Je to stratený otec Valéra a Mariany, vlastným menom Thomas d’Alburcy. „Je to šľachtic rodom a navyše jemný, vážny, múdry a náramne bohatý.“69150 Vracia sa do Neapola, aby si vzal Harpagonovu dcéru Elizu, ale keď zistí koho má skutočne rada, nestavia sa jej do lásky. „Nemám v úmysle nasilu sa ženiť alebo si robiť nároky na zadané srdce.“70212 Vtedy tiež prichádza na to, že objavil svoje stratené deti. Dá im požehnanie a vystrojí im svadby. „Milé deti, nebo ma vám nevrátilo preto, aby som sa staval proti vašim túžbam.“71 217
Anzelm je síce veľmi bohatý, ale na druhej strane veľkorysý. Nerobí mu problém uhradiť všetky náklady na svadby a komisára. Z jeho vystupovania je zrejmé, že je to statočný a čestný muž, ktorý sa dokáže tešiť zo šťastia druhých.
Vzťahy a konflikty
Harpagon – Kleant (otec – syn)
Kleant sa odjakživa neznášal so svojím otcom. ,,Otec a syn sú sťa oheň a voda."72136 Má na to však aj konkrétne dôvody. Nevidí v ňom pravého otca, ale len prekážku v citoch a v živote. Keď si chce požičať peniaze, ktoré mu otec sám nemá záujem zabezbečiť, musí si zobrať pôžičku pod vysokými úrokmi. Pri stretnutí s dotyčným však zistí, že je to jeho otec: „Ako, otče? To sa vy dávate na takéto zločinecké obchody? Opovážite sa po tomto postaviť pred oči sveta? Že si, česť a meno obetujete nenásytnej žiadostivosti zbierať toliar k toliaru a pre zisk používate všetky najhoršie spôsoby, aké nevynašli aj najpovestnejší úžerníci?“73 159Harpagon si však za žiadnu cenu neprizná chybu a dokonca chce Kleanta vyhodiť z domu.
Ich rozpor sa ešte viac vystupňuje, keď pôjde o lásku. Harpagon sa zamiluje do Mariany, Kleantovej milej. Vyžaduje od svojho syna úctu a chce si ponechať Marianu pre seba. Kleant sa jej však nevzdá ani za nič. ,,Láska nepozná nikoho."74194 Napokon u Harpagona zvíťazí lakomosť a túžba po peniazoch a dá prednosť svojmu pokladu pred Marianou.
Harpagon a Kleant silno kontrastujú. Či už v zovňajšku – Harpagon je starý a odpudivý, zatiaľčo Kleant mladý a atraktívny – ale najmä v názoroch. Harpagonove rozhodovanie je vo všetkých situáciách podmienené jeho "láskou" k peniazom, pedstavuje zastaralosť. Kleant na druhej strane prichádza ako mladá generácia, ktorá sa ozýva a dáva na javo svoju nespokojnosť. Narozdiel od svojho otca ja štedrý a pomohol by ostatným, no nemá na to prostriedky.
Harpagon - Eliza (otec – dcéra)
Vzťah medzi Harpagonom a Elizou je veľmi podobný tomu predošlému. Harpagon so svojou dcérou nevychádza dobre, nepočúva jej názory a chladne zasahuje do jej citov. Vyberá jej partnera, samozrejme, len kvôli peniazom. Harpagon: „Čo sa týka tvojho brata, tomu som vyhliadol jednu vdovu, o ktorej som sa dnes dozvedel, a pokiaľ ide o teba, vydám ťa za pána Anzelma."75
Elizabeth: „Za pána Anzelma?“76
Harpagon: „Áno za pána Anzelma. Je to zrelý mladý muž, je mu viac než päťdesiat a jeho obrovský majetok každý obdivuje.“77
Elizabeth: „Prepáč otec, ale ja sa nechcem vydávať."78
Harpagon: „A ja dcérka, ja, miláčik zase prosím, chcem, aby si sa vydala.“79 148
Keď sa Harpagon dozvie o krádeži, nehanbí sa povedať svojej dcére toto: „Pre mňa by bolo lepšie, keby ťa bol nechal utopiť.“80 211Niet sa čo čudovať, že ho neznáša.
Harpagon – služobníctvo
Kedže Harpagon nemá dobré vzťahy ani len so svojimi deťmi, nedá sa očakávať, že by sluhovia boli nejakou výnimkou. Posadnutosť k peniazom ho núti vyhodiť ich pred výplatou. Takisto šetrí na príprave večere a poháda sa za to s kuchárom Jakubom.
