1.Úvod
Keď som sa prvýkrát dozvedel, že mám vytvoriť zaujímavú seminárnu prácu o niekom alebo niečom, bol som na pokraji zúfalstva, pretože som nevedel, akú tému si zvoliť. Hneď som však vedel, že budem písať o nejakej slávnej osobnosti, o niekom, kto dokázal naozaj využiť svoj krátky pobyt na tomto svete. Meno Andy Warhol, známy ako kráľ pop-artu ma zaujal. Nevedel som o ňom v podstate nič, preto som začal zbierať všetky potrebné materiály a pustil som sa do práce. Prečítal som si všetky články, v ktorých bola o ňom nejaká zmienka, knihy o jeho tvorbe a živote, s každou ďalšou informáciou som žasol, akého úžasného človeka mal tento svet česť poznať. Jeho život a umelecký smer, ktorý zveľadil, som si za tému vybral i preto, že Andy Warhol bol rebel, nebál sa experimentovať, vzoprel sa starým pravidlám a posunul hranice, ktoré určujú umenie celkom inam.

2.Pop-art
Názov pop-art, čo je humorná skratka výrazu popular art, použil prvý krát roku 1955 anglický kritik Lawrence Alloway v súvislosti s dielami, ktoré boli v určitom vzťahu k produktom masových prostriedkov. Pop-artisti si kladú za zásluhu, že preklenuli priepasť medzi tzv. "vysokým" umením a životom, že priblížili umenie ľudu. Naozaj, pred ich obrazmi nestojí divák v rozpakoch, čo to tam vlastne vidí, neprinášajú mu nič nové, čo by už nepoznal zo stránok dennej tlače a reklamných billboardov. Banálny a bezvýznamný predmet, s ktorým sa človek bežne stretáva a ktorý denne potrebuje, bol povýšený na výtvarnú tému. Metóda reklamy a ilustrácie degraduje umelecké dielo do roviny obchodu a priemyslu. Hľadať zmysel diela a skúmať jeho výtvarné kvality tu nemá zmysel, pretože o to predstaviteľom pop-artu nikdy nešlo. Nie je to umenie nápadu či konštrukcie, ale je presným protikladom subjektívneho vnímania sveta. Andy Warhol je najdôslednejším predstaviteľom mestského folklóru, ako niekedy býva

pop-art nazývaný. Je mu verný aj vtedy, keď ho už jeho "kolegovia" Jasper Johns a Robert Rauschenberg opustili. Ako pravoverný Američan Andy Warhol tvrdí, že ak je americká demokracia masová záležitosť, "prečo by ňou nemalo byť i umenie". Podľa neho je umenie všetko, čo je v múzeu, za čo sa musí platiť, čo je vytrhnuté zo súvislostí každodenného života a tvrdí, že "umenie by nemalo byť len pre vyvolených, malo by byť pre všetkých Američanov"

3.Andy Warhol
Rodičia Andyho Warhola pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach a v roku 1913 sa odsťahovali do Ameriky. 6. augusta, o 15 rokov neskôr sa narodil Andy, najmladší z troch bratov. Jeho otec Andrej Varchola pracoval ako baník až do roku 1942, kedy zomrel. Júlia Varcholová po smrti manžela žila s tromi synmi Paulom, Johnom a Andym na hranici existenčného minima.
Andrew Varchola, Andrej, Andrijko, ako ho volali, vyrastal v úbohej pittsburghskej štvrti zvanej Ruská dolina. Cez prázdniny predával ovocie a pomáhal pri aranžovaní výkladov. Roku 1945 Andy nastúpil na Carnegie Institut of Technology v Pittsburghu, kde študoval Pictorial Desing. O tri roky školu ukončil s titulom bakalára. Hneď na to odišiel do New Yorku a zmenil svoje meno z pôvodného Andrew Varchola na Andy Warhol. Nasledujúcich desať rokov pracoval ako náborový grafik pre moderné magazíny, napríklad pre Vogue, Seventeen, The New Yorker, Harper's Bazar a pre firmy Tiffany, Bonwitt Teller a obchod s obuvou T. Miller. Počas tohto obdobia získal niekoľko významných ocenení: vyznamenanie od Inštitútu pre grafické umenie, uznanie za tvorbu novinových anoncií od Art Directors Club a niekoľko vyznamenaní za svoju komerčnú grafiku. V roku 1952 sa v Hugo Gallery v New Yorku uskutočnila veľkolepá výstava jeho ilustrácií k literárnemu dielu Trumana Capota, autora bestsellera „Raňajky u Tiffanyho“.

