3. Vlastná práca

3.1 Človek bez viery je ako ryba bez bicykla

Ako sa to všetko začalo? Musíme sa vypraviť do ďalekej minulosti ľudskej civilizácie a snažiť sa rozmýšľať čo najobjektívnejšie. Predstavme si človeka v prírode, v dobách, keď vyšiel z jaskyne. Príroda bola plná nástrah a nevysvetliteľných javov. Začal premýšľať, síce primitívne, ale predsa premýšľať, a to je podstatné, to ho odlišuje od zvierat. Nedokázal si však mnohé úkazy vysvetliť, a tak pripísal ich príčinu nadprirodzeným bytostiam. Takto asi vznikli prvé náboženstvá. Dnes sa nad informáciou, že v Afrike indiáni pripisujú postupnú stratu snehovej čiapky na vrchu Kilimandžáro duchom, ktorí sa hnevajú, len pousmejeme. Dnes už vieme, že to spôsobuje globálne oteplenie a hlavnou príčinou sme v konečnom dôsledku my sami. Tým pádom takýto typ náboženstva ľudstvo nepotrebuje, je dávno prekonaný a nahradený vedou. I keď v súčasnosti stále behá po svete množstvo „mysliacich“ ľudí, ktorí sa stotožňujú s podobnými rozprávkami. Veď si predstavte, že k vám príde človek a začne vám rozprávať o tom, ako sa hnevá duch dažďa a že nebude mesiac pršať. Po vypočutí mu s najväčšou pravdepodobnosťou odporučíte nejaké kvalitné psychiatrické zariadenie.

Postupom času sa toto náboženstvo obmenilo a začalo sa používať na ovládanie ľudí. Už odpradávna sa ľudia snažili podmaniť si ľudí. Časté a dodnes praktikované spôsoby sú založené na používaní zbraní. No zaujímavý je nápad ovládať ľudí z vnútra, dostať sa im pod kožu až do myslenia, narušiť jeho psychiku, zvrátiť jeho hodnoty a ovládať ho ako bábiku Woo-Doo. Zastrašovanie prebiehalo rôznymi spôsobmi. Známe sú prípady strašenia ľudí pod zatmeným slnkom. Priebeh je nasledovný: Boh sa hnevá! Aha zatienil nám slnko! Ja posol boží vám hovorím poslúchajte ma! Odprisahajte mi poslušnosť, lebo zomriete! Čo ostávalo ľudom staroveku robiť? Nuž sľúbili všetko, čo im kázali. Pokračovanie mohlo byť nasledovné: Teraz, ó, mocný Bože, zachráň nás pred pohromou a večnou skazou! Slnko sa znovu ukázalo a ľudia ostali ohromení. Dnes sa to zdá smiešne, ale vtedy to malo extrémy účinok. Ďalšie hrozby boli namierené na veci, ktoré si človek nemôže overiť. Ako napríklad posmrtný život, či existenciu Boha, ktorý to tu riadi.

Týmito úvahami sme sa dostali ku kresťanstvu, ktoré v sebe spája všetky črty už vyššie spomenutých náboženstiev. Dokazovať to priemerne vzdelanému človeku rozhodne netreba.

Kresťanská koncepcia boha by mohla vyzerať nasledovne: Boh je absolútna, duchovná, zásvetná, mimočasová, najdokonalejšia, neskonalo vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytosť, stvoriteľ sveta. Všetko bohatstvo je v ňom v dokonalej jednote. Boh je večný, žije v neustálej prítomnosti, niet preň ničoho, čoho už niet alebo ešte niet. Je všadeprítomný, ale nie na spôsob akéhosi „fluida“, ktoré všetkým preniká, ale tak, že je celý na každom mieste, bez toho, že by bol na nejaké miesto viazaný. Všetkým dokonale preniká poznaním a mocou.

