Dôvodom, prečo som si vybrala danú tému pre moju seminárnu prácu , je môj záujem o danú problematiku a vôľa niečo zmeniť, či sa o to aspoň pokúsiť. Spočiatku som mala iný nápad, ktorý by sa dal, myslím, tiež celkom pekne spracovať, no nič by neriešil. A ja chcem niečo riešiť. Ľudia sú len neinformované bytosti zúfalo túžiace po zábave, kráse, zmene života k lepšiemu, a neuvedomujúce si, že týraním a ubližovaním zvieratám k žiadnemu zlepšeniu nedôjde. Živočíchy nám nie sú podradené a nežijú preto, aby nám slúžili, a aby sme sa ne nich vyvršovali a ubližovali im. Uvedomme si, že výrok: "Naša vlastná budúcnosť je v ochrane iných bytostí." (a teda aj živočíchov) je pravdivý a začnime sa podľa toho správať. Pretože ako je to aj krásne vykreslené v animovanom filme Medvedie srdce, zvieratá sú našimi "bratmi" a my ich máme ľúbiť. Sú toho hodné a aj to chcem v mojej práci vyjadriť.

1.2 Prečo zvieratám neubližovať--pretože cítia podobne ako my!
Jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú iba stroje, že vedia vyjadriť emócie, bol Charles Darwin (autor evolučnej teórie platiacej dodnes; takisto vyslovil názor, že človek nikdy nešiel tou istou vývojovou líniou ako opice, že sú len príbuzní). Sigmund Freud vyjadril myšlienku, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť, a to celým srdcom...

Darwin žil v 19. storočí.. Čiže okolo tých 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my(niektoré zmysly majú dokonca vyvinuté viac ako my). Emócie delfínov sú rovnako silné ako u človeka, ich spoločenské správanie( aj iných druhov, napr. slonov) je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.

A k čomu sme za tých 150 rokov dospeli? V niektorých vyspelých krajinách sa už dosiahli výrazné pokroky, v krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť“. Stále to nie je ono, ešte stále s nimi nezachádzame ako s vyspelými živými bytosťami, ale ako s odpadom, našimi otrokmi, ktorí kvôli našim aktivitám a „potrebám“ často nežijú, len živoria.

1.3 Žiadna otvorená nenávisť k ľuďom
Hlavné postavy hororových filmov ako žralok zabijak sú nezmysly. Slovo „zverské“, ktoré sa často používa hlavne v súvislosti s vojnami, ktoré nemá na svedomí nik iný ako človek, by sa mali nahradiť slovom „ľudské“, aby neboli zavádzajúce. Samozrejme si nebudeme zvieratá idealizovať. Dokážu byť kruté, no ich krutosť je oproti tomu, akí suroví dokážeme byť my, ľudia, ničím. Prejavuje sa to kanibalizmom, znásilneniami, no zatiaľ to ostáva v rozmedzí živočíšnej ríše, nám z iných dôvodov ako je strach o svoju či existenciu niekoho blízkeho neubližujú(zriedkavo im poslúžime ako potrava). Naopak, dokážu nás mať radi. Skúsme s tým niečo urobiť, skúsme im dobrotu vrátiť.

1.4 Pokuta ,,až“ väzba
Paragraf 21 Ochrana zvierat zákona platného od roku 2002 hovorí: „ Za priestupok uvedený v odseku 1 sa uloží pokuta do 10000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 3 rovnakého paragrafu tohto zákona znie : „ Za priestupok uvedený v odseku 1, ak sa týka núdzových opatrení, sa uloží pokuta do 20000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 4 pokračuje : „ Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, uloží sa jej pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3. Za opakovaný sa považuje priestupok, ku ktorému došlo od jedného roka od preukázania predchádzajúceho priestupku.“ (Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon)

Trestný zákon hovorí, že ak týrame (alebo až utýrame) zviera, budeme potrestaní zákazom činnosti, peňažným trestom alebo odňatím slobody až na jeden rok. Ak týrame (alebo až utýrame) zviera na mieste verejne prístupnom alebo verejne, potresceme sa odňatím slobody až na 2 roky.

1.5 Ako ho možno zastavit? Jednoduché rady ako postupovať pri riešení prípadov týrania zvierat.
Na Slovensku žijú vôkol nás nielen ľudia, ale aj zvieratá. Sú pre človeka verným služobníkom, spoločníkom, nazývame ich najvernejšími priateľmi. My ľudia sme pre ne však mnohokrát najväčšími nepriateľmi. Dennodenne sa stávajú zvieratá obeťami týrani, proti ktorým sa brániť nemôžu.

Saint Exupery napísal vo svojom Malom princovi: "Si zodpovedný za všetko čo si si skrotil", preto je našou povinnosťou podať trápeným zvieratám pomocnú ruku. Neobíďte preto žiadne zviera, ktoré trpí a prosí o pomoc - jeho prežitie možno záleží práve na Vás.