Jakub: „Koľko vás bude za stolom?“81 174
Harpagon: „Osem alebo desať, ale jedla stačí počítať len s ôsmimi. Keď je jedla pre osem osôb, je
dosť aj pre desať.“82
Jakub: „No dobre. Bude treba päť hlbokých a štyri plytké misy. Polievka...predjedlo...“83
Harpagon: „Ba kieho výra! Tým by sa nasýtilo celé mesto.“84
Služobníctvo ho za všetko pochopiteľne nenávidí a v jeho neprítomnosti sa mu vysmieva, ba dokonca preklína ho. Šidlo: ,,Bodaj cholera uchytila lakomcov i lakomstvo!“85146 „Tak zlého človeka, ako je tento starý naničhodník som namôjveru ešte nevidel a nič by za to nedal, že je posadnutý diablom."86144 Jediný Jakub mu to dokáže povedať do očí a aj to až po dlhom prehováraní. Nakoniec sa mu za to ujde palicou.
Harpagonove správanie privedie Šidla do pokušenia okradnúť ho, čo aj urobí.
Harpagon – Frozína
Frozína sa snaží oklamať Harpagona jej chválenkárskymi rečami a myslí si, že mu dokáže prejsť cez rozum. Lenže vždy keď sa jedná o peniaze, Harpagon odhalí úmysly každého vtierača. Dá sa nachytať na klamstvá, aký je krásny, ale jeho inštinkt mu prikáže nepustiť ani halier. ,,Bodaj ťa tislo! Aby ťa čerti vzali, ty pes lakomý! Darmo som dorážala. Odolal, žgrloš!87169 Neváha preto prejsť na druhú stranu a obrátiť sa proti Harpagonovi.
Harpagon – Valér (pán – správca domu)
Valér je jeden z mála tých, ktorých má Harpagon rád. Je to samozrejme vďaka Valérovej pretvárke. Chce si získať jeho priazeň, aby privolil na svadbu s Elizou. Pri každej príležitosti kritizuje sluhov a vychvaľuje Harpagona. ,,To je chlapec, jedna radosť! Hovorí ako Biblia. Šťastný, kto má takého sluhu.“88153 No ten na všetky kamarátstva zabudne, keď ho Jakub krivo obviní z krádeže truhličky. Jeho snaha bola márna.
Valér si myslí, že ho obviňuje za zatajeneie ich vzťahu s Elizou a tak dochádza k omylu.
Harpagon: „Ako keby si nevedel, čo mám na mysli. Márne by si sa pokúšal zapierať, vec mi je známa, o všetkom ma informovali. Ako je možné takto zneužiť moju dôveru, klamne sa ku mne priplaziť s úmyslom ma zradiť a vyviesť mi takýto kúsok.“89
Valér: „Veď pane, všetko už viete. Nechcem sa vykrúcať a nič vám zapierať. Nechajte ma aspoň povedať svoje dôvody.“90
Harpagon: „Aké môžeš mať dôvody, biedny zlodej?“91
Valér: „Láska!“92
Harpagon: „Pekná láska, pekná to láska, na môj veru! Láska k mojim peniazom.“93210
Problémy
Problém lakomstva
Hlavnou myšlienkou v tejto hre je kritika lakomstva stelesneného Harpagonom. Táto zdegradovaná bytosť posadnutá peniazmi, si ani nedokáže uvedomovať dôsledky svojich činov. Toto konanie však neničí len charakter človeka, ale aj vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Harpagon je naozaj ukážkový lakomec, pre ktorého sú peniaze niečím, čo ho drží pri živote. Dokáže pre ne obetovať všetko – lásku svojich detí, priateľstvo a dokonca aj lásku k svojej milej. Ale bez peňazí nedokáže žiť – keď ich stráca, život pre neho prestáva mať zmysel. Čo je ešte viac zarážajúce, Harpagon tieto peniaze vôbec nepotrebuje! Má všetkého dosť, ale nedokáže si to užiť, lebo sa neustále bojí, že ho niekto okradne. Paradoxné je, že práve tento Harpagonov strach dovedie Šidla k pokušeniu urobiť to.
Nemá s nikým kladné vzťahy, každý ho chce len vyžiť, no ani to nie je možné – nikdy by nepustil ani korunu. ,,Pekných slov, chvál koľko chceš, ale o peniazoch ani reči!"94162
Láska s prekážkami
Kvôli svojmu lakomstvu sa hnusí taktiež svojím deťom, ale jemu to neprekáža. Ešte aj na nich chce zarobiť. Vôbec sa nepozerá na ich city – vyberá im partnerov proti vôli, len pre peniaze. Deti sa tajne stretávajú so svojimi milými a snažia sa otcovi nejako prejsť cez rozum.
