referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hilda
Streda, 11. decembra 2019
Gaius Iulius Caesar
Dátum pridania: 14.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Potemkin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 12 848
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 36.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 60m 10s
Pomalé čítanie: 90m 15s
 
1.1 Iuliovci za čias kráľov, v novej rímskej republike a za čias Gaia Maria

Za čias kráľov sa rod Iuliovcov ničím nevyznamenal. Zasadali v stočlennom senáte, ktorý vytvoril Numa Pompilius a boli členmi kňazského kolégia. V roku 509 pred naším letopočtom Lucius Iunius Brutus a Publius Valerius Publicola zvrhli kráľa, čím ukončili v rímske obdobie kráľovstva a založili republiku. Stali sa prvými hlavnými úradníkmi (s titulmi prétorov, ešte nie konzulov). Iuliovci ustupujú do úzadia, predstavitelia rodu nemôžu pre nedostatok finančných prostriedkov kandidovať na úrad konzula a upadajú do zabudnutia. Okolo roku 110 p. n. l bol Gaius Marius takmer bezvýznamnou postavou. Pochádzal z malého okrsku Latia, zvaného Arpinum. Bol to muž s výbornými vojenskými schopnosťami, vďaka ktorým sa mu podarilo získať funkciu prétora. Počas pôsobenia v tejto funkcii nahromadil obrovské, takmer rozprávkové bohatstvo. Veľmi túžil po najvýznamnejšom úrade - úrade konzula. Mal však vážny problém. Úrad konzula totiž patril bohatým šľachtickým vlastníkom pôdy zo starých rodín, ktorí sa nikdy neživili ako obchodníci. Ak by sa oženil so ženou z významnej šľachtickej rodiny, o mnoho by si zlepšil vyhliadky na získanie konzulátu. Fortúna sa na neho usmiala a Gaius Marius stretol Gaia Iulia Caesara (starého otca veľkého Caesara). Za to, že finančne podporil kariéru oboch synov starého Caesara a poskytol veno pre mladšiu z dvoch dcér, získal Marius za manželku staršiu dcéru Iuliu. Týmto manželstvom bola Mariova rodina povýšená do šľachtického stavu a jeho profil ako kandidáta na najvyššiu funkciu sa prenikavo zlepšil. Rímu hrozil ozbrojený konflikt s kráľom Numídie. Numídiav tých časoch zaberala územie dnešného Alžírska, južný cíp Tuniska a aj Líbyu. Pôvodnými obyvateľmi boli Berberi, ktorí žili napoly kočovným životom. Po porážke Kartága Rím podporoval v Numídii vznik kráľovskej dynastie Masinissa. Hlavným mestom bola Cirta. Jugurta bol kráľom Numídie od roku 118 p. n. l. Bol nemanželským synom, takže dal povraždiť tých, čo mali legitímne právo vládnuť, čo vyvolalo veľkú vlnu nesúhlasu. Po neslávnej agresii zo strany mladého Aula Postumia Albina ( Jugurta ho porazil ) v roku 109 p. n. l začal Jugurta vojnu proti rímskej provincii Afrika. Do provincie odišiel Quintus Caecilius Metellus, zvaný aj Numidicus práve vďaka tejto výprave. Gaius Marius tiež vytiahol do boja. Vojna pokračovala pomaly, pretože Numidicus nebol práve schopný veliteľ. V roku 107 p. n. l. zvolili Gaia Maria za druhého konzula, súčasne dostal hlavné velenie vo vojne proti Jugurtovi. Marius si v bojoch počínal veľmi dobre, ale Jugurta stále unikal, až nakoniec Lucius Cornelius Sulla, vtedy Mariov kvestor a švagor (keďže sa oženil s Iuliliou, mladšou dcérou starého Caesara), presvedčil kráľa Mauretánie Boccha, aby Jugurtu preľstil.

Jugurtu zajali a poslali do Ríma. Kráľ Numídie zomrel v Ríme roku 104 p. n. l. V podzemných kobkách. Zaujímavým faktom je to, že sýrska veštkyňa Marta Mariovi predpovedala, že sa stane konzulom sedem ráz, čo bolo bezprecedentné, avšak mu povedala aj to, že nebude najväčším Rimanom všetkých čias. Tým sa stane synovec jeho manželky Gaius. Toto dieťa sa ešte nenarodilo a preto Marius uveril proroctvu doslova. Maria zvolili za konzula po druhý raz v roku 104 p. n. l. ,aby si poradil s germánskou inváziou. Veľký spolok germánskych kmeňov (Kimbrovia, Teutóni a kmeňový zväz Cheruskov, Markomanov a Tigurínov) sa presťahoval do Galie a uštedril armádam Ríma niekoľko zdrvujúcich porážok. Maria zvolili znova za konzula v rokoch 103, 102, 101, 100 p. n. l. Marius Germánov porazil a dostal prezývku ,,tretí zakladateľ Ríma“. Caesarovská rodina prosperuje, vďaka Gaiovi Mariovi boli Iuliovci znova na výslní.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Encyklopedia rímskych dejín
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.