Slovenská architektúra v období renesancie

Tému renesančná architektúra na Slovensku sme spracovali preto, aby som oboznámili čitateľov (najmä študentov stredných škôl) o našej kultúrnej minulosti z obdobia, ktoré považujeme za najvýznamnejšie zo všetkých umeleckých smerov. A to najmä kvôli technickému pokroku, ktorý bol uskutočnený v tejto etape vývinu Slovenska, ale aj celého sveta. V tejto práci sme sa snažili prehľadne opísať renesančnú architektúru na Slovensku, jej najvýraznejšie znaky a črty. Prostredníctvom tejto práce chceme podať čitateľom kompletné informácie o nej a zároveň ich priviesť k štúdiu histórie našej kultúry. Počas písania práce sme sa stretli len s niekoľkými problémami. Rozdielne zdroje niekedy podávali rozdielne informácie o určitej skutočnosti, v tom prípade sme považovali za správne tie, ktoré boli udávané vo väčšom počte zdrojov.

Metodika práce
Pri písaní tejto práce sme postupovali v jednotlivých krokoch, ktoré sme si predtým určili. Začali sme vymedzením témy, ktorú sme chceli čitateľom priblížiť, následne sme pokračovali zhromažďovaním a štúdiom literatúry a iných materiálov. Potom sme vypracovali osnovu, podľa ktorej sme urobili koncept. Pri písaní konceptu som využíval dedukciu, indukciu a generalizáciu. Nakoniec sme podľa konceptu vytvorili čistopis a pridali obrazovú dokumentáciu.

1. Počiatky renesancie
Renesancia v preklade znamená znovuzrodenie, či obrodenie. V 13. str. sa začalo v Taliansku a neskôr aj v iných krajinách šíriť nové myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie – renesancia a humanizmus (ľudský - ľudskosť). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky. Typické bolo vyzdvihovanie práva človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, láska k prírode, racionalizmus (úcta k rozumu), senzualizmus (zmyslové poznanie) a individualizmus (zdôrazňovanie jednotlivca). Podmienil ho rozklad feudálnych pomerov, rozvoj miest a vznik meštianstva, rozmach prírodných vied, najmä astronómie, fyziky a anatómie (G. Bruno, heliocentrické názory G. Galilea a Kopernika, J. Kepler, kníhtlač Jána Gutenberga, Leonardo da Vinci a i.), zemepisné objavy v 15 – 16. storočí (Amerika), kompas. Začali sa lámať cirkevné dogmy a kresťanská ideológia, pričom človek začal rozmýšľať racionálnejšie a praktickejšie, čo prinieslo obdobie reforiem. Filozofická pozornosť sa obrátila k človeku (základ tvorila antická filozofia- individualizmus), ktorý začal byť chápaný ako tvorca spoločenských pomerov. Rozvíjal sa priemysel a s ním aj nová trieda meštianstvo (buržoázia), ktorá sa vymaňovala z feudálnych pút najskôr v Taliansku a postupne i v celej Európe (porov. napr. Lakomý, s.71). Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobného nadpozemského života obracala k svetskému životu
Z umeleckého hľadiska tvorí epochu medzi gotikou a barokom. Humanistické a renesančné myslenie prevratne zasiahlo do života, literatúry, vedy a umenia (resp. architektúry).

Renesanciu do Uhorska uviedol Martin Korvín. Strediskom nového hnutia bol kráľov-ský dvor v Budíne, palác na Vyšehrade a neskoršie aj rezidencie cirkevných hodnostárov. Hnutie sa v uhorských pomeroch značne lí-šilo od západných, lebo jeho nositeľom bola spočiatku šľachta. V 15. storočí vzrástol i na Slovensku význam miest. Na Slovensku sa však nové hnutie stretlo s doznievajúcou gotikou. Prvý rene-sančný impulz v 15. storočí sa na Slovensku takto prejavil v prechodnom slohu, uplatňujúcom sa najviacej v epitafoch, oltár-nych obrazoch, teda zreteľnejšie v plastike a v maliarstve než v architektúre. Vplyv nového hnutia sa vo výtvarnom umení prejavo-val v zosilnenej tendencii k racionalizmu, naturizmu i realizmu, k vecnému, presnému a logickému videniu a chápaniu sveta, k rozšíreniu pohľadu, simultánnosti vnímania, schopnosti vidieť priestor a vidieť v priestore. Premena sa prejavila i na epita-foch, viazaných stredovekou tradíciou. V 1. pol. 16. storočia začala na Slovensku uplatňovať svoj vplyv renesančná architektúra. Premena sa odohrávala v 2 polohách a ich početných variáciách. Menila sa veľká forma gotického priestoru smerom k horizontále, pričom sa zachovalo staré gotické tvaroslovie, no uvoľňovala sa jeho statická a tektonická väzba a zvyšoval sa dekoratívny význam, pridávali sa nové výrazné renesančné detaily.

