Väčšina účelových aplikácií hovoreného slova a hudby sa odohráva v uzavretých priestoroch, akými sú činoherné a operné divadlá, prednáškové sály, koncertné siene, televízne a rozhlasové štúdiá, alebo sa v nich natáča zvukový a obrazový záznam. Základné vlastnosti zvukového vlnenia, ako odraz, lom, ohyb a interferencia zvukových vĺn sa v uzavretom priestore prejavujú mnohonásobne, takže exaktné matematicko-fyzikálne riešenie výsledného akustického poľa by bolo veľmi pracné a prakticky neuskutočniteľné. Preto boli empiricky stanovené základné kritériá akustičnosti, pomocou nich sa akosť uzavretých priestorov prakticky hodnotí. Vývoj týchto hodnotiacich hľadísk nieje doteraz ukončený a je okrem iného závislý tiež na stave potrebnej meracej techniky.

Kritériá akustičnosti uzavretých priestorov
Akustičnosť uzavretého priestoru je celkové hodnotenie z hľadiska akosti posluchu, a to v rôznych miestach hľadiska divadla, koncertnej siene, resp. prednáškovej sály pri priamej účasti poslucháčov. Požiadavky na akustičnosť uzavrených priestorov závisí na účele, pre ktorý je daný priestor navrhovaný. Tak napr. v priestoroch, ktoré slúžia pracovným účelom, bude treba dosiahnuť čo najnižšej hladiny hluku, v divadelnej sále, učebniach a prednáškových siení čo najlepšej zrozumiteľnosti reči. V koncertných sálach a operných divadlách potom čo najakostnejšieho posluchu hudby.

Pre posudzovanie akosti posluchu v uzavretých priestoroch podľa uvedených účelov boli stanovené rôzne kritériá. K základným kritériám akustičnosti uzavrených priestorov patrí optimálna doba dozvuku, difuzita zvukového poľa, zrozumiteľnosť hovoreného slova, ozvena.

Pre správne a optimálne využitie vlastností elektroakustického reťazca musíme zaručiť i vhodné podmienky pre akustické pole v priestoroch na príjmacej a vysielacej strane. Riešiť tieto otázky nám pomáha priestorová a stavebná akustika. Pre zaistenie nezbytnej pohody v takýchto priestoroch s určitými požiadavkami na ich „akustičnosť“ je nezbytné zamedziť vzniku alebo prenikaniu rôznych druhov rušivých hlukov. Tieto problémy sú predmetom stavebnej akustiky.
Pritom musíme rešpektovať i znalosti z oboru fyziologickej akustiky, t. j. z oboru pojednávacieho a vnímania zvukového signálu sluchom, i z oboru hudobnej akustiky, popisujúceho vlastnosti najbežnejších zdrojov prenášaných signálov – hudobných nástrojov.

Priestorová akustika
Šírenie zvuku a zvukové pole v uzavretých priestoroch, dozvuk a doba dozvuku spolu so zásadami štatisticko-geometrickej akustiky napomáhajú k určeniu tzv. akustičnosti sál. Ak sa šíria zvukové vlny v priestore, ohraničenom zo všetkých strán stenami, či už celkom tuhými a odrazivými, či inými, môže mať vlnový pohyb charakter stojatých vĺn a množstvo celkovej akustickej energie v tomto priestore bude okrem vlastností samotného zdroja zvuku určované predovšetkým vlastnosťami a veľkosťou ohraničujúcich stien. Preto je účelné analyzovať vlastnosti priestorov, ktorých rozmery ohraničujúcich stien sú zrovnateľné s dĺžkou vlny vyžarovaného zvuku metódami vlnovej akustiky, a to analýzou ich vlastných kmitov. Tento postup sa však stáva neprehľadným a zložitým v priestoroch, ktorých rozmery ohraničujúcich stien sú mnohonásobne väčšie než dĺžka vlny vyžarovaného zvuku, pretože sa v nich môže vybudiť súčastne veľké množstvo týchto vlastných kmitov a je účelné popisovať len ich „priemerné“ vlastnosti metódami štatistickej akustiky.

Pri štúdiu vlastností „malých“ rozmerov, alebo v oblasti veľmi nízkych kmitočtov, nebývajú obvykle splnené podmienky, za ktorých sme oprávnení použiť zjednodušených metód štatistickej alebo geometrickej akustiky a musíme požiť metódy vlnovej akustiky. Vlnová teória akustického poľa uzavretých priestorov vychádza zo základných zákonov mechaniky prostredia, v ktorom sa šíri zvuk (pohybové rovnice, stavové rovnice) a formuluje známu vlnovú rovnicu a k nej prislúchajúce systémy metricky jednoduché tvary priestorov. Pre pravidelné pravouhlé priestory (tvaru kvádru a pod.) sa dá s výhodou použiť kartézskeho systém súradníc.