženie exportu kvôli rozpadu ZSSR a ČSR . V 1994 sme sa odrazili od dna (rast HDP , exportu a znižovanie inflácie) na úkor zadlžovania .

Priemysel

Ťažobný priemysel
Vznik každého výrobku začína ťažbou a spracovaním surovín . V minulosti bolo Slovensko vybavené železnými , medenými rudami , striebrom a zlatom . Ale prevažná časť sa vyťažila . Nedostatok je aj energetických zdrojov – ropa (dovoz z Ruska) , domáce zdroje ropy – Gajary , Gbely a Dúbrava . Zemný plyn sa nachádza v Malackách a v Lábe . Z fosílnych palív má najväčší význam hnedé uhlie (Hornonitrianske bane a.s. , Prievidza – Baňa Nováky a Handlová , Veľký Krtíš a Baňa Záhorie a Holič a.s.) hlavným odberateľom je elektráreň Nováky . A tiež sa ťaží hnedé uhlie ktorého sú 86 mil. ton . Rudné baníctvo je na ústupe , a opak zažíva nerudné (magnezit v Rudohorí ) . Kameňopriemysel , a.s. Levice ťaží travertín a polodrahokam Onyx , zo stavebných surovín sa využíva bentonit , kremenec , perlit , štrkopiesky a piesky .

Hutnícky priemysel
Zahŕňa výrobu železa a ocele , výrobu neželezných kovov , zliatin ktoré predstavujú hutnícku prvovýrobu a druhovýrobu . V minulosti SR malo veľké zásoby nerastného bohatstva ale to je uz dnes vyťažené , tak že sme závislí od dovozu . Rozvoj začal keď v 1960 sa spustili VSŽ ale po rozpade RVHP zaznamenal priemysel prepad o 41 % . VSŽ rástli zatiaľ čo Kovohuty sa dostali do konkurzu a ZSNP a.s. boli úspešné vďaka dobrým cenám hliníka . V SR hutníctve ma dominantne postavenie čierna metalurgia . VSŽ vyrábala najmä ploché oceľové výrobky , páskovú a profilovú oceľ , potom čo tam vstúpil americký kapitál preorientovali sa na automobilové plechy . Železiarne Podbrezová , na výrobu používa predovšetkým šrot , vyrába predovšetkým rúry ktoré vyváža do 60 krajín sveta . Farebná metalurgia , dominuje Slovalcu a.s. v Žiari nad Hronom – výroba hliníku , vstup Nemcov (RautenBach) výroba odliatkov motorov . Výrobou medených káblov boli Kovohuty a.s. Krompachy , využíva šrot , potom sa dostali v 99 do konkurzu a teraz sú v plnej prevádzke.

Strojársky priemysel
Patrí k najdôležitejším odvetviam priemyslu z hľadiska hodnoty výroby , zamestnanosti a postavenia v exporte . Po šokovej transformácii z centrálneho na trhové hospodárstvo bolo mnoho podnikov nútených priať nové výrobné programy . Rozmiestnenie je nerovnomerne a sústreďuje sa hlavne BA a okolí , a pozícia horehronia sa oslabila a je to tím že investori smerujú hlavne do miest s dobrou infraštruktúrou . Hlavným predstaviteľom strojárenského priemyslu je automobilový priemysel (Volkswagen , Kia , ...) , pre automobilový priemysel sú potrebný aj subdodávatelia ako napr. Johnson Controls s.r.o. v BA , Martine a LC . Obnovenie výroby s strojárenskom priemysle závisí od finančnej situácie podniku (presadenie sa na trhu , nedôverčivosť tak ako bank aj spotrebiteľa ...) zlepšenie sa očakáva najmä od príchodu zahraničného kapitálu . Zahraniční kapitál : WV , Sachs Trnava – spojky , INA Werke Schaffeier KG – guličkové ložiska , Sauer Sundstrand – hydraulické systémy.
TOP 5 : WV Slovakia , Whhirpool Slovakia , Tatravagonka , Slovenské energetické strojárne , Johnson Control International .