Snažíme sa chrániť zvieratá pred krutosťou a preto som sa rozhodla pomôcť aj Vám pri pomoci zvieratám. V tomto odstavčeku Vás stručne informujem ako postupovať pri náleze týrania zvierat, kto je zodpovedný za riešenie prípadov a aj o pomoci tyraným zvieratám.Na Slovensku už od roku 1995 platí Zákon na ochranu zvierat, ktorý jasne vymenúva a zakazuje týranie zvierat. Ubližovanie zvieratám je jasne definované a je chápané ako priestupok. Opakované týranie je podľa 203 Trestného zákonníka dokonca trestným činom.

Páchatelia môžu byť za týranie zvierat postihnutí pokutou do výšky 10.000 korún, u firiem je to 500.000 korún, v prípade trestného činu môžu byť odsúdení na dva roky väzenia.

Kto je zodpovedný? Málokto z občanov vie, že na Slovensku je v každom okrese štátny veterinárny lekár - inšpektor ochrany zvierat, ktorého povinosťou zo zákona je prešetrovať prípady týraní a porušenia zákona. V každom okrese je platený z našich daní jeden úradnik, ktorý by mal zasahovat na základe výzvy občana.

Regionálna veterinárna správa
Je prvostupňovým - výkonnym orgánom ochrany zvierat. Pôsobí v regiónoch po celom Slovensku a do jej pôsobnosti patrí kontrola chovov a prešetrovanie prípadov týraní. Má právomoc určiť nápravné opatrenia, uložiť pokuty, zakázať chov. Na každej RVS je najmenej jeden inšpektor ochrany zvierat, ktorý je vyškolený a poverený riešením prípadov týraní. Ako štátny orgán má povinnosť zaoberať sa sťažnosťami občanov a riešiť ich v súlade so zákonom.

Vyššie štátne orgány
Krajská veterinárna správa (KVS) kontroluje výkon RVS a je odvolacím orgánom v prípade nekompetentného postupu, rovnako koordinuje činnosť RVS.

Štátna veterinárna správa (VS) je ústredím štátnej veterinárnej správy a riadi činnosti na úseku ochrany zvierat.
Má oddelenie hlavného inšpektora ochrany zvierat a metodicky usmerňuje program ochrany zvierat na Slovensku.

Ministerstvo pôdohospodárstva je ústredným orgánom ochrany zvierat, pod jeho pôsobnosť spadá uplatňovanie zákonov pre ochranu zvierat v praxi.

Sloboda zvierat
Je charitatívnou organizáciou - združením občanov, ktorá v rámci svojich možností pomáha zvieratám v núdzi, prešetruje prípady týraní, priamo zachraňuje zvieratá. Celá jej činnosť je založená na dobrovoľnosti a je financovaná z dobrovoľných darov a príspevkov.

Priamy výkon ochrany zvierat a kontrola týrani Slobode zvierat nevyplýva zo zákona

1.6 Čerstvé až k vašim dverám
Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti sú dobrým obchodom. Kravy, teliatka, ovce, jahniatka, prasce, somáre a kone tým ale neuveriteľne trpia. Priamoúmerne s dĺžkou transportu stúpa stres a bolesť, zvieratá trpia dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. V kamiónoch je vysoká teplota, nedostatočné vetranie a zvieratá sú natlačené jedno na druhom. Nie všetky prežívajú. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Nie je to až také nepochopiteľné, keď vezmeme do úvahy, že v prívese kamióna býva aj niečo pod 700 jahniat. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia.

Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Čísla vyjadrujúce počet zvierat a hodín, ktoré musia prežiť, aby boli následne usmrtené, je hrozivý. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska-50-90 hodín- a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska-30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu. Najväčším vývozným artiklom sú prasatá z Holandska prepravované na porážku i výkrm do Španielska a Talianska- 1 350 000 ročne a jahňatá z Maďarska prevážané do Grécka a Talianska- 800 000. Slovensko ročne vyvezie až 100 000 jahniat a niekoľko desaťtisíc teliat do Talianska.

1.7 Brojlerove kurčatá
Brojler- jedinec vyšľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte- až dvadsať kurčiat na m2. 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. A ako hovorí aj výrok Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Pretože to je realita. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie- svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku (6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat- na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Nevadí, ešte stále sme ziskoví...

Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém- chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti (18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom (nesmie byť zhoršená pôrodnosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50- 75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok- chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá.

Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách. Ak uvidíte na pulte v obchode kuracie drobky, pomyslite si na brojlery. Tieto drobky budú z nich- často z tých jedincov, ktorých rôzne časti tela boli tak poškodené, že predaj v celku bol neprípustný.
1.8 Nepriama propagácia týrania zvierat - cirkusy

To je priam rodinná idylka- celá rodina sa vybrala do cirkusu, pretože škoda nevyužiť lístok pre dieťa zdarma. Prečo si nespríjemniť jeden deň a ísť sa pozrieť na zvieratká, zabudnúť aspoň na chvíľu na prácu, každodenný stres a neužiť si trocha „divočiny“? Veď naše deti sa tak potešia- zbožňujú zvieratá...

Zamyslime sa nad tým, či chceme, aby naše deti videli zvieratá v klietkach či prívesoch, sediace vo vlastných výkaloch. Klietka je vždy len klietka a predstavuje miesto, kde zviera nedostáva šancu vykonávať svoje najzákladnejšie potreby a inštinkty. Mnohé zo zvierat v cirkusoch sú živočíchy, ktoré ako prirodzene žijúce potrebujú obrovské teritóriá, s rozlohou aj tisíce km2 . Ich jediný druh pohybu predstavuje stereotypná drezúra, často krutá. Mladý muž, ktorý pracoval pre istý cirkus a chcel ostať v anonymite, sa vyjadril: „Robil som v cirkusoch dosť dlhú dobu na to, aby som vedel, čo je skutočnosť. Pri tréningoch sa praktizujú metódy, s ktorými by súhlasil málokto. Ako príklad uvediem údery či bodnutia na citlivé a tým pádom bolestivé časti tela, aby zviera bolo poslušné- nech sa bráni a vzpiera akokoľvek, podrobiť sa musí vždy, záleží na ňom, po koľkých ranách. Nevidel som, že by našim zvieratám pichali nejaké preparáty v prípade odmietnutia výcviku, ale pri jednej návšteve zahraničného cirkusu som sledoval vystúpenie šeliem, ktoré boli zjavne nadrogované. Drezér si k nim dovoľoval veci, ktoré by som ja neskúšal ani len s kocúrom. Zdá sa, že by sme sa všetci mali zamestnať aspoň na jeden rok v cirkuse, aby sme zistili, ako to tam funguje. Potom by sa nám cirkus nezdal byť romantikou dávnych čias, ktorú treba zachovať. Reagovali by sme asi ako istá mladá žena, bývalá sezónna robotníčka v zahraničnom cirkuse, ktorá vyjadrila svoje pocity: „Pri pozorovaní dvoch medveďov predvádzajúcich „veselú“ jazdu na motocykloch sa mi vždy tlačili slzy do očí. Najmä, keď som si spomenula na ich tesný páchnuci príves a krotiteľkine pomôcky. Najsmutnejší prípad však bola Suzy- orangutanie mláďa. Za celé dva mesiace som ani raz nevidela, že by sa dostala von zo svojho prívesu, ktorý mal jednu stenu presklenú. Zatiaľ bola len atrakciou pre detičky, skvelá kariéra v manéži ju ešte len čakala. Jej jedinou hračkou a priateľom bolo plastikové vedro, a tak si občas spestrovala chvíľku rozotieraním svojich výkalov po sklenej stene. ,,Cirkus so zvieratami je jeden veľký gýčovitý podvod“.

Krotitelia a cvičitelia v cirkusoch nie sú milovníci zvierat. Zvieratá sú pre nich len výnosným prostriedkom. Mnohí nemajú ani poňatia o etológii toho ktorého druhu zvieraťa. Nie sú to ľudia, ktorí „to so zvieratami vedia“, ktorí získavajú u zvieraťa rešpekt a poslušnosť svojou láskou, opaterou a zaobchádzaním, aké si zaslúžia. Sami sa ich boja a bez svojho náčinia, či bez toho, aby sa zvieratám odstránili zuby, by sa k nim v živote nepriblížili. Živočíchy musia znášať kopnutia do brucha, poťahovanie za uši( najcitlivejšie miesto slona), údery bičom, náhubky, elektrické tyče, háky, žeravé platničky na chodidlá . Ako príklad môžeme použiť malú nenápadnú paličku oblepenú farebnými strapcami, využívanú pri číslach so slonmi. Je to oceľový hák. Na jemnú a citlivú kožu slonov má úžasné účinky. Slon pracuje a vystupuje, ako by mu to bolo od prírody dané....

Naozaj sme takí hlúpi, že sa nám jazda na bicykli v podaní medveďa, sloní stoj na zadných, chodenie kôz po kolenách či šelmy preskakujúce ohnivé obruče nezdajú čudné a neprirodzené? Aký zvierací „kúsok“ v cirkuse by sme museli vidieť, aby nám konečne došlo, že je to týranie zvierat? Zvieratá trpia, nielen fyzicky ale aj psychicky, mávajú depresie.