Dôvodom, prečo som si vybrala danú tému pre moju seminárnu prácu , je môj záujem o danú problematiku a vôľa niečo zmeniť, či sa o to aspoň pokúsiť. Spočiatku som mala iný nápad, ktorý by sa dal, myslím, tiež celkom pekne spracovať, no nič by neriešil. A ja chcem niečo riešiť. Ľudia sú len neinformované bytosti zúfalo túžiace po zábave, kráse, zmene života k lepšiemu, a neuvedomujúce si, že týraním a ubližovaním zvieratám k žiadnemu zlepšeniu nedôjde. Živočíchy nám nie sú podradené a nežijú preto, aby nám slúžili, a aby sme sa ne nich vyvršovali a ubližovali im. Uvedomme si, že výrok: "Naša vlastná budúcnosť je v ochrane iných bytostí." (a teda aj živočíchov) je pravdivý a začnime sa podľa toho správať. Pretože ako je to aj krásne vykreslené v animovanom filme Medvedie srdce, zvieratá sú našimi "bratmi" a my ich máme ľúbiť. Sú toho hodné a aj to chcem v mojej práci vyjadriť.
1.2 Prečo zvieratám neubližovať--pretože cítia podobne ako my!
Jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú iba stroje, že vedia vyjadriť emócie, bol Charles Darwin (autor evolučnej teórie platiacej dodnes; takisto vyslovil názor, že človek nikdy nešiel tou istou vývojovou líniou ako opice, že sú len príbuzní). Sigmund Freud vyjadril myšlienku, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť, a to celým srdcom...
Darwin žil v 19. storočí.. Čiže okolo tých 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my(niektoré zmysly majú dokonca vyvinuté viac ako my). Emócie delfínov sú rovnako silné ako u človeka, ich spoločenské správanie( aj iných druhov, napr. slonov) je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.
A k čomu sme za tých 150 rokov dospeli? V niektorých vyspelých krajinách sa už dosiahli výrazné pokroky, v krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť“. Stále to nie je ono, ešte stále s nimi nezachádzame ako s vyspelými živými bytosťami, ale ako s odpadom, našimi otrokmi, ktorí kvôli našim aktivitám a „potrebám“ často nežijú, len živoria.
1.3 Žiadna otvorená nenávisť k ľuďom
Hlavné postavy hororových filmov ako žralok zabijak sú nezmysly. Slovo „zverské“, ktoré sa často používa hlavne v súvislosti s vojnami, ktoré nemá na svedomí nik iný ako človek, by sa mali nahradiť slovom „ľudské“, aby neboli zavádzajúce. Samozrejme si nebudeme zvieratá idealizovať. Dokážu byť kruté, no ich krutosť je oproti tomu, akí suroví dokážeme byť my, ľudia, ničím. Prejavuje sa to kanibalizmom, znásilneniami, no zatiaľ to ostáva v rozmedzí živočíšnej ríše, nám z iných dôvodov ako je strach o svoju či existenciu niekoho blízkeho neubližujú(zriedkavo im poslúžime ako potrava). Naopak, dokážu nás mať radi. Skúsme s tým niečo urobiť, skúsme im dobrotu vrátiť.
1.4 Pokuta ,,až“ väzba
Paragraf 21 Ochrana zvierat zákona platného od roku 2002 hovorí: „ Za priestupok uvedený v odseku 1 sa uloží pokuta do 10000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 3 rovnakého paragrafu tohto zákona znie : „ Za priestupok uvedený v odseku 1, ak sa týka núdzových opatrení, sa uloží pokuta do 20000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 4 pokračuje : „ Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, uloží sa jej pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3. Za opakovaný sa považuje priestupok, ku ktorému došlo od jedného roka od preukázania predchádzajúceho priestupku.“ (Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon)
Trestný zákon hovorí, že ak týrame (alebo až utýrame) zviera, budeme potrestaní zákazom činnosti, peňažným trestom alebo odňatím slobody až na jeden rok. Ak týrame (alebo až utýrame) zviera na mieste verejne prístupnom alebo verejne, potresceme sa odňatím slobody až na 2 roky.
