Teória:

1.Zosilňovače

V elektronike sa veľmi často vyskytuje požiadavka zosilniť slabé elektrické signály tak, aby sa zväčšila ich amplitúda a pritom ich časový priebeh zostal nezmenený. Zosilňovače sa používajú vo všetkých odvetviach oznamovacej techniky, v meracích a automatizačných zariadeniach, tvoria dôležitú súčasť strojov na spracovanie informácií atď. 

Elektrický signál:

Elektrickým signálom nazveme obvodové veličiny (napätie a prúd ), ktoré vo svojom časovom priebehu obsahujú určitú informáciu, napr. Hovorené slovo, hudbu, jas a farbu scény, údaje na automatické ovládanie výrobného postupu, záznam biologického deja.

Napájanie zosilňovača:

Aby mohol zosilňovač pracovať, musíme mu vhodnou formou dodávať určité množstvo elektrickej energie. Používame na to napájacie zdroje, z ktorých môžeme odberať potrebné jednosmerné napätia a prúdy na napájenie zosilňovača. V elektrických schémach používame na označenie napájacích zdrojov tieto symbolické znaky: pri zosilňovačoch s tranzistormi Ucc, pri zosilňovačoch s elektrónkami U.  Zosilnenie elektrického signálu zosilňovačom sa prejaví tak, že výkon signálu P2, nameraný na výstupných svorkách zosilňovača je väčší,ako výkon P1, privádzaný na jeho vstupné svorky. Rozdielom obidvoch výkonov ∆P = P2 - P1 je daný výkonový príspevok zosilňovača k spracúvanému signálu, ktorý sa činnosťou zosilňovacej súčiastky nahrádza z napájacieho zdroja. 

Rozdelenie zosilňovačov:

Ako zosilňovacie súčiastky sa v zosilňovačoch používajú nelineárne dvojbrany (bipolárne tranzistory alebo tranzistory ovládané elektrickým poľom -FET, príp. Elektrónky). Vhodnou voľbou pasívnych obvodových súčiastok (odporníkov, kondenzátorov, cievok, transformátorov) a pripojením jednosmerného napätia napájacieho zdroja sa nastavuje pokojová poloha pracovného bodu zosilňovacej súčiastky. Podľa dľžky pracovného úseku na voltampérových režimoch zosilňovača:

a.: Rozkmit budiaceho signálu je taký malý, že zmeny obvodových veličín v porovnaní s ich hodnotami sú tiež malé. Hovoríme, že ide o zosilňovače malého signálu. Vlastnosti zosilňovacej súčiastky možno v tomto prípade číselne vyjadriť s vyhovujúcou presnosťou pomocou jej diferenciálnych parametrov h alebo y a celý obvod riešiť výpočtom pomocou linearizovaných vzťahov.

B: Rozkmiť budiaceho signálu je taký velký, že zakrivenie pracovných úsekov voltampérových charakteristík nemožno zanedbať.

V tomto prípade ide o zosilňovače veľkého signálu (prv. Používaný názov ,,výkonové´´ zosilňovače nie je celkom správny).

Rozdelenie zosilňovačov na zosilňovače malého a veľkého signálu patrí medzi najdôležitejšie hľadiská při ich triedení, určuje totiž zásadný postup při riešení zosilňovača a rozhoduje o tom, či sa zosilňovač ako celok bude v obvode správať ako lineárny alebo nelineárny dvojbran.

Ďalšie hľadiská, ktoré sa uplatňujú pri triedení zosilňovačov, umožňujú rozdeliť túto rozsiahlu kategóriu elektronických obvodov na ďalšie skupiny, napr. Podľa

a: frekvencie zosilňovaných signálov na zosilňovače:
 
-nízkofrekvenčné (tiež akustické alebo tónové)
-vysokofrekvenčné

b: rozsahu spracúvaného frekvenčného pásma na zosilňovače:

-úzkopásmové
-širokopásmové

c: spôsobu spracovania signálu na zosilňovače:
     
-zosilňujúce signál priamo
-zosilňujúce signál namodulovaný na nosnom priebehu

d: zapojenia zosilňovacej súčiastky na zosilňovače

-v zapojení so spoločným emitorom, kolektorom lebo bázou
-jednočinné alebo dvojčinné

e: pripojenia zosilňovača na budiaci zdroj a vonkajšiu záťaž na zosilňovače s väzbou:

-priamou (jednosmernou)
-kapacitnou
-transformátorovou
-autotransformátorovou

f: počtu stupňov na zosilňovače:

-jednostupňové
-viacstupňové