Narodila sa vo Zvolenskej Slatine v rodine evanjelického farára. Navštevovala dievčenskú školu v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote. Založila prvý časopis slovenských žien- Dennica
Tvorba:
-Poézia: Moje piesne
-Próza: Sirota Podhradských, Kliatba, Ohlášky, Danko a Janko
-Dráma: Svedomie
Sirota Podhradských
Hlavnou postavou je meštianske dievča Viola Podhradská, krásna a šľachetná, ktorú prenasleduje nepriazeň osudu: matka jej zomrie ako malej, otec vyjde na mizinu a obvinia ho jeho rodina nie. Zaľúbi sa do jeho syna Imricha, ktorý spočiatku jej lásku neopätuje. Všetko sa dobre skončí, Viola si vezme Imra a podarí sa jej aj očistiť otcove meno.
Elena Maróthy- Šoltésová (1855- 1939)
Narodila sa v Krupine v rodine štúrovského básnika Daniela Maróthyho. Vyštudovala dievčenskú školu v Lučenci a v Poprade. Starala sa o tvorbu svojich spoločníčok, zapájala sa do činnosti spolku Živena, prispievala do časopisu Dennica a od roku 1910 stála na čele časopisu Živena
Tvorba:
-Črty, poviedky, novely: Na dedine, Prípravy na svadbu
-Romány: Proti prúdu,
-Zápisky: Moje deti
-Memoáre: Sedemdesiat rokov života
Proti prúdu
Opisuje ušľachtilosť ženy a jej úsilie navrátiť odrodeného zemana národu.
Martin Kukučín (1860- 1928)
,,Čo som sa naučil písať, myslím, že som pochytil z úst samého ľudu. Pozoroval som pilne, ako hovorí a vyjadruje svoje myšlienky. Zbadal som, že vysloví jednoducho a krátko, čo chce povedať, pritom zrozumiteľne, a ak môže, názorne...Majster slohu je ľud sám, ktorý si vytvoril reč a vie ňou narábať: kto sa chce učiť, môže sa uňho naučiť písať jasne a zrozumiteľne.”
Narodil sa v dedinke Jasenová na Orave v rodine sedliaka. Študoval na gymnáziách v Revúcej, Martine a Banskej Bystrici, neskôr učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Chvíľu pôsobil ako učiteľ, neskôr sa venova medicíne a pôsobil jako lekár v Prahe, v Selciach na ostrove Brač a nakoniec v Južnej Amerike v Buenos Aires a Puntas Arenas, kde liečil chorvátskych vysťahovalcov.
Tvorba:
-Práce zo Slovenska: poviedky: Na hradskej ceste, Na jarmok, Dedinský jarmok
Na Ondreja, Hody, Rysavá jalovica
-Práce z pražského prostredia: poviedky: Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova
Umrie, Mladé letá, Dni hnevu
-Práce z Dalmácie: román: Dom v stráni
-Práce z Južnej Ameriky: román: Mať volá
Neprebudený
Neprebudený je jedna z najlepších a najtragickejších próz Kukučína a celej slovenskej prózy. Je to psychologická poviedka, v ktorej autor preniká do vnútorného sveta človeka. Kukučín priniesol nový typ postavy do literatúry a to človeka z okrajovej sociálnej sféry. Rozvíja tragický príbeh mrzáka, dedinského husára Ondráša Machuľu, ktorý ani nevie rozlíšiť žarty, sen, ilúziu, je naivný, zaostalý a nevyvíja sa. Ondráš sa stal obeťou lásky k Zuzke Bežanovie, pyšnej dedinskej krásavice, ktorá si z neho robí žarty, no tie sa neskôr zmenia na trápenie, tragédiu a ona svoje činy oľutuje. Už je však neskoro.
Dom v stráni
Dom v stráni je kriticko- realistický román. V jeho popredí stojí problém lásky na podklade majetkových rozdielov medzi dvoma rodinami. Rodinou starého, rozvážneho sedliaka Mateho Beraca a statkárky šóry Anžuly Dubčicovej.
Dom v stráni napísal Kukučín na vrchole svojich tvorivých síl. Šlo mu v ňom o život jako celok, o jeho členitý a široký obraz. No láska a smrť medzi dvoma rozdielnymi vrstvami ostali jeho základným motívom. Zachytáva obraz troch spoločenských vrstiev- obchodníka, sedliaka a zemana. V tomto románe stelesnil svoju dovtedajšiu ľudskú i umeleckú skúsenosť. Rozpory, protirečenia a kontrasty sa nepremietajú len do jednotlivých postáv, ale podmieňujú aj celú románovú kompozíciu, výstavbu a dejový pohyb. Jednu základnú líniu predstavuje kontrastný pohyb lásky a smrti. Ďalej zložitý, kontrastný a protichodný je aj priebeh lásky Nika a Katice. Dôležité miesto v románe patrí aj prírodným motívom. V Kukučínových poviedkach zo Slovenska je opis prírody v úzadí, spomína ho len pri lúčení alebo vracaní sa do rodného kraja. V poviedkach z Dalmácie je príroda častejšie, pravdepodobne chcel slovenským čitateľom priblížiť aj prostredie. V románe Dom v stráni však prírodu spája a bohatými zmyslovými javmi niektorej postavy, ktorý sa zhoduje s jej psychickým naladením.Dej:
Mateho dcéry Matija a Katica prichádzajú domov. U Pašku Bobicu je ťažká zábava, izba je plná ľudí. Necíti nič iné len odpor k týmto seberovným ľuďom. Zoči voči Paškovi, ktorému dala slovo zisťuje, že k nemu už nič necíti. S veľkým sklamaním odchádza. Naopak zemianska spoločnosť sa zabáva u Dory. Katica prehovorí Matiju, nech dnu nakúknu. Niko ich zbadá a uvedie dnu. Katica s ním tancuje. Medzi tým Andrijana pošle slúžku po Mateho. Ten si prichádza dcéry vyzdvihnúť, s láskou Katici vysvetľuje, že do tohto sveta nepatrí. Matka Jera ju však podporuje so slovami, že pred Bohom sú si všetci rovní.Na druhí deň ide Katica ku svojej sesternici a stretáva Nika osamote. Dohodnú sa, že bude na ňu čakať, keď sa bude vracať. Vyznáva jej lásku. Katica má pocit, že sa vznáša. Anzula zbadá, že syn je nejaký iný, ten sa jej zveruje so svojou láskou. Matka pozná svojho syna a vie, že keby zakazovala, len by lásku utvrdila. Má inú predstavu o svojej neveste. Na druhý deň sa vyberie prezrieť vinohrady, stretáva sa s Matem. Jeho reakcia na správu o Nikovom výbere je prudká. Nakoniec sa dohodnú, že manželstvo prekazia len tak, ak zaľúbenci sami zistia, že medzi nimi nie je ozajstná láska. Len Zandome vie, že Nikovi sa Katica páči len ako žena a o manželstve hovorí z úcty k jej rodine. Niko chodieva pod Gabrovník (Katicin domov) pravidelne, pokiaľ nemal tú česť spoznať vypočítavosť a zákernosť Katicinej matky. Ilja Zorkovič, priateľ Anzuly ochorie. Domov sa nečakane vracia jeho dcéra Dorica a Katica je odstránená jej jemnosťou a kultivovanosťou pánskeho prostredia. Anzula zariadi, aby Katica prišla na obed a Niko mal možnosť obe ich porovnať. Niko zisťuje, že miluje Doricu, no trápi ho sľub, ktorý dal Katici. Nechcel, aby to takto skončilo, lebo to myslel s Katicou vážne. Niko prestáva chodiť pod Gábrovník, Mate ochorel a Anzula ho prišla navštíviť. Na správu, ktorú priniesla Mate dlho čakal: Niko si nechce vziať Katicu. Katica nemôže Nikovi odpustiť, no Mate sa ho zastáva. Nakoniec sa všetci stretnú pri Mateho smrteľnej posteli. Katica sĺubuje, že si vezme Paška Bobicu - z lásky. Mate spokojne umiera.Hlavné postavy:
Mate Berac: starý pracovitý sedliak, ktorý je vo svojej rodine i širokom okolí akýmsi „patriarchom“, ktorý silou svojej osobnosti dbá, aby sa dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony spoločensko- triednych vzťahov. Na ich základe sa usiluje o harmóniu vo vlastnej rodine a v súžití s inými, najmä so statkárskou rodinou Dubčicovcov. Príliš často prízvukuje svoju autoritu a skoro stále opakuje, že on je gazda a otec. Snaží sa zachovať poriadok, ktorý môže byť zabezpečený len patriarchálnym rodinným súladom dokazuje to myšlienkou, že v preturovskej rodine bola starodávna obyčaj, že každý musel niekoho poslúchať.
Jera: manželka Mateho Beraca
Katica: dcéra Mateho Beraca, veľmi pekná, autor v nej naznačuje obrovskú túžbu po pánskom živote, veľké odcudzenie sa vlastnému prostrediu. Katica nachádza vo vzťahu s Nikom cestu k dosiahnutiu svojich cieľov, k pozdvihnutiu do panského stavu. Necíti ľúbostný cit, len chladnokrvný rozumový výpočet. Snaží sa nahovoriť si k Nikovi naozajstnú, skutočnú lásku, ale všetko sa len viac komplikuje. Nakoniec k nemu naozaj začne niečo cítiť, len to nie je láska, ale hlboká nenávisť.
Šóra Anžula: pracovitá, energická, má viac rozumu ako citu. Autor ju zobrazuje trošku idealizovane a v úvode ju aj ironizuje. Hovorí sa o nej, že sa všetko pred ňou trasie a nemá nepriateľa, lebo si ju každý ctí a váži. Stavia sa do postavenia dobrodinky težactva, no svoj statkársky stav si váži a miluje, lebo sa môže starať o opustené težactvo. Jej úvahy o tom spadajú n okraj sebazbožňovania.
Niko Dubčic: priateľ Katice, syn šóry Anžuly, Zaujíma sa o ľud a chce sa s ním prostredníctvom Katice zblížiť. Hovorí, že on je prvý statkár v meste, boháč, jeho je povinnosť pomáhať ľudu, dvíhať ho mravne i hmotne. A jednu z jeho dcér si vyvolil, aby bola jeho mostom ktorý ho dovedie k srdcu ľudu. Uvedomuje si, že ho vykorisťuje, ale snaží sa to zaobaliť do najkrajších slov. Niko je veľmi hrdý a vášnivý. Jeho láska ku Katici je spočiatku vášnivá, skutočná, je priam živelnou pudovosťou. Postupne jeho láska chladne. Nikovým poznaním, že si chcel práve ženbou získať ľud z lásky neostalo nič.
Paško Bobica: bol zaľúbený do Katice, hovorí že ju úprimne ľúbil, hľadel na ňu ako na blahoslavenú pannu. Je hrdý a urazený a dovolí si kvôli svojej spočiatku ohrdnutej láske vykričať statkárovi Nikovi vea zlého
Zandome: obchodník, reprezentuje novú spoločenskú vrstvu na dedine, je Nikov priateľ a odhovára ho od svadby s Katicou, hoci si Mateho veľmi váži.