1.5 Ako ho možno zastavit? Jednoduché rady ako postupovať pri riešení prípadov týrania zvierat.
Na Slovensku žijú vôkol nás nielen ľudia, ale aj zvieratá. Sú pre človeka verným služobníkom, spoločníkom, nazývame ich najvernejšími priateľmi. My ľudia sme pre ne však mnohokrát najväčšími nepriateľmi. Dennodenne sa stávajú zvieratá obeťami týrani, proti ktorým sa brániť nemôžu.
Saint Exupery napísal vo svojom Malom princovi: "Si zodpovedný za všetko čo si si skrotil", preto je našou povinnosťou podať trápeným zvieratám pomocnú ruku. Neobíďte preto žiadne zviera, ktoré trpí a prosí o pomoc - jeho prežitie možno záleží práve na Vás.
Snažíme sa chrániť zvieratá pred krutosťou a preto som sa rozhodla pomôcť aj Vám pri pomoci zvieratám. V tomto odstavčeku Vás stručne informujem ako postupovať pri náleze týrania zvierat, kto je zodpovedný za riešenie prípadov a aj o pomoci tyraným zvieratám.Na Slovensku už od roku 1995 platí Zákon na ochranu zvierat, ktorý jasne vymenúva a zakazuje týranie zvierat. Ubližovanie zvieratám je jasne definované a je chápané ako priestupok. Opakované týranie je podľa 203 Trestného zákonníka dokonca trestným činom.
Páchatelia môžu byť za týranie zvierat postihnutí pokutou do výšky 10.000 korún, u firiem je to 500.000 korún, v prípade trestného činu môžu byť odsúdení na dva roky väzenia.
Kto je zodpovedný? Málokto z občanov vie, že na Slovensku je v každom okrese štátny veterinárny lekár - inšpektor ochrany zvierat, ktorého povinosťou zo zákona je prešetrovať prípady týraní a porušenia zákona. V každom okrese je platený z našich daní jeden úradnik, ktorý by mal zasahovat na základe výzvy občana.
Regionálna veterinárna správa
Je prvostupňovým - výkonnym orgánom ochrany zvierat. Pôsobí v regiónoch po celom Slovensku a do jej pôsobnosti patrí kontrola chovov a prešetrovanie prípadov týraní. Má právomoc určiť nápravné opatrenia, uložiť pokuty, zakázať chov. Na každej RVS je najmenej jeden inšpektor ochrany zvierat, ktorý je vyškolený a poverený riešením prípadov týraní. Ako štátny orgán má povinnosť zaoberať sa sťažnosťami občanov a riešiť ich v súlade so zákonom.
Vyššie štátne orgány
Krajská veterinárna správa (KVS) kontroluje výkon RVS a je odvolacím orgánom v prípade nekompetentného postupu, rovnako koordinuje činnosť RVS.
Štátna veterinárna správa (VS) je ústredím štátnej veterinárnej správy a riadi činnosti na úseku ochrany zvierat.
Má oddelenie hlavného inšpektora ochrany zvierat a metodicky usmerňuje program ochrany zvierat na Slovensku.
Ministerstvo pôdohospodárstva je ústredným orgánom ochrany zvierat, pod jeho pôsobnosť spadá uplatňovanie zákonov pre ochranu zvierat v praxi.
Sloboda zvierat
Je charitatívnou organizáciou - združením občanov, ktorá v rámci svojich možností pomáha zvieratám v núdzi, prešetruje prípady týraní, priamo zachraňuje zvieratá. Celá jej činnosť je založená na dobrovoľnosti a je financovaná z dobrovoľných darov a príspevkov.