Harpagonovi sa pomenovanie otec vôbec nehodí. Deti privádza jeho skúposť do zúfalstva, východisko vidia len v úteku.
Generačný problém
Harpagon a jeho deti predstavujú veľký vekový rozdiel a to sa prejavuje aj v odlišnosti ich názorov. Vôbec nevidia zmysel v honobení majetku. „Ach otec, čo záleží na vene, keď sa triafa za ženu poriadna osoba?"95 147 „Načo mi bude na staré kolená majetok, keď sa teraz musím na všetky strany zadlžovať, len aby som po psote, po biede vyžil.“96138
Pokrytectvo
Pokrytectvo, ktoré pramení z túžby získať osobné výhody poznáme z každodenného života. Nevyhli sa mu ani postavy v tejto hre. Stelesnené sú tu dvoma postavami – Frozínou a Valérom. Frozína sa snaží vytĺcť niečo zo svojho nadania a preto prefíkane lichotí zjavu Harpagona. Zatialčo ona to robí z túžby po peniazoch, Valér sa podlizuje z lásky k Elize. Nemá inú možnosť ako si získať Harpagonovu priazeň a presvedčiť ho tak, aby povolil ich svadbu. ,,Ale za to, že si ich nemožno získať inakšie, nenesú vinu tí, čo lichotia, ale tí, čo chcú, aby sa im lichotilo."97135 Nakoniec táto snaha vyšla nazmar – vyriešilo sa to náhodou a vďaka Harpagonovej neprekonateľnej skúposti na peniaze. Prostredníctvom tejto postavy sa snaží autor poučiť ľudí, aby sa vyvarovali prehnanej naviazanosti na peniaze. Lakomstvo vôbec nie je na smiech, ale tak, ako ho v Harpagonovi stvárnil Moliére je až smiešne a čitateľ či divák sa môže dobre pobaviť.
Rozbor
Lakomec je klasicistická dráma – konkrétne komédia. Zápletka v tejto hre nie je prvoradá, dôležitá je myšlienka, ktorú toto dielo má odkázať čitateľom.
Kompozične je komédia rozdelená do piatich dejstiev, čím je dosť rosziahle. Zároveň zrovnoprávňuje komédiu s tragédiou, pretože dovtedy mali päť dejstiev len tragédie. Moliére takisto nedodržal veršovanú formu a nebál sa porušiť klasicistickú normu. Je tu však dodržaná jednota miesta, času aj deja.
V hre sa najčastejšie vyskytujú dialógy, monológy len zriedkavo – keď Harpagon hovorí o strachu z krádeže truhličky. Moliére používa väčšinou jednoduchý a zrozumiteľný jazyk, aby mu pochopili aj jednoduchí ľudia, ktorým je toto dielo venované. No nezabúda aj na vznešené vyjadrovanie, keď napríklad Kleant vyznáva lásku Mariane.
Z výrazových prostriedkov sa tu vyskytujú miernejšie vulgarizmy, ktoré používa Harpagon. ,,Odroň, oplan, šibenec, galgan, kmín bohov..." Autor sa nevyhýba ani frazeologizmom, ktoré sú blízke ľudu - ,,Opovažuješ sa mi liezť do kapusty?"98194 ,,Ste stará hus na šklbanie"99139 Najčastejšie sú metafory – ,,Aspoň zo seba strasieme tie neznesiteľné okovy, ktoré už toľké roky vláčime."100137 ,,Z kože vyletím."101139 Valér použil tento výrok, keď sa snažil imponovať Harpagonovi: ,,Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili."102 174Ďalej tu nájdeme bežné prostriedky ako zdrobneniny, prirovnania, epitetá a i.
Moliére využíva obidva druhy humoru – situačný – takmer fraška. Nájdeme ho v scéne, kedy Jakub mení svoju podobu (kuchár a kočiš). Druhý je slovný humor používajúci hyperbolu - Frozína lichotí Harpagonovi a neuveriteľne zveličuje jeho neexistujúce prednosti. Moliére využíva komiku gesta, oblečnia a celkového výzoru postavy.
Lakomec sa končí ako väčšina Moliérových hier – buď zasiahne kráľ (v tomto prípade Anzelm), alebo prídu listy, ktoré celkom menia situáciu, neznámi rodičia spoznávajú svoje deti. Je tu využitá zámena postáv – Valér sa vydáva za sluhu, Anzelm je neapolský šľachtic. Hra je zaplnená rezonérmi – postavičkami sluhov (Šidlo, Jakub, Frozína), ktorí vyjadrujú mienku autora a svojím konaním posúvajú dej dopredu.