2.2.2. Návrat do Ríma

Pre Gaia Iulia Caesara bol návrat triumfom, akému sa možno nevyrovná nijaký neskorší ozajstný triumf. Nielenže sa uvoľnil z predchádzajúcej funkcie, ale získal aj významný veniec. Od Sullu dostal dar - mladého Palčiaka. Nebolo to dokonalé zviera na jazdu, pretože kôň mal každé kopyto rozčesnuté na dve časti, nedalo sa podkuť, takže trochu pripomínalo kravské kopyto. Nie všetko bolo ideálne. Lucullus začal rozširovať chýry o Caesarovom prostituovaní. Caesar sa túto skutočnosť rozhodol ignorovať. Aurelia mu poradila, aby zvádzal vydaté ženy, a tak so svojich protivníkov urobil paroháčov.

2.2.3. Cesta a pobyt na východe

Caesar mal v úmysle znovu navštíviť kráľa Nicomeda. Vydal sa z Ríma do Brundisia. Potom sa prepravil na pôvabný ostrov Kerkýra, odtiaľ sa dostali ďalšou loďou do Butrota v Epire a potom po súši cez Akarnániu a Delfy do Atén. Tu žil Titus Pomponius Atticus, veľký rímsky obdivovateľ Atén. S Caesarom mali spoločný vkus, takže z náhodného stretnutia vzniklo veľké priateľstvo. Z Atén zamieril po rímskej vojenskej ceste na sever, z Attiky cez Boiótiu a Tesáliu a priesmyk Tempé, prechádzali popri neďalekom Olympe. Potom sa plavili z ostrova na ostrov, kým nedorazili k Helespontu. Odtiaľ sa za tri dni dostali do Nikomédie. V Bitýnii a jej okolí zostal šestnásť mesiacov. Na túto idylu neskôr spomínal ako na najkrajšie obdobie až do svojim päťdesiatich troch rokov, keď sa mu začal ešte krajší život. Navštívil Tróju, Byzantium a iné historické miesta. Stretol sa aj so svojím prastrýkom z matkinej strany. Sedemdesiatdeväťročný Publius Rutilius Rufus sa narodil v tom istom roku ako Gaius Marius a už dlho žil v dobrovoľnom vyhnanstve v Smyrne. Hoci si Caesar na neho ledva spomínal, veľmi si starca obľúbil. Každá idyla sa však musí raz skončiť a Caesar sa rozhodol, keď ho v Nikomédii zastihol list z Tarsu, že sa musí ďalej venovať vojenskej službe. Bolo to v apríli toho roku, čo zomrel Sulla. Mal nastúpiť ako
mladší legát u Publia Servilia Vatiu, vlaňajšieho konzula, teraz miestodržiteľa Kilikínie. Vatia mal za úlohu skoncovať s pirátmi. Koncom apríla dorazil do Tarsu. Caesar dostal za úlohu vybudovať loďstvo. V tom mal naozaj bohaté skúsenosti. Vatia potreboval obrovskú flotilu. Caesar sa pustil budovať loďstvo, ale chýbalo mu nadšenie. Bol bojachtivý, ale Vatia sa do boja nijak nehrnul. Potešilo ho aspoň to, že mohol cestovať. Rodos bol námornou mocnosťou, ktorej sa vo východnej časti Stredomoria nič nevyrovnalo, a preto sa naň Caesar v máji vybral. Caesar bol veľký diplomat, takže presvedčiť Rodos mu nerobilo problém. Rodos sľúbil lode, kapitánov a posádky, nie však vojakov. Z Rodosu sa vybral na Cyprus. Vylodil sa v Pafose, sídle cyperského vládcu Ptolemaia Cyperčana. Ako zistil, Cypru v skutočnosti vládlo dvanásť úradníkov. Preto Caesar sústredil všetku energiu na to, aby ich presvedčil. To sa mu samozrejme podarilo.

Caesar sa vrátil do Tarsu k Vatiovi a oboznámil ho s dohodami, podľa ktorých mu na požiadanie poskytnú lode a posádky zo všetkých prímorských miest a oblastí pod
jeho správou.