referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Pop-art a jeho „kráľ“ - Andy Warhol
Dátum pridania: 21.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 955
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

Celebritám v portrétoch vdychoval nesmrteľnosť. Niekoľko dní po smrti Marylin Monroe použil jej populárny portrét v seriáli obrazov. Nemohol odvrátiť jej smrť, tak ju poprel vo svojom svete. Opätovne vzkriesil jej tvár ako symbol zvodnej ženskej krásy a večnej mladosti. Upustil aj od elektrických kresiel a maľoval celé autá. Pretože kým dnes je Cadillac symbolom blahobytu, zajtra už ako kopa šrotu, to všetko je opäť len pripomienkou smrteľnosti. Popieral smrť, ponúkal spoločnosti i sebe samému náplasť na spoločnú fóbiu z pominuteľnosti zobrazovaním prítomných túžob. Posledné roky svojho života venoval písaniu vlastnej autobiografie „The philosophy of Andy Warhol“, ktorá bola publikovaná v roku 1975.

Roku 1967 v Štokholme Warhol otapetoval celú fasádu Moderna Museet hlavami kráv. O štyri roky neskôr to zopakoval v New Yorku a v roku 2005 sa objavil na fasáde jedného z činžiakov v Medzilaborciach tucet strapatých rôznofarebných Andyho hláv. Okolo kravských hláv na stene, veľkých ako brána na stodole, prechádzali pri otvorení múzea húfne aj zvedavé babičky v krojoch zo širokého okolia. Neurotický introvert a prorok konzumu svoj pôvod nikdy nezverejňoval a až do smrti ho zachovával v tajnosti.

V 60-tych rokoch, ale aj na ich konci, keď Amerika dokázala silou potlačiť hnutie hippies a hnala sa dopredu na vlne hospodárskej konjunktúry vyvolávajúcej rastúcu závislosť Američanov od spotrebného tovaru, a teda aj konzumu, Andy Warhol opustil tvorbu portrétov a uprel svoj pohľad na obyčajný predmet, aby ho nazval umením. Uplynulo už viac ako štyridsať rokov, čo Warhol vystavil svoju sériu plechoviek Campbellovej polievky. Vtedy to bol bežný predmet dennej spotreby, no pod Warholovými rukami sa premenil na kultovú vec. Touto obyčajnosťou potom značkoval všetko, čo mu prišlo pod ruky. Rafinovanou manipuláciou so zmyslami a vedomím diváka sa mu podarilo odhaliť masové pudy človeka, ktorý sa začal klaňať novým božstvám. Z Lenina, Mao Ce-Tunga či Campbellovej polievky sa stali „megastars“. Dokonca aj hviezdy Hollywoodu a šoubiznisu začal zobrazovať ako bežnú vec a to sa mu stalo takmer osudným. Marilyn Monroe, Eddie Sedgwicková, Judy Garlandová, všetky tieto ikony vtedajšej doby sa stali objektom zobrazenia. Valéria Solanasová, ktorú Warhol obsadil do svojho filmu „Ja, muž“, sa mu odvďačila tým, že doňho 3. júna 1968 vpálila guľku zo svojej 32-kalibrovej pištole. Po tejto udalosti sa Warhol - fikcia a sám živý symbol Ameriky - začal báť. Utiahol sa do ústrania vlastného bytu a stýkal sa len s tými najvernejšími a najbližšími. S bratom, priateľmi ako boli Billy Name, Dennis Hopper, Debby Marie, alebo jeho neskorší biografista Victor Bockhries. Skončilo sa aj obdobie undergroundových projektov s kapelou Velvet Underground, minimalistických filmov, šialených extravagantných predstavení, sériových monumentálnych grafických tlačí, objektov a všetkého s tým spojeného. Andy Warhol ako fikcia amerického spôsobu života v skutočnosti prestal byť Andym Warholom - umelcom verejným.