Elektrotechnický priemysel
Vyznačuje sa najväčším poklesom výroby v rokoch 1990-1993 (61%) . mierne oživenie prišlo v 1994 – dynamický rast exportu , v roku 1999 to bolo 41,2 mld. Dominuje výroba elektrických strojov a prístrojov (elektromotory do práčok , generátorov , izolantov a káblov plus výroba rádiových , televíznych a spojových zariadený a meracích) . Výroba TV OTF a.s. , OVP Orava , a zo zahraničných sa presadil SONY v Trnave . Na jadrovú energetiku bola prepojená výrobná činnosť EZ Elektrosystémy BA . TOP 5 : BSH Drive and Pumps , VW Elektrické systémy , Sony Slovakia , Siemens Automotive , Alcatel Slovakia .

Chemický a farmaceutický priemysel
Typická je vysoká dovozná náročnosť . Musí dovážať čierne uhlie , ropu , zemný plyn , fosforečnany a draselné solí . Delíme do troch sektorov : Ťažký anorganický (výroba kyseliny sírovej – výroba superfosfátov , výbušnín a umelých vláken) , ľahký chemicky (tekuté farby a lieky syntetickým spôsobom ) a ťažký organický (petrochémia , benzén , fenol , toluén)
Najvýznamnejším subjektom je Slovnaft a.s. , popri rafinácii ropy sa zaoberá aj výrobou uhľovodíkových plynov . V oblasti gumárenského priemyslu je to Matador a.s. – výroba pneumatík , dopravných pásov a technickej gumy . Duslo a.s. Šaľa – priemyselné hnojivá , prostriedky na ochranu rastlín , disperzné lepidlá ktoré vyváža do viac ako 40 krajín . Čo sa týka liekov tak na Slovensku je iba jeden dominantný výrobca – Slovakofarma a.s. Hlohovec . Pre ďalší rozvoj je treba zahraničných investorov (napr. Continental AG spolu s Matadorom)TOP 5 : Slovnaft a.s. , Matador a.s. , Duslo a.s. , Slovakofarma a.s. , Chemlon

Priemysel stavebných materiálov
Útlm výstavby bytov v posledných rokoch spôsobil pokles výroby , v 1989 bolo tu zamestnaných 10 % aktívneho obyvateľstva teraz je to menej ako 6,9 % . Priemysel je rozvíjaný na báze domácich surovín – vápenec a dolomit , ktorého lokalizácia súvisí aj s umiestnením cementárni a vápeniek . Najväčším výrobcom cementu je Hirocem a.s. Rohožník , väčšina produkcie vyváža do rakúska a Nemecka . Ďalej ho vyrábame aj v Považskej cementárni Ladce , Cemmacu a.s. Horné Sŕnie , potom v BB , Lietavskej lúčke a v Turni nad Bodvou. Vápno produkujú vo Varíne , Gombaseku a Rohožníku .Tehliarsky priemysel pozitívne ovplyvňujú kvalitne hliny z Podunajskej nížiny , najväčším producentom je Wienerberger – Slovenské tehelne s.r.o. Zlaté Moravce . Potom výroba Majoliky v Modre , stavebná keramika v Novoker LC , Staveco Galanta . TOP 5 : Hirocem , VSŽ keramika , Považská cementáreň , Cementáreň Turňa , Slovmag a.s. Lubeník.

Sklársky priemysel
Viac ako 600 ročnú tradíciu , svojimi plusmi je to popredný odvetvím národného hospodárstva . Najstaršou sklárňou bola skláňa v Sklených tepliciach . V súčasnosti je základnou surovinou kvalitný sklársky piesok dovážaný z Čiech . Väčšinu produkcie tvory výroba technického skla , predovšetkým vlákien , výroba týchto vlákien sa uskutočňuje predovšetkým v Skloplaste a.s. Trnava . Izomat a.s. Nová Baňa je jediným výrobcom tepelných , zvukových a protipožiarnych izolácii pre stavebné účely na báze minerálnych vlákien , po vstupe RHI AG Viden – zvyšovanie odbytu NOBASILU . Úspešný je aj výrobca úžitkového skla LR Crystal a.s. Lednické Rovne ktorý vyrába poháriky , vázy . Slovglass a.s. Poltár produkuje podobné výrobky z olovnatého skla . Problémy ma Skloobale a.s. Nemšovej ktorý sa zaoberá výrobou obalového skla . Export do EU . TOP 5 : Skloplast a.s. , Skloobal , LR. Crystal , Slovglass , Technické sklo BA.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.