V Bohu sa spájajú v dokonalej jednote vlastnosti, ktoré nedokážeme ako ľudia spojiť, napríklad neúprosná spravodlivosť a bezmedzné milosrdenstvo. Boh je vždy iný ako akákoľvek schéma, ktorú by sme mohli o ňom vytvoriť. Neporovnateľne viacej toho o ňom nevieme, než vieme. I keď sa v dejinách a napokon v Ježišovi Kristovi zjavil, zostáva nevysloveným tajomstvom. Najvyššie, čo o Bohu môžeme povedať, je, že je svätý. To neznamená len mravne dokonalý, ale aj všetko presahujúci, nedostupný. Znamená to, že Boh je tajomstvo, ktoré vzbudzuje chvenie a úžas. Ako plnosť bytia bez obmedzenia je Boh prameňom, stvoriteľom všetkého. Boh má jednu podstatu, prejavuje sa však ako tri osoby - Otec, Syn a Duch Svätý. Boh je všemohúci stvoriteľ, ktorý svojou vôľou stvoril svet z ničoho. Všetko okrem Boha je teda stvorené, i človek je tvor. Medzi stvoriteľom a stvorením sa tým roztvára priepasť, ktorá sa zdá byť nepreklenuteľná. Najvyššou cnosťou a vlastným jadrom kresťanskej zbožnosti je preto pokora pred božským tvorcom a Pánom. Najzavrhnutiahodnou neresťou a súhrnom všetkých ostatných nerestí je pýcha, trúfalosť, s ktorou sa človek považuje za rovného Bohu a chce sa postaviť na jeho miesto. Tým je podmienená celkom nová hodnotová stupnica ľudských cností.

Boh nie je neosobný boh, ale Boh celkom osobný. Voči Bohu stojí človek ako jednotlivec, ako osoba. Hovorí s ním v modlitbe ako osoba s inou osobou, i keď bezmedzne vznešenejšou. Tým kresťanstvo prepožičiava individuálnej duši jedinečnú dôstojnosť. Boh je milostivý a spásny. Človek je svojou prirodzenosťou vydaný hriechu a smrti. Môže síce vlastnými silami bojovať proti zlu, ale nie byť z neho vyslobodený, spasený. Spásu možno dosiahnuť len Božou milosťou v zjednotení s Božím Synom, ktorý sa stal človekom. Aby to bolo možné, musí sa človek celej svojej hriešnej prirodzenosti zbaviť a prekonať ju. Celý prirodzený človek je smrteľný a skazený, dokiaľ nie je obnovený znovuzrodením v Kristovi. Ak k tomu však došlo, je to tiež celý človek, ktorý premenený vstáva z mŕtvych. Preto ak je niekto v Kristovi, je novým tvorom, hovorí Pavol. Táto idea znovuzrodenia človeka v Kristovi Božou milosťou, ktorú vypracoval jasne predovšetkým Pavol, bola označená ako centrálna dogma celého kresťanstva.

Naskytá sa nám otázka, načo je človeku viera v imaginárnu postavičku brázdiacu nebo spolu s Boeingami a špionážnymi družicami, ktorá je taká dobrá, že aj keď sú ľudia strašne zlí (stvorení na jej obraz), je schopná najčistejšej lásky a všetkých nás tu vytrhne z biedy a zachráni naše hriešne duše. Prečo všetci bohovia hovoria: Verte vo mňa! a nie: Verte mi?

Veď kto z nás potrebuje žiť s pocitom malého nezbedného decka, ktoré tuší, že je pod drobnohľadom dozorcu, ktorý striehne na jeho chyby a previnenia. Čo nám dá viera okrem pocitu menejcennosti, psychického tlaku, zabitého času v budovách určených na šírenie rozprávok, prievaníku v peňaženkách po daniach (na cirkev) a návšteve chlapčeka so zvončekom? Prečo sú niektorí ľudia schopní zriecť sa samého seba v prospech nereálnej bytosti?

Existenciu všemohúcej bytosti vyvracia už táto otázka: Môže všemohúci stvoriť kameň, ktorý sám nezdvihne?

Už v čase svojho vzniku, keď kresťanstvo odmietlo všetko dobré, čo ponúkala civilizácia. Bolo to veľkou chybou. Avšak pochopiteľné, že chceli vytvoriť niečo úplne nové. Pokiaľ by to bolo niečo lepšie, nech sa páči! Pridržiavajúc sa jednej skostnatenej teórie bez rešpektovania pokroku bolo odsúdené na zánik v najbližších storočiach. No aj napriek tomu pretrváva dodnes a tu je potrebné sa zamyslieť prečo. Je to tak prepracovaná ideológia? Potrebujeme niečo nadprirodzené aj v dnešnej dobe? V dobe revolučných poznatkov v každej oblasti? Veď v súčasnosti tu už žiadne náboženstvo nemá miesto.

