2.2.4. Vojna medzi Catulom a Lepidom

Po Sullovej ére sa prvým konzulom stal Marcus Aemillius Lepidus, druhým bol Quintus Lutatius Catulus. Títo dvaja sa nemali príliš v láske. Lepidus chcel upraviť Sullove zákony, Catulus bol proti. Spory vyústili až do vojny. Lepidus zaútočil na Rím, Catulus ho porazil. Aj Caesar sa zapojil do bojov. Hoci bol Catulovým bratrancom, ten ho nechcel prijať do svojho štábu. A tak Caesar nastúpil do bojov ako radový vojak. Kohorta, v ktorej bol, ani nezasiahla do boja. Medzitým začali s Cinnillou manželsky žiť. Boli spolu už veľmi dlho a boli skôr súrodencami ako manželmi. Caesar prostredníctvom Lucia Decumia rozšíril, že je ochotný robiť advokáta hocikomu zo Subury. Koncom januára porodila Cinnilla Caesarovi dcéru Iuliu. So synom bývali veľké výdavky, kým dcéra bola politicky neobyčajne cenná, ak bola patricijkou po obidvoch rodových líniách a mala aj slušné veno. Caesar nemal čas venovať sa rodine, pretože ho čakal ťažký proces proti Gaiovi Antoniovi Hybridovi. Keď bol Antonius veliteľom Sullovej jazdy v Boiótii, mučil, zmrzačoval a znásilňoval miestne obyvateľstvo. Caesar by ten prípad nemal zobrať, pretože boli rodina ( jedna z Iulií bola vydatá za dotyčného Antonia).

Keď však uvidel dôkazy, rozhodol sa, že prípad zoberie. Nedoviedol ho síce k víťazstvu, ale vzbudil veľký odpor voči obžalovanému. Gaius Antonius Hybrida musel utiecť z Ríma. Caesar ostal v Ríme aj ďalší rok a vykonával advokátsku prax s mimoriadnym úspechom., hoci už nezažil také vzrušujúce udalosti.

2.2.5. Smrť kráľa Nicomeda

Caesar dostal súrnu správu z Bitýnie. Kráľ Nicomedes zomieral a chcel ho ešte vidieť. Ako vždy ho sprevádzal Burgundus. Mal však aj sprievod, lebo bol dôležitejšou osobnosťou. Keď dorazil do Bitýnie, Nicomedes lll ešte žil. Podarilo sa mu presvedčiť kráľa, aby svoju krajinu odkázal Rímu. Už nikdy sa nechcel vracať do Bitýnie, stratil totiž milovanú osobu a už sa nechcel zaťažovať spomienkami.

2.2.6. Caesar a pirátske dobrodružstvo

V Byzantiu si prenajal loď. Mal naplánované odísť na štúdia. Mal však tú smolu, že ho chytili piráti. Piráti mali špehov vo všetkých prístavných mestách. Ak zajali významného Rimana, vyžiadali si od niekoľkých miest výkupné. Prepadávali aj obchodné lode, no nikdy sa nikde nezdržali dlho, takže ich Rodoská flotila nemohla dolapiť. Žili si ako králi vo svojich skrýšach na opustených ostrovoch.

Vodcom pirátov, ktorí zajali Caesara, bol Polygonus. Za Caesara chcel výkupné dvadsať talentov striebra. Caesar sa však nahneval, vyrozprával pirátovi celý svoj rodokmeň a vyzval ho, aby pýtal päťdesiat talentov. Polygonus s radosťou súhlasil. V pirátskej skrýši strávil štyridsať dní. Po vykúpení okamžite odišiel na Rodos. Vyžiadal flotilu a napadol pirátov. Všetkých zajal. Ženy a deti nechal predať na trhu otrokov, mužov chcel dať ukrižovať. Veľký podiel z koristi dostal Rodos, Caesar si zobral nepatrnú čiastku. Keďže Caesar vystupoval ako privatus, musel mať súhlas miestodržiteľa na to, aby mohol ukrižovať pirátov.

Súhlas nedostal, ale aj tak spravil po svojom. Päťsto pirátov zomrelo ukrižovaním.