Priamy výkon ochrany zvierat a kontrola týrani Slobode zvierat nevyplýva zo zákona
1.6 Čerstvé až k vašim dverám
Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti sú dobrým obchodom. Kravy, teliatka, ovce, jahniatka, prasce, somáre a kone tým ale neuveriteľne trpia. Priamoúmerne s dĺžkou transportu stúpa stres a bolesť, zvieratá trpia dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. V kamiónoch je vysoká teplota, nedostatočné vetranie a zvieratá sú natlačené jedno na druhom. Nie všetky prežívajú. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Nie je to až také nepochopiteľné, keď vezmeme do úvahy, že v prívese kamióna býva aj niečo pod 700 jahniat. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia.
Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Čísla vyjadrujúce počet zvierat a hodín, ktoré musia prežiť, aby boli následne usmrtené, je hrozivý. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska-50-90 hodín- a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska-30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu. Najväčším vývozným artiklom sú prasatá z Holandska prepravované na porážku i výkrm do Španielska a Talianska- 1 350 000 ročne a jahňatá z Maďarska prevážané do Grécka a Talianska- 800 000. Slovensko ročne vyvezie až 100 000 jahniat a niekoľko desaťtisíc teliat do Talianska.
1.7 Brojlerove kurčatá
Brojler- jedinec vyšľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte- až dvadsať kurčiat na m2. 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. A ako hovorí aj výrok Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Pretože to je realita. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie- svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku (6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat- na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Nevadí, ešte stále sme ziskoví...
Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém- chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti (18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom (nesmie byť zhoršená pôrodnosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50- 75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok- chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá.
Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách. Ak uvidíte na pulte v obchode kuracie drobky, pomyslite si na brojlery. Tieto drobky budú z nich- často z tých jedincov, ktorých rôzne časti tela boli tak poškodené, že predaj v celku bol neprípustný.
1.8 Nepriama propagácia týrania zvierat - cirkusy
To je priam rodinná idylka- celá rodina sa vybrala do cirkusu, pretože škoda nevyužiť lístok pre dieťa zdarma. Prečo si nespríjemniť jeden deň a ísť sa pozrieť na zvieratká, zabudnúť aspoň na chvíľu na prácu, každodenný stres a neužiť si trocha „divočiny“? Veď naše deti sa tak potešia- zbožňujú zvieratá...
Zamyslime sa nad tým, či chceme, aby naše deti videli zvieratá v klietkach či prívesoch, sediace vo vlastných výkaloch. Klietka je vždy len klietka a predstavuje miesto, kde zviera nedostáva šancu vykonávať svoje najzákladnejšie potreby a inštinkty. Mnohé zo zvierat v cirkusoch sú živočíchy, ktoré ako prirodzene žijúce potrebujú obrovské teritóriá, s rozlohou aj tisíce km2 . Ich jediný druh pohybu predstavuje stereotypná drezúra, často krutá. Mladý muž, ktorý pracoval pre istý cirkus a chcel ostať v anonymite, sa vyjadril: „Robil som v cirkusoch dosť dlhú dobu na to, aby som vedel, čo je skutočnosť. Pri tréningoch sa praktizujú metódy, s ktorými by súhlasil málokto. Ako príklad uvediem údery či bodnutia na citlivé a tým pádom bolestivé časti tela, aby zviera bolo poslušné- nech sa bráni a vzpiera akokoľvek, podrobiť sa musí vždy, záleží na ňom, po koľkých ranách. Nevidel som, že by našim zvieratám pichali nejaké preparáty v prípade odmietnutia výcviku, ale pri jednej návšteve zahraničného cirkusu som sledoval vystúpenie šeliem, ktoré boli zjavne nadrogované. Drezér si k nim dovoľoval veci, ktoré by som ja neskúšal ani len s kocúrom. Zdá sa, že by sme sa všetci mali zamestnať aspoň na jeden rok v cirkuse, aby sme zistili, ako to tam funguje. Potom by sa nám cirkus nezdal byť romantikou dávnych čias, ktorú treba zachovať. Reagovali by sme asi ako istá mladá žena, bývalá sezónna robotníčka v zahraničnom cirkuse, ktorá vyjadrila svoje pocity: „Pri pozorovaní dvoch medveďov predvádzajúcich „veselú“ jazdu na motocykloch sa mi vždy tlačili slzy do očí. Najmä, keď som si spomenula na ich tesný páchnuci príves a krotiteľkine pomôcky. Najsmutnejší prípad však bola Suzy- orangutanie mláďa. Za celé dva mesiace som ani raz nevidela, že by sa dostala von zo svojho prívesu, ktorý mal jednu stenu presklenú. Zatiaľ bola len atrakciou pre detičky, skvelá kariéra v manéži ju ešte len čakala. Jej jedinou hračkou a priateľom bolo plastikové vedro, a tak si občas spestrovala chvíľku rozotieraním svojich výkalov po sklenej stene. ,,Cirkus so zvieratami je jeden veľký gýčovitý podvod“.