Deti veriacich sa čoskoro po narodení (bez toho, že by sa niekto zaujímal o ich súhlas) priraďujú istými formálnymi procedúrami k niektorému organizovanému náboženstvu – k cirkvi. (Krst, zápis do matriky, atd.) Potom nastupuje už od útleho veku formovanie osobnosti a posilňovanie náboženskej viery komplexom rodinných i spoločenských nástrojov. (náboženské poviedky, modlitby, výučba náboženstva, návšteva kostola, osobný príklad rodičov a príbuzných, prípadne známych). Samotné orgány cirkví poverené propagáciou cirkevnej ideológie tvoria v spoločnosti nezanedbateľnú zložku nielen čo do počtov, finančných fondov a po dlhé roky vybudovaného vplyvu, ale majú k dispozícii aj inštitucionálne záruky sústavného vzdelávania a tréningu počnúc od radových „veriacich“, pokračujúc „laickými“ pomáhačmi, príslušníkov reholí, cirkevnými školami, teologickými fakultami, prostriedkami na vydavateľskú činnosť a nátlakovými inštrumentmi na politických činiteľov. Toto všetko sú nástroje, ktoré boli budované v spoločnosti po celé storočia.

Veľmi dobre sú prepracované aj metódy manipulovania ľudskej mysle, ktoré používajú rôzne organizované náboženstvá. Medzi tieto patrí sústava ceremoniálov a viery v rituály súvisiace s ich náboženským presvedčením, ktoré sú veľmi odlišné a niektoré z nich dokonca drastické a absurdné. Typické pre všetky z nich je, že im veria iba stúpenci tej-ktorej náboženskej ideológie, avšak stúpenci iných presvedčení im neveria a pokladajú ich za nereálne

-Mohamedáni pri svojej púti do Mekky obchádzajú okolo posvätného kameňa Káby a sedemkrát hádžu kamene za seba, aby zahnali diabla.
-Mohamedáni šiítskeho vyznania raz do roka pri púti do mesta Kerbala sa bičujú do krvi vyzlečení do pása na počesť svojho uctievaného kalifa Husayna.
-Katolíkom sa tvrdí, že oblátka, ktorú zjedia pri prijímaní a víno, čo pri tom vypijú, sa zmenia na skutočné reálne telo a krv Kristovu.
-Na Filipínach sa niektorí horliví kresťania nechávajú ukrižovať.
-V Číne v r.1850 jeden prekrstenec na kresťanskú vieru tvrdil, že sa mu objavil Boh, povedal mu, že je Ježišovým mladším bratom a kázal mu zničiť všetkých démonov. Zorganizoval zo svojich veriacich armádu, ktorá zahájila povstanie Taping a vyvraždili 20 miliónov ľudí.
-Na Floride žijú ctitelia Santenaria, ktorí obetujú psy, kozy, sliepky a ich telá hádžu do vodných tokov.
-V horách Západnej Virgínie niektorí ľudia berú doslovne Ježišove vyhlásenie, že „môžu chytať do rúk jedovaté hady“. Preto pri bohoslužbách chytajú do rúk hady štrkáče.
-Stúpenci "Nebeskej Brány" tvrdia, že môžu zahodiť "svoju telesnú nádrž" (svoje telo) a takto sa preniesť na UFO, ktoré ich zoberie do vesmíru.
-Scientológovia tvrdia, že každý človek má dušu, ktorá je "Thetanom", ktorý prišiel sem z inej planéty.
-Niektorí príslušníci NEW AGE veria, že vo vnútri hory Shasta žijú neviditeľní Lemuriáni.
-Jedna veriaca skupina v Indii je presvedčená, že bohyňa KALI, ktorá má mnoho rúk, si vyžaduje, aby jej obetovali ľudí, ktorých uškrtia.
-Svedkovia Jehovovi tvrdia, že Satan príde v ktorýkoľvek deň na túto zem spolu s armádou démonov a Ježíš sa objaví v oblakoch s armádou anjelov, takže vznikne vojna Armageddonská, v ktorej každý okrem Jehovových svedkov bude zabitý.
-Tibetskí Budhisti sú presvedčení, že keď zomrie starý Lama, jeho duša vstupuje do tela novorodenca, čo sa práve vtedy narodil. Potom takéhoto chlapca vyhľadajú a pomažú ho na nového Dalaj Lamu. Teda starý Dalaj Lama vstúpil do tela novorodenca a prežíva v ňom - prakticky večne ďalej.
-Spasitelia ľudstva sa objavujú pravidelne tak, ako to bolo pred Ježišom Kristom, pokračuje to aj po ňom. V Indii je to v súčasnosti Sai Baba, ktorý vyhlasuje, že je božským vtelením boha Šivu, prišiel spasiť ľudstvo a získal milióny prívržencov z celého sveta.
- Rovnako je to s „Objímajúcou matkou“ Mata Amritanandamayi z Keraly (India), ktorá každý piatok vystupuje ako bohyňa KALI a viackrát sa vyhlásila za samotného boha Krishnu. Jej zázračná moc sa prejavuje údajne tým, že objatím chorého človeka ho vie zbaviť jeho choroby – vyliečiť. Doteraz vyliečila údajne vyše 20 miliónov ľudí.
-Moonisti (členovia Unifikačnej Cirkvi, ktorú založil Sun Myung Moon, v r.1954) myslia, že Ježiš navštívil veľmajstra Moona a nakázal mu, aby konvertoval celé ľudstvo na "moonizmus" .