Dokonca si na ochranu svojej osoby najal dobre organizovanú skupinu bodyguardov. Napriek tomu, že na začiatku 80. rokov dokázal vzbudiť záujem nastupujúcich mladých umelcov ako živá legenda popu, jeho energia sa už vytrácala. Podvedome začal maľovať „Poslednú večeru“, svoju záverečnú jednoobrazovú výstavu.
Dva dni pred smrťou sa dokonca zúčastnil na módnej prehliadke, na ktorej sa podieľal aj ako model.. "Hovorili sme mu, aby šiel do nemocnice. Bol veľmi chorý, ale nechcel sa liečiť," spomínajú jeho priatelia. Bolesť bola taká veľká že, v sobotu, 21. februára, požiadal svojho bodyguarda Kena Lelanda, aby ho zaviezol do nemocnice. "Nechcel ísť na kliniku. Nechcel, aby jeho bohatí a vplyvní priatelia vedeli, ako je na tom zle," spomína Ken. Po príchode do nemocnice sa Andy personálu spýtal, či je v nemocnici okrem neho aj iná hviezda. Keď mu sestra odpovedala, že on je najväčšia, bol veľmi spokojný. Ešte v ten deň mu operovali chorý žlčník, niekoľko hodín po operácii však dostal infarkt. Zomrel 22. februára 1987.
Na zádušnej omši v New Yorku sa zúčastnili mnohí z tých, ktorým prisúdil podoby a postavenia v konzumnej spoločnosti - či sa im to páčilo alebo nie - aj keď sa z nich stali medzitým už vyhľadávané hviezdy. Mick Jagger, Frank Zappa, Diana Ross, Michael Jackson.

Jeho snaha vzdorovať smrti predsa nebola celkom neúspešná. Navždy sa zapísal založením nového umeleckého smeru. – pop-artu do dejín výtvarného umenia, stal sa nesmrteľným v mysliach mnohých.

4.Tvorba Andyho Warhola

4.1 Obrazy

Obrazy Andyho Warhola sú v podstate reportážou, realita jeho obrazov nie je pozorovaná či zachycovaná v priamom zápise, ale prostredníctvom obrazovej reportáže z novín a časopisov, je preberaná "z druhej ruky" a uvádzaná do obrazu mechanickým postupom.

V tomto zmysle nemôžeme Warhola nazývať maliarom, pretože nemaľoval, nestaval svoj maliarsky stojan pred motív, aby ho zachytil v jeho životnosti, nejde za ním do prírody ako impresionisti, úplne mu stačí to, čo je na dosah ruky, na stránkach dennej tlače a časopisov. Často používa techniku serigrafie, čo je v podstate sériová maľba. Mnohonásobne opakuje jeden obraz, alebo jeden námet. Podľa jeho slov "kupovanie je viac americké než myslenie".

Andy Warhol vyskúšal mnoho spôsobov tvorby obrazov, od kresby ceruzkou a tušom, cez olejomaľbu až po serigrafiu a sieťotlač, čo sú vlastne reprodukcie prevzaté z tlače a fotografie, ktoré sú prenášané na papier pomocou šablóny cez hodvábnu alebo silonovú sieťku. Najdôslednejšie priklonenie Andyho Warhola ku konkrétnym predmetom okolitého sveta sa vzťahuje k obalom polievkových plechoviek firmy Campbell (príloha č.1), ktoré vstupujú do jeho obrazov v roku 1962 a to v takej sile, účinnosti, pôsobivosti a príťažlivosti, že sa stávajú nielen poznávacím znakom Warholovho prejavu, ale tiež emblémom pop-artu. Symbol nadradenosti, slobody a nezávislosti je americký dolár a ten sa stáva ďalším námetom pre jeho tvorbu. Zobrazuje ho v dlhých radoch, zväzkoch, ale aj ako náhodne rozhádzané bankovky na bielej ploche, vynechávajúc niektoré detaily kvôli zákonným predpisom chrániacim neporušiteľnosť platidla.

Druhou veľkou témou tvorby Andyho Warhola sú podobizne (príloha č.2). Opustil banálne a všedné motívy, aby sa dal inšpirovať ľuďmi okolo seba. Ale aj keď zmenil tému svojich obrazov, zostáva verný technike serigrafie a rozvádza ju stále do prepracovanejších postupov.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [4]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.