Warhol takisto stvárňuje elektrické kreslo v rôznych farbách. Obrazy potom majú názvy podľa farby podkladu: Červené nešťastie, Oranžové nešťastie či Strieborné nešťastie. V polovici sedemdesiatych rokov sa vracia k motívu smrti, namiesto popisu však nastupuje jej všezastupujúci znak – lebka. S motívom smrti sú vo svojej podstate spojené aj kvety, ktoré autor zobrazuje vo všemožných variáciách. Obraz kvetiny je zúžený na štyri okvetné lístky, asymetricky usadené do rohov štvorca. Farby sa menia bez odtieňa a náznaku hĺbky. Posledné Warholove práce sú tzv. "ready mades", ktoré boli vystavené pod názvom "Autá" (príloha č.3). Andy Warhol pomaľoval autá rôznych značiek krikľavými farbami. Práca mu trvala 40 minút, na čom by nebolo nič zvláštneho, keďže mal asistenta a používal široký štetec, udivujúce však bolo, že si nepošpinil svoj oblek ani jedinou kvapôčkou farby. Jednoduchosť prevedenia je považovaná za genialitu a Warhol je prirovnávaný k Michelangelovi. Andy Warhol tak nastúpil svojim podaním na úplne nové cesty, ktoré môžu byť rovnako vychvaľované i odsudzované.
Povestné portréty z druhej polovice 70. rokov (príloha č.4), ktoré vytvoril v čase, keď "jeho duch už vyschol" reprezentuje Lebka (1976) - naznačujúcich smer úvah nielen po prežitom atentáte, ale aj po smrti matky, ktorá sa oňho starala.

4.2 Film

Roky 1963-1968 sú poznamenané mimoriadnou a sústredenou aktivitou vo filmovej tvorbe. Tvrdí, že "je to také jednoduché, stačí len dať sa do toho a nakoniec bude každý obraz správny." Jednoduché však nie sú jeho filmy pre diváka. Sledovať po celých šesť hodín spiaceho muža – to je pre človeka ťažká skúška trpezlivosti. Klasická definícia filmu je tu znásilnená a aj napriek tomu alebo práve preto zaujímajú Warholove diela špecifické miesto medzi avantgardnými filmami. Strojovosť je tu dovedená až do krajnosti, jednotlivé filmové sekvencie vykazujú opakovanie obrázkov bez zmeny, sú obdobou jeho serigrafií obrazovej tvorby. V podstate jeho filmy nemajú žiadny dej, alebo je potlačený na minimum. Ľudia sú v jeho filmoch zachytení pri každodennej činnosti: spia, objímajú sa, dávajú si strihať vlasy, jedia, alebo sa hrajú.

Prvé filmy sú nemé a ako herci v nich vystupujú členovia jeho "Factory". Strih alebo montáž je tu vylúčená, filmovanie nie je podrobené žiadnemu zásahu dramaturgie. Medzi prvé filmy z roku 1963 patrí "Spánok", kde sa dívame plných šesť hodín na spiaceho muža, ďalej "Bozk", v ktorom sa 50 minút objímajú a bozkávajú dvojice alebo "Jedlo". V ďalšom roku to bol film "Empire State Building", kde môžeme osem hodín sledovať meniace sa večerné svetlo na budove mrakodrapu. Najdiskutovanejšími filmami boli "Smetie" a "Odpadky" z rokov 1968 a 1969. Jeho filmová tvorba obsahuje 150 filmov. Aj napriek všetkým výhradám je Warhol i vo svete filmu silnou osobnosťou, raziteľom nových ciest, na ktoré bude musieť nastupujúca filmová generácia nadväzovať.

4.3 Literatúra

Mnohonásobný talent Andyho Warhola sa nedá spútať do hraníc jedného spôsobu umeleckej výpovede, stále hľadá nové cesty ako formulovať svoje myšlienky a nápady. Na poli literatúry začal v päťdesiatych rokoch ilustrovanými knihami, ktoré slúžili ako náborový materiál. Jeho knihy, ktoré sú svedectvom nenasýteného záujmu o život, sú záznamami diania okolo neho v neuhladenom, zato však v bezprostredne živom podaní. Tvorivý proces autora je nahradený mechanickým prevzatím daného faktu z novinových, či fotografických reprodukcií. Takisto dáva prepisovať na papier svoje slovné prejavy z magnetofónového záznamu. Prvý román "A Novel" je magnetofónom sledovaný jeden deň v živote jeho priateľa, "Index" je autobiografia v rafinovanej grafickej úprave.

Ďalej vydal i dva zväzky spomienok na život s matkou, ktorá tak ako on, bola zamilovaná do mačiek. Známe je, že ich počet v dome sa nedal zistiť. Všetky mačky sa volali rovnako "Sam" a slúžili matke i jemu ku kresbám týchto tvorov. Obidve knihy vyšli pod názvom "Mačky" v roku 1988. Inými významnými dielami sú: "Interview", "Expozícia", "Party Book", "America" a "Diary". Práve táto kniha vznikala za pomoci Warholovej dlhoročnej priateľky Pat Hackettovej. Každé ráno spolu telefonovali a Warhol jej rozprával o tom, čo deň pred tým robil, koľko minul peňazí a podobne. Kniha má 800 strán, je to výber z 20 000 stránkového materiálu, v ktorom vtipne, zaujímavo, protichodne a kriticky podáva svedectvo o sebe, sláve, úspechu, umení a smrti. Dielo je nenahraditeľný dokument pre poznanie umelca, ale i doby a spoločnosti, v ktorej žil.

5.Záver
Andy Warhol zbadal súzvuk medzi predmetom spotreby a kultúrou života, ktorý ho priviedol na svet. Preto kládol Chrysler, marlborky, plastikové obaly a hamburger na tú istú úroveň ako človeka. Zabalil ich vo svojej tvorbe do šatu vysokého