Stavby uceleného renesančného slohu vznikali na Slovensku iba od polovice 16. storočia. Prvým výrazným a najhodnotnejším dielom prechodného obdobia bola radnica v Bardejove (obr. 10) významná ojedinelá civilná meštiacka stavba s výraznými renesančnými detailmi a časťami na pozadí širšieho teritória, lebo v tom istom čase vznikali v okolitých krajinách podobné stavby len cirkevné, prípadne kráľovské. V 2. období renesancie na Slovensku, ktoré pretvárala retardovane až do konca 17. storočia, sa zreteľne uvoľňovali racionálne tendencie a vnútorná logika predchádzajúceho obdobia v prospech zložitejšej a malebnej škály vzťahov, obohacovalo sa tvaroslovie a výzdoba, prelínajúc sa už s barokovými formami a princípmi. Najvýznamnejšou oblasťou renesančnej architektúry na Slovensku boli mestá, v ktorých sa vyvíjala pod vplyvom architektúry južného Poľska.

2. Periodizácia renesančnej architektúry
Tak ako u väčšiny umeleckých slohov aj renesancia sa rozdeľuje na rannú, vrcholnú a neskorú.

Ranná renesancia (1420-1500) tvorila prechod od gotiky a vedúcim architektom tohto obdobia bol Filippo Brunelleschi (1377-1446) a centrum bolo vo Florencii. Vo vrcholnej renesancii (1500-1540) bol vedúcou osobnosťou Donato d´Angelo (1444-1514), známy aj ako Bramante. Centrum diania sa prenieslo z Florencie do Ríma. Hlavným predstavitelom neskorej renesancie bol Michelangelo Buonarroti (1476-1564) a centrom je taktiež Rím. Prechod k baroku tvorí manierizmus.

V Taliansku sa renesancia rozdeľuje aj podľa storočí, etapa v 15. storočí sa nazýva quatrocento (400) a v 16. storočí cinquecento (500). Súčasne sú to pomenovania pre rannú a vrcholnú renesanciu. Na Slovensko prenikla renesancia v až v 16. storočí, no pretrvala do 17. storočia.

3. Architektonické princípy a zásady v renesancii
V tejto kapitole sa budeme venovať najpodstatnejším renesančným princípom a zásadám architektúry, ktoré oddeľujú renesanciu od ostatných umeleckých smerov a dodávajú jej určitý charakter.

3.1 Kompozičné činitele
Kompozičné činitele sú faktory, ktoré ovplyvňujú celkovú kompozíciu určitého architektonického diela. Medzi kompozičné činitele patria: proporcia, mierka, symetria, rytmus a gradácia, nuansa, zhoda, kontrast a štruktúra a farba povrchov.

3.1.1 proporcia
Proporcia je pomer dvoch rozmerov, najčastejšie výšky a šírky. V renesancií získal obľubu pomer tzv. zlatého rezu, ktorý je určený vzťahom a:b = b(a+b). Tento pomer sa nedá vyjadriť celými číslami, preto sa zobrazuje graficky ( obr.1). Často používané sú aj pomery 1:2, 1:2, 1:3, 1:5, 5-1.
Na proporciu sa renesancií kládol veľký dôraz, pretože od nej závisel celkový dojem z daného diela, a preto sa v každej kompozícii používali maximálne 2-3 typy pomerov. Proporcie veľmi závisia od mierky, o ktorej budeme hovoriť v nasledujúcej podkapitole.

3.1.2 mierka
Mierka je vzťah rozmerov architektonického diela k miere človeka, posudzovaný však často nepriamo, prostredníctvom rozmerov prvkov (mierka materiálu - obr. 2), prípadne stavieb (mierka mesta). Jednotlivé umelecké smery využívajú rozdielne mierky. Napr. v gotike sa stavali vysoké štíhle stavby, ktoré poukazovali na transcendentálnosť (zveličené rozmery odkazujú na bytosti väčšie ako človek). No v renesancií sa stavby začínajú preorientovávať na mierku určenú človekom (z vertikálnosti sa prechádza na horizontálnosť, pretože všetko má slúžiť človeku)
Na obr. 3 sa nachádza gotická stavba, ktorá je vysoká a štíhla, čo zvýrazňujú aj jej okná. No na obr. 4 je renesančná budova, ktorá je relatívne dlhá a nízka, má viacero poschodí, to znamená, že je vytvorená vzhľadom k potrebám človeka. Tieto stavby jasne dokazujú, že v renesancií, na rozdiel od gotiky (i celého stredoveku), sa už nestavajú tak monumentálne stavby a s takým množstvom nevyužitého priestoru.