Na začiatku šesťdesiatych rokov, po návrate z ciest po Európe a Ázii, sa začal zaoberať kreslením. Roku 1960 navrhol Andy Warhol prvé reklamy fliaš Coca-coly. V tomto roku sa vracia k maľbe a jeho prvými dielami sú seriály kreslených obrázkov Comic-strip figury. Tie však maľuje len nasledujúce tri roky, kým sa nezoznámi s Lichtensteinovými maľbami Comic-strip v galérii Castelli. Už v nich sa čoraz častejšie zjavovali banálne predmety ako plechovice Campbell´s, či škatule od kečupu Heinz. Postupne prichádzal na myšlienku, že predmet dennej potreby alebo jeho obraz sa môže stať zrkadlom kolektívnych potrieb, ideí a životných pocitov. Uvedomil si, že dennodenná skutočnosť je neoddeliteľnou časťou súdobej konzumnej kultúry. A tak svojím originálnym stvárnením dal reklamným artiklom umeleckú hodnotu. Približne rovnakým spôsobom stvárnil sebavedomie americkej spoločnosti cez obrazy jej celebrít. Maľoval všetko, čo bolo blízke a známe bežnému americkému konzumentovi. „Stačilo to na to, aby urobil všetko podstatné,“ povedal o Warholovi jeho osobný priateľ Salvador Dalí, ktorý ho prežil o dva roky. „Aj tá najbláznivejšia vec mala v jeho podaní zmysel. V tomto smere som svojmu menu zostal v mnohom dlžný. Andy bol nenapodobniteľný. Raz mu to ešte poviem.“

Warhol v sérii ART FROM ART pretváral diela významných majstrov, ktorých obdivoval a tak trochu im aj závidel. Ako píše Bycko v knihe Nebojte sa Warhola – postmoderna nehryzie, „v súvislosti s Picassom údajne narážal na jeho umeleckú produktivitu tým, že jeho technika serigrafie mu umožňuje vytvoriť za krátky čas toľko diel, koľko ich Picasso nestihol za celý život“. Warholove nové maľby boli prvýkrát vystavené v roku 1962 vo Ferus Gallery v Los Angels, neskôr aj na jeho samostatnej výstave v Stable Gallery v New Yorku. Už začiatkom 60. rokov založil v centre newyorského Manhattanu ateliér, tvorivou dielňou sa stalo prenajaté skladište, ktoré pomenoval „Továrňou na umenie - FACTORY“. Bolo to legendárne miesto schôdzok mladých umelcov, z ktorých časť sa tam neskôr nasťahovala. Všetci túžili po experimente, ktorý by zmenil svet umenia. Warhol nebol jediný, ktorý sa stal jeho súčasťou. Pod jeho strechou napísal svoje najslávnejšie básne aj prívrženec „Beat Generation“- Allen Ginsberg.
„Factory“ sa neskôr stalo štúdiom, v ktorom produkoval filmy založené na opakujúcich sa motívoch a nude. Pokiaľ dovtedy zobrazoval každodennosť, život, ľudské túžby po mladosti a bohatstve, v niektorých filmoch a maľbách svojich najlepších rokov prekvapivo zobrazoval samovraždy, výbuchy atómových bômb a lietadiel, autohavárie, elektrické kreslá, ľudské nešťastie s dokonalou chladnosťou, nezaujatosťou a bezcitnosťou. Skutočné hodnoty nahradili pseudohodnoty v podobe majetku, postavenia, slávy a konzumu. Andy Warhol vo svojej tvorbe odzrkadľoval túto dobu, bol portrétistom spoločnosti. No časom, keď začal pociťovať vlastnú smrteľnosť, vrátil sa zmätene k svojim počiatočným motívom.