Sústava ovplyvňovania podvedomia stúpencov náboženstiev je prepracovaná do hĺbky vplyvom tisícročných skúseností kléru, ktorý je poverený udržiavaním viery u svojich stúpencov. Tieto podvedomé vplyvy sú natoľko silné, že im sotva ktorý „veriaci“ môže odolať.

Ak niekto počul v mohamedánskej krajine spevavý hlas a vyzývanie muezína k modlitbe, ktoré sa rozlieha široko-ďaleko z veže mešity, nemôže sa čudovať, že „veriaci“ si ihneď kľaknú k modlitbe a dotýkajú sa v pokore čelom zeme. Podobný rituál je u mohamedánov umývanie nôh pred vstupom do mešity, zaužívané fráze velebenia proroka, len čo sa jeho meno spomenie, atď.

U kresťanov je táto sústava manipulácie podvedomia o veľa viac prepracovaná: Patria sem majestátne prostredie kostolov, so stenami pomaľovanými idealizovanými výjavmi zo života svätcov, vyzváňane z veží, zvončeky, kadidlá, kropenie svätenou vodou a vystupovanie kňazov oblečených do zlatom a ornamentami ozdobených extravagantných odevov, s podobne vyumelkovanými pokrývkami hláv. Samotné vystupovanie kňazov sa vyznačuje teatrálne naladeným hlasom a presvedčivo vyjadrenými vetami sprevádzanými „vyvracaním očí“ a gestikulovaním, ktoré často vystieraním ramien naznačujú akoby chceli objímať celý svet. Zborové spievanie návštevníkov kostola, odriekavanie patričných nacvičených fráz pri omši zvyšuje sugestívne-hypnotický účinok tejto podívanej. Podobne je to pri procesiách, kde v čele kráča vlajkonosič a odriekava frázy, ktoré pútnici po ňom otrocky opakujú. Sem patrí aj prekrižovanie sa veriacich pri pohľade na kostol alebo inú sakrálnu budovu, obrady spojené s krstom, birmovkou, prijímaním a podobne.

Všetky tieto formálne úkony posilňujú sugestívny až hypnotický vplyv na podvedomie účastníkov týchto akcií. Ide teda aj o akúsi dobre premyslenú davovú hypnózu, kde hrá rolu aj osobnosť kňaza, kazateľa, guruho, šamana... Príkladom môže byť božské vtelenie boha šivu do telesnej schránky Sai Babu v Indii, o ktorom jeho stúpenci veria, že vie robiť zázraky, zhmotňuje predmety zo vzduchu, uzdravuje ľudí dotykom ruky, vie udržať lietadlo vo vzduchu aj po vyčerpaní pohonných látok, vie predpovedať budúcnosť, prišiel na svet spasiť ľudstvo. Táto viera mu doteraz získala asi sto miliónov stúpencov organizovaných po celom svete.