3.1.3 symetria
Symetria je veľmi dôležitá črta renesančných stavieb, tie boli totiž prísne symetrické, čo pôsobilo statickým, pokojným a harmonickým dojmom. V iných umeleckých smeroch (napr. v gotike a baroku) bola zdôrazňovaná dynamika a to malo za následok negeometrické a asymetrické pôdorysy stavieb.
V renesancií vznikali plány pre dokonalé mestá (obr. 5 - plán ideálneho mesta) a budovy (obr. 6 vľavo). Na Slovensku sa svojím pôdorysom priblížili k renesančnej dokonalosti len niektoré mestá, napr. Nové Zámky (obr. 7 a obr. 8 vľavo) alebo Leopoldov (obr. 8 vpravo). Budov realizovaných v duchu renesančnej dokonalosti je už viac, napr. kaštieľ v Bytči (obr. 9), radnica v Bardejove (obr.10). Na obr. 11 je prehľad v renesancii najčastejšie používaných pôdorysov. Z týchto obrázkov možno usúdiť, že v renesancii boli používané jednoduché geometrické útvary (kocka, kváder, guľa, polguľa ...) a ich vzájomné kombinácie.

3.1.4 rytmus
Rytmus je ... opakovanie rovnakých prvkov v pravidelných vzdialenostiach. Prvky ani intervaly nemusia byť vždy zhodné (Lakomý, 1967, s.159).
Na obr. 12 a obr. 13 sú zobrazené dva meštianske domy z Levoče. Na oboch sa dá veľmi ľahko spozorovať pravidelné uloženie okien a arkády (rady oblúkov uložené na bodových podperách - stĺpy, piliere...). Rytmus vedie pozornosť človeka k niečomu významnejšiemu, ako sú samotné prvky, ktoré ho tvoria. Arkádové nádvorie (obr. 13) vedie pozornosť k portálu, ktorý slúži ako vchod do budovy. Na obr. 14 je interiér prízemia radnice v Levoči, kde piliere zvýrazňujú vchod do ďalšej miestnosti a schodište umiestnené vpravo, ktoré vedie na prvé poschodie. Na obr. 15 je exteriér levočskej radnice, kde jednoduchý rytmus arkád, okien a vikierov vyzdvihuje umelecky hodnotnejšie hlavné priečelie. Na ňom je už rytmus okien a ostatných kompozičných prvkov zložitý, nestriedajú sa úplne pravidelne a je tu badať i gradáciu, ktorá je však predmetom ďalšej podkapitoly.

3.1.5 gradácia
Gradácia je stupňovanie účinku smerom k najvýraznejšiemu prvku kompozície - k dominante. (Lakomý, 1967, s. 160). V symetrických kompozíciach je častá gradácia smerom k osi symetrie, stáva sa tak zjednocujúcim prvkom, čo má vplyv aj na harmóniu diela.
Na obr. 15 je ukážka typickej gradácie prítomnej pri väčšine symetrických stavieb. Gradácia sa môže docieliť aj stupňovaním priestorov, nielen hmoty. Na obr. 6 sú vedľajšie priestory menšie ako hlavný, najdôležitejší, ktorý je umiestnený v strede kompozície, a tým sa kladie dôraz na tento priestor.
Prvkami gradácie sú aj odtiene farby, stupeň dekorácie, ušľachtilosť materiálov, bohatosť členenia...

3.1.6 nuansa, zhoda a kontrast
Nuansa je odlišnosť niektorých vlastností dvoch a viacerých javov, pri zhode väčšiny vlastností (spravidla podstatných). V renesancii sa používala, aby sa predišlo fádnosti alebo monotónnosti. Dala sa docieliť zmenou odtieňa farby, zmenou štruktúry povrchovej úpravy, tvarovou zámenou určitej časti prvkov (stĺpových hlavíc v dlhom stĺporadí). Na obr. 15 možno na hlavnom priečelí pozorovať nuansu tvarov okien.
Zhoda znamená totožnosť určitých vlastností alebo javov a zvýrazňuje jednoduchý rytmus a symetriu, ktorá bola v renesancii obzvlášť dôležitá. Napr. na bardejovskej radnici (obr. 10) je symetria zvýraznená zhodou okien a dekoratívnych prvkov na bočných hranách strechy. Na obr. 16 (arkády na 1. poschodí levočskej radnice) zvýrazňuje zhoda jednoduchý rytmus stĺpov, ktorý podmieňuje pocit rovnováhy a stability.
Kontrast je výrazná rozdielnosť alebo protikladnosť. Zvýrazňuje gradáciu, ale i asymetriu, ktorou sa renesancia nevyznačuje, preto sa kontrast vyskytuje pri renesančných stavbách len zriedka (a to len na vyjadrenie dominanty).

3.1.7 štruktúra a farba povrchov
Fasáda je plošná, členenie nedodáva stene architektonickú plastickosť, ale buď maľba (časté a najjednoduchšie bývajú šedé, vzácne červené alebo žlté obdĺžníky), alebo sgrafita (obr. 26), obvykle napodobňujúca diamantový rez. Dvoj- farebnosť sa dosahuje buď tak, že tenká vrchná vrstva svetlej omietky sa za vlhka preškrabuje na tmavú spodnú tmavú vrstvu (opačnému prípadu sa hovorí obrátené sgrafito), alebo tiež tým, že povrch zostáva hladký a poškriabané časti v jednofarebnej omietke sa zanedlho zvýraznia pôsobením poveternosti. Pri maľbe sa okrem pestrofarebnosti používa tzv. chiarosuro, maľba obmedzeným počtom farieb (napr. biela, pieskovo-žltá a okrová, alebo biela, svetlo-šedá a tmavošedá), kde výsledok pôsobí dojmom reliéfu. Niektoré renesančné stavby nie sú omietnuté, povrch tvorí leštený mramor alebo travertín. Používali sa aj kamenné profily a bosáže (obr. 17).

3.2 Kompozičné prvky
Mnohé kompozičné prvky využívane v renesančnej architektúre sme už spomínali v predchádzajúcich kapitolách (arkády, rytmické travé...). Niektoré sme však ešte nespomínali, ale sú pre renesanciu typické, a o tých si povieme niečo teraz.
Arkier - miestnosť alebo časť miestnosti, ktorá vystupuje konzolovito pred priečelie a umožňuje tak výhlad do strán (obr. 18 - Bardejov, radnica).
Balustráda - zábradlie vytvorené z kuželov (obr. 19).
Architráv - rovný, vodorovný trám alebo preklad umiestnený na stĺpoch alebo pilieroch (obr. 20).
Archivolta - časť oblúka, ktorá je profilovaná podobne ako iónsky architráv (obr. 21).
Iónsky rad stĺpov - obr. 22
Dórsky rad stĺpov - obr. 23
Korintský rad stĺpov - obr. 24
Kopula - klenba v tvare guľového vrchlíka (obr. 25).
Portál - architektonicky zvýraznený vstup do budovy (obr. 18 - vľavo dole).

4. Zhodnotenie renesancie v slovenskej architektúre
Už v úvode sme spomínali, že renesančná architektúra sa na Slovensku nerozšírila tak, ako výtvarné umenie, ale aj tak sa zachovalo množstvo kultúrnych pamiatok z tohto obdobia (mestské celky Levoča, Kremnica, Bardejov, Banská Štiavnica ..., hrady Červený Kameň, Bytča...)
Renesancia však každopádne priniesla pokrok Slovensku i celému svetu, ďalej nové hodnoty, pohľad na svet a z hľadiska architektúry je najdôležitejšia snaha budovať stavby vyhovujúce potrebám človeka.

Záver
Touto prácou sme chceli objasniť vznik a priebeh renesančnej architektúry na Slovensku, kde sa renesancia síce veľmi neuplatnila, ale predsa len tu vzniklo mnoho hodnotných architektonických diel, ktoré stoja za zmienku a patri k všeobecnému prehľadu poznať aspoň niektoré z nich. Myslíme si, že táto práca je na to dostatočne kompetentná a môže pomôcť čitateľom pochopiť základnú podstatu renesancie.

Resumé
Renesancia sa vyvinula z antiky, z jej filozofie a prebrala z nej mnohé znaky. Už v 9. storočí sa pokúšal Karol Veľký o znovuzrodenie antiky, ale podarilo sa to až v Taliansku v 15. storočí. Podmienil ju vedecký rozvoj a pokrok. V renesancii je stredobodom človek ako jednotlivec a to sa odrazilo aj na mnohých črtách renesančnej architektúry (horizontálnosť, z toho vyplývajúca účelovosť a i.). Renesancia znamená významný krok vpred vo vývoji spoločnosti, kultúry, umenia, vedy, staviteľstva... Renesanciou sa začína novovek, to znamená, že renesancia je zmena.

The renaissance has developed from the antique, from its philosophy and the renaissance has taken over many attributes and features of the antique. Carol The Great tried already one's hand at the comeback of the antique, but he was unsucessful. As late as the 15th century the comeback was sucessful in Italy. It was contigent by the scientific development and progress. The human was very important in the renaissance and that`s why were contigent many features of the renaissance architecture (horizontal reflection - that means finality). The renaissance is important step in the develpoment of societas, culture, art, science, civil engineering... The renaissance is the beginning of modern times, that means renaissance is change.