Krotitelia a cvičitelia v cirkusoch nie sú milovníci zvierat. Zvieratá sú pre nich len výnosným prostriedkom. Mnohí nemajú ani poňatia o etológii toho ktorého druhu zvieraťa. Nie sú to ľudia, ktorí „to so zvieratami vedia“, ktorí získavajú u zvieraťa rešpekt a poslušnosť svojou láskou, opaterou a zaobchádzaním, aké si zaslúžia. Sami sa ich boja a bez svojho náčinia, či bez toho, aby sa zvieratám odstránili zuby, by sa k nim v živote nepriblížili. Živočíchy musia znášať kopnutia do brucha, poťahovanie za uši( najcitlivejšie miesto slona), údery bičom, náhubky, elektrické tyče, háky, žeravé platničky na chodidlá . Ako príklad môžeme použiť malú nenápadnú paličku oblepenú farebnými strapcami, využívanú pri číslach so slonmi. Je to oceľový hák. Na jemnú a citlivú kožu slonov má úžasné účinky. Slon pracuje a vystupuje, ako by mu to bolo od prírody dané....
Naozaj sme takí hlúpi, že sa nám jazda na bicykli v podaní medveďa, sloní stoj na zadných, chodenie kôz po kolenách či šelmy preskakujúce ohnivé obruče nezdajú čudné a neprirodzené? Aký zvierací „kúsok“ v cirkuse by sme museli vidieť, aby nám konečne došlo, že je to týranie zvierat? Zvieratá trpia, nielen fyzicky ale aj psychicky, mávajú depresie.
Sú krajiny, kde je vstup zahraničných cirkusov so zvieratami zakázaný a kde neexistujú domáce cirkusy týrajúce zvieratá. Sú nimi napr. Fínsko, Švédsko, Malta, Kostarika. Belgicko zakázalo svojim cirkusom kupovať nové zvieratá- tým pádom po uhynutí zvierat, ktoré má k dispozícii v tejto dobe, svoju činnosť cirkus končí. Malta a Kostarika nie sú také vyspelé ako Slovensko. No sú na takej úrovni, že u nich platí tento zákaz. Je to hanba, že naša krajina ešte k niečomu takému nedospela, hoci sa o to nezisková organizácia Sloboda zvierat už niekoľko rokov usiluje. No a aj keď zahraničné cirkusy so zvieratami = zahraničné( najmä české) cirkusy týrajúce zvieratá prichádzajú prezentovať svoje kúsky k nám, mali by byť sankciované, či už finančne alebo cestou uväznenia majiteľa cirkusu, pretože zo zákona SR: „Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa
a) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia
b) spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania
c) prekračujú biologické schopnosti zvieraťa alebo sa spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie.“(Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsekom 3 toho istého paragrafu pokračujú niektoré body ktoré sú ako stvorené pre cirkus(vybrali sme iba tie):
„ Ďalej sa zakazuje“
a) dopovať zvieratá alebo im podávať omamné látky a chemické látky poškodzujúce ich zdravie alebo navodzujúce ich nefyziologický stav...
b) používať podnety, predmety alebo pomôcky vyvolávajúce bolesť tak, že spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa.“ (Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon).Tieto zákazy sa vzťahujú len na stavovce.
1.9 Kožušiny a koža
Počet týraných zvierat kvôli získaniu ich pokryvu tela síce klesol zo 48 miliónov v r. 1988 na 31 miliónov v r. 1997, no zase sa zvýšil a aj v rokoch 21. storočia predstavuje každoročne až 40 miliónov zabitých zvierat. Trpí ich však oveľa viac, keďže do tohto čísla sú zarátané iba zvieratá, ktorých koža bola použitá . Chov tzv. kožušinových zvierat praktizujú vo veľkej miere vyspelé a uvedomelé krajiny. Na prvom mieste v chove (=týranie) kožušinových zvierat bolo v r. 1997 Dánsko s 10,9 mil. , na druhom Fínsko so 4.8 mil. a na treťom Holandsko s 2,8mil zabitých zvierat. Na ďalších miestach sa umiestnili USA, Rusko a Švédsko. Holandsko je ale na veľmi dobrej ceste k úplnému zrušeniu kožušinových fariem alebo aspoň k drastickému zníženiu ich počtu. K týmto krokom už dospeli Anglicko, Škótsko, Wales, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a niektoré spolkové republiky Nemecka a Rakúska. Protipólom k týmto krajinám je Kanada, ktorej škandál a protesty proti krutému zabíjaniu tuleňov kvôli kožuchom pred asi desiatimi rokmi nestačili, a snaží sa zvýšiť kvótu na zabitie tuleňov na 300 000(údaj z roku 2003).V roku 2002 bolo povolené takto usmrtiť 285 000 tuleňov a po prekročení tohto limitu o 22 000 zvierat kanadská vláda nepohla ani prstom. Od roku 2004 po dobu troch rokov plánovala kanadská vláda zavraždiť 975 000 tuleňov grónskych a 30 000 tuleňov mechúrnatých. Spôsoby ich zabitia sú surové- buď sa ubíjajú na smrť tupou palicou alebo sú zvlečené z kože zaživa.
Otrasná je situácia v Číne a krajinách juhovýchodnej Ázie, kde sú chované tzv. kórejské psy a mačky, dovážané aj k nám a predávané značkou KCERO. Spôsoby zabíjania sú extrémne drastické, zvieratá sú zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením. V najhoršom prípade im je koža sťahovaná zaživa. Na usmrtenie mačiek sa tiež používa krutá metóda, pri ktorej sa zvieraťu nalieva do krku voda, až kým mu nepraskne žalúdok.
Výrobky z pravej kože môžu byť rôzne. Okrem kožuchov sú to často klobúky, golfové rukavice, ozdobné doplnky, automobilové čalúnenie, ortopedické pomôcky, topánky- myslíme napr. krokodíliu, keďže tieto výrobky drasticky znižujú populáciu týchto vzácnych plazov len kvôli extravagancii alebo klokaniu kožu, ktorá sa využíva na výrobu kopačiek Adidas Predator a Umbro XA1 predávaných po celom svete. Sú označené ako “K lether“ alebo “RTK“- pogumovaná klokania technológia.
2.0 Kozmetika a prostriedky do domácnosti nie - medicína áno?
Niektorí ľudia, ktorí to v podstate myslia dobre, považujú testovanie kozmetiky na zvieratách za kruté a nezmyselné. Ale "výskum liekov na modeli"(výskum na modeli je zjemnené pomenovanie pojmu tzv. vivisekcia z lat. pitvanie zaživa), testovanie účinkov alkoholu či tabaku považujú za pokrokovú, neoddeliteľnú súčasť vyvíjania nových liekov. A to len preto, lebo si myslia, že to už niekedy niekomu pomohlo, že sa vďaka tomu získali medikamenty, ktorými sa dospelo k pokroku napr. v oblasti výskumu rakoviny a jej tvorby. Ale podľa Roberta Bella, M.D., Viceprezidenta medzinárodnej spoločnosti pre výskum rakoviny:„Je nemožné dôjsť k akémukoľvek uspokojivému záveru v kauze ľudskej rakoviny cestou experimentovania na zvieratách."(In.: Ekokompas environmentálny mesačník pre mládež, september 2000)
Je naozaj škoda, že utajené štátne a súkromné laboratóriá občas neinformujú verejnosť o výsledkoch, ktoré sa objavujú po použití látok, ktoré boli testované na zvieratách, človekom. Pretože realitou je, že sa úspešne ujímajú len niektoré testované prípravky, ktoré sú vlastne nepotrebné a neponúkajú nič nové, a ktorých spôsob testovania by sa ľahko uskutočnil aj inou cestou. Tohto názoru je aj odborník Dr. Charles Mayo, spoluzakladateľ Mayo Clinic: „Neviem o žiadnom pokroku, žiadnych vedeckých poznatkoch získaných vivisekciou, ktoré by nemohli byť zistené bez týchto barbarstiev a krutosti."(In.: Ekokompas, environmentálny mesačník pre mládež, september 2000) Naozajstný význam vivisekcie neexistuje, výsledky prenášané zo zvieraťa na človeka v domnení rovnakej reakcie sú chybné a nebezpečné. Prečo sa teda testuje na zvieratách, keď odborníci vedia, že je to nezmysel? Prečo sa to ešte stále praktizuje? Nevieme...Na riešenie rôznych otázok vo všetkých oblastiach života sú už využívané počítače. Tu to nejde? Testy in vitro(v skúmavke) na ľudských tkanivách majú pre človeka priamu výpovednú hodnotu a neustále sa zdokonaľujú. Omnoho viac neskresľujúcich informácií prinášajú epidemiologické či patologické vyšetrenia. Prečo teda ten krutý spôsob? Predstavuje to taký enormný zisk? Samozrejme, že áno. Na tom, že „uskladnenie“ zvierat nespĺňa ani základné požiadavky zarobíme veľké peniaze. Navyše test na živočíchovi predstavuje pri testovaní kozmetiky právnu ochranu pred žalobou v prípade poškodenia zákazníka.
2.1 Konkrétne prípady týrania
Tieto riadky nepíšem preto, aby som niekoho dojala k slzám. Píšem ich preto, lebo sú to fakty, je to realita, ktorá by nám nemala byť a nesmie byť ľahostajná. V Španielsku sa často usporadúvajú psie preteky, v ktorých súťažia greyhoundy, španielski príbuzní chrtov. Táto psia rasa sa takisto využíva na lov zajacov na vidieku. Nie sú to však domáci miláčikovia, sú to kruto týrané tvory svojimi majiteľmi, ktorí ich zjavne nepovažujú za živé cítiace bytosti, ale za veci, s ktorými možno nakladať podľa ľubovôle. Greyhoundy, ktoré už nemajú ako poslúžiť, alebo ich pán nebol spokojný s ich výsledkami, bývajú najčastejšie obesené, alebo zabité ukameňovaním, utopením v studni či rybníku, upálením alebo umierajú vyhladované priviazané k stromom. Pes, ktorý „slúžil“ dobre, býva obesený vysoko, aby umrel rýchlo a psy, s ktorých výkonmi pán nebol spokojný, sa vešajú nízko. Zem je na dosah ich labiek a umierajú preto pomaly a bolestivo.„Ľudia“, ktorý toto praktizujú, nebývajú stíhaní. V Andalúzii a Extremadure je to dokonca legálne.
Väčšinu populácie to zatiaľ nezaujíma. No malo by začať, pretože keď človek dobije svojich psov tehlami po hlave a potom ich hodí do studne, je iba otázkou času, kedy siahne aj po inej obeti, hocijakej obeti fyzicky slabšej ako je on sám.
To bol prípad z Maďarska z tohto roku. Človek, ktorý spáchal tento čin, išiel na štyri mesiace do väzenia. Smiešne krátke obdobie, no predsa len aspoň pokus potrestať väzením takýto čin... Vo Veľkej Británii bol v roku 1998 zatknutý a na dva mesiace uväznený mladík, ktorý okoloidúcemu mačiatku najprv polámal rebrá a stehennú kosť a nakoniec sa ho pokúsil spáliť. Má doživotný zákaz chovu akéhokoľvek zvieraťa.My si ale môžeme napísať pár príkladov aj z našej krajiny. U nás ešte nebol uväznený za týranie zvieraťa nikto. Majiteľ, ktorý svojho psa pral v práčke, dobodal ho nožom alebo mu prerazil chrbticu si to ale nepochybne zaslúži.Známy nám je aj prípad, keď bol pes postrelený a následne zhodený z mosta. Taktiež je to prípad zo Slovenska.
Najkrutejší nám známy prípad je smrť psa, ktorý mal nohy priviazané o kolíky a v tejto polohe ticho trpel s ohňom zapáleným pod bruchom
Časté sú prípady pokusov vyhladovať zviera. V jednom z týchto incidentov bol zachránený bulteriér, ktorý sa po dvoch týždňoch na balkóne bez vody a jedla nemohol ani pohnúť, obhrýzol dvere aj obloženie. Stáva sa to tiež často, ja sama som raz videli nohu srnčaťa obesenú na strome. V prípade uverejnenom v časopise človek obkrútil drôt okolo hlavy a nohy srnčaťa a potom okolo dvoch rôznych stromov. Srnča si v snahe vyslobodiť sa zvlieklo mäso na nohe až po kosť. Zaživa ho pojedali červy. Už mu nebolo pomoci...
Obľúbené je aj týranie túlavých mačiek, ktoré nie sú také silné ako psy. Nachádzané sú mačky s odrezanými nohami, chvostami, ušami. Beštiálni ľudia im takisto vypichujú oči a vešajú ich za nohy na strom. Trest? Asi žiadny nebol. Veď je to len zviera...
2.2 Situácia na Slovensku
Podľa údajov Slobody zvierat je situácia nasledovná: „ Na Slovensku je podľa údajov z roku 2000 ročne zabitých na pokusy asi 40000 zvierat, z toho 20000 sú myši a potkany, ostatnú časť tvoria psy, mačky, kone, dobytok a čiastočne exotické zvieratá. Zvieratá sú používané na testovanie overovania bezpečnosti látok, v základnom biomedicínskom výskume a vo výuke na školách s biomedicínskym zameraním.“(napr. Výskumný ústav liečiv Modra, Neuroimunologický ústav SAV, Ústavy lekárskych fakúlt v Bratislave a Martine, Ústav pre výskum chorôb srdca SAV)
Tento rok bolo v pivničných priestoroch Katedry histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach nelegálne držaných šesť beaglov pripravených na znehybnenie chirurgickým zákrokom, čakalo ich osem týždňov života bez pohybu vo fáze pozorovania a potom nič iné, len smrť.
Na druhej strane, Slovensko sa vďaka činnosti Slobody zvierat stalo 24. 4. 1999 prvou postkomunistickou krajinou, kde sú zakázané testy na zvieratách v oblasti kozmetiky. Pretestovávanie už testovaných kozmetických výrobkov v zahraničí je zakázaný od roku 1998. Taktiež máme od roku 1995 zakázané pokusy na zvieratách na základných a stredných školách. A vďaka tomu, že už sme občanmi krajiny patriacej do EÚ, od roku 2009 budeme na území Slovenska na pultoch nachádzať iba kozmetické výrobky netestované na zvieratách.
2.3 Čo sa deje vo svete?
Ešte raz pre zdôraznenie napíšem, že neexistuje žiadny pokrok v oblasti humánnej medicíny získaný na základe vivisekcie. Preto sú milióny zvierat pálené, leptané kyselinami, sú im očkované zhubné choroby. Preto sa v 1990-2000 zavádzajúco testovalo na psoch v snahe postúpiť vo vývoji chirurgie otvoreného srdca,. Preto sa ešte aj dnes pri testoch kožnej dráždivosti nanesie koncentrovaná chemikália na vyholený chrbát zvieraťa a pár dní sa pozorujú účinky. Preto v krajinách EÚ umiera kvôli pokusom asi 10 000 000, v USA 32 000 000 a v Japonsku 20 000 000 zvierat za rok. Takisto určite práve z tohto dôvodu sa primátom dajú elektrošoky a následne nastáva utíšenie analgetikami, preto sa potkany násilne napájajú alkoholom a králikom sa krutým Draize testom "vypaľujú" oči. Viete, ako sa to robí? Na králičie oko sa nanesie látka. Ich oči majú oveľa tenšiu rohovku ako oko človeka a je teda citlivejšie. Odstránia sa im viečka. Králičie oko nevylučuje slzy, a tak je vyplavenie látky cudzieho pôvodu nemožné. Sú v klietke umiestnené tak, aby si do oka nedosiahli labkou. Tento experiment sa považuje za jeden z najkrutejších vôbec. Ďalšie extrémne drastické boli zdokumentované v Číne. Psy sa zámerne obaria či spaľujú zaživa, až sa dosiahnu popáleniny tretieho stupňa až na 50% povrchu tela. Účelom je výskum účinkov resuscitačných roztokov na orgány po smrti, výskum opuchu mozgu spôsobeného hromadením vody (čo je možné pozorovať bezbolestne na pacientovi so „skutočnými“ popáleninami) či len všeobecný výskum účinkov na 40% spáleného povrchu tela popáleninami tretieho, najvyššieho, stupňa. O tom, že sa na zvieratách testuje aj zubná pasta asi tiež vie len málokto. Zvieratá sú ňou násilne vykrmované počas niekoľkých dní až rokov.
2.4 Naj... vo svete
Najväčším strediskom pre pokusy na zvieratách na svete je Huntingdonské výskumné stredisko pre vedy o živote ( Huntingdon Life Sciences). Aj dnes je tam uväznených približne 70 000 psov, mačiek, opíc, králikov, koní, mulíc, rýb, jeleňov, myší, potkanov, morčiat a niektorých druhov vtákov, na ktorých sa testujú ingrediencie pre insekticídy, priemyselné chemikálie, liečivá, parfumy či dokonca plasty. Špecialitou tohto strediska je medzidruhová transplantácia orgánov. Od roku 1995 sa vykonávala transplantácia prasačieho srdca na paviány ako blízky druh človeka. Srdcia boli prišívané na krčné cievy paviánov, z ktorých boli niektoré nútené si ich držať v rukách až šesť týždňov, čo bol rekord prežitia paviánov po transplantácii. Zvieratá zomierali schúlené trasúc sa v kŕčoch, zvracali...Utrpenie je slabé slovo. 31% z približne 400 paviánov použitých na tento pokus umrelo po 24 hodinách od dodania nového srdca, často príliš veľkého pre ich telo.
2.5 Záver
Ak už máte doma nejaké zvieratko, darujte mu lásku, snažte sa mu vytvoriť čo najlepšie podmienky. Nedovoľte, aby ktokoľvek zasahoval do jeho životného priestoru a v žiadnom prípade si už nové zvieratko nekupujte, ak naňho nemáte čas. Nepodporujte obchod s ostatnými živými tvormi, ak neschvaľujete obchod s ľuďmi.
Ochrana zvierat má nesmierny význam aj z výchovného hľadiska. Všetkým ľuďom je práve v tejto dobe veľmi potrebné vštepovať rešpekt a pocit spolupatričnosti so všetkými živými bytosťami. Len to dáva nádej, že na Zemi zavládne skutočný mier prameniaci zo srdca a duše každého z nás. Týranie zvierat je trestný čin, len je zlé, že sa ťažko dokazuje.