Richard Dawkins, profesor na Univerzite v Oxforde podáva veľmi prijateľnú teóriu o pôsobení vírusov mysle, ktoré sú porovnateľné s vírusmi napadajúcimi živé organizmy, alebo počítače („mémy“). Všetky tieto typy vírusov majú mnoho spoločného. Predovšetkým potrebujú vnímavé prostredie, v ktorom nasadia svoj vlastný kód, umožňujúci to, že ich hostiteľ ich rozmnožuje a propaguje ďalej. Samotné pôsobenie vírusov na hostiteľov môže kolísať v širokých rozpätiach od nepatrných zmien funkcie (organizmu, počítača, mysle) až po hrubé poškodenia. Spoločné pre všetky tieto vírusy je, že zasahujú do pôvodných, bežných „normálnych“ programov a tým menia výsledky:

Vírusy infikujúce myseľ získavajú vnímavé prostredie tým, že deti sú už od narodenia vedené istým smerom uvažovania a viery. Deti sú tak vnímavé na vieru v slová dospelých, že im uveria hocičo. "Infikovaného" teda možno nazvať „pacientom“, ak toto slovo preberieme z medicíny. Čo sú charakteristické znaky, ktoré vyvolávajú „mémy“ nábožnosti: (vírusy mysle“)

1.)Pacient trpí presvedčením, že jeho predstavy a názory sú nezvratnou pravdou, hoci nie sú ničím dokázané, ba často ich pravý opak je jednoznačne dokázaný. Lekári tento stav označujú ako (navodená) „VIERA“
2.)Pacient svoju „vieru“ hodnotí ako pozitívnu cnosť, stáva sa, že čím je táto viera absurdnejšia, tým viac ju pacienti pokladajú za cnosť. (Tertulliánov výrok: „Certum est qia impossibile est“ = „Isté je to práve preto, že to je nemožné“)
3.)Postihnutí sú presvedčení o tom, že „mystérium“ je niečo, čo máme prijímať s radosťou, avšak nie pokúšať sa ho vysvetľovať, alebo dokonca vyvracať logickými úvahami. Ak sa niekto o to pokúša, hodnotí sa ako nepriateľ. (Do tejto kategórie patria dogmatické „mystériá“ katolíckej ideológie o transubstanciácii oblátky a vína v telo a krv Krista, „mystérium Trojice Božej, nanebovzatia Panny Márie, atď.)
4.)Postihnutý sa správa netolerantne voči vyznávačom iných presvedčení a ešte viac voči „odpadlíkom“, ktorí zmenili svoju pôvodne spoločnú vieru v iné presvedčenie. Niekedy sa to stupňuje až do zavraždenia takýchto ľudí, alebo schvaľovania ich fyzickej likvidácie. (príklady: arcibiskup z Canterbury a Vatikán schvaľujúci snahy zavraždiť Salmana Rushdyho za jeho kritický spis proti Koránu)
5.)Sila pôsobenia týchto mémov môže byť až neuveriteľná. Javí sa to najmä u niektorých sektárskych skupín. Tak napríklad sekta Chrámu ľudu, vedená Jimom Jonesom, bola tak sfanatizovaná, že jej príslušníci – vrátane detí - vypili cyankáli na rozkaz svojho uctievaného vodcu. Podobné tragické zakončenia boli zaznamenané aj v iných prípadoch: sekta Dávida Koresha, Kult obnovenia desiatich božích prikázaní v Afrike a iné.

Na záver treba teda povedať, že ide o veľmi komplexné a vzájomne sa podporujúce faktory. Metódy používané profesionálnymi náboženskými vedúcimi v podstate rituálne hypnotizujú a pomáhajú, aby sa vynárali podvedomé predstavy z detstva, utvrdzujúce existenciu „vyšších bytostí“, ktoré „človeku pri jeho „bezmocnosti“ pomáhajú. K tomu pristupujú geneticky ukotvené náchylnosti k uctievaniu a zbožňovaniu. V niektorých prípadoch sú tu až spoločné črty s návykom na omamné drogy, pri prerušení užívania týchto sa dostavujú nepríjemné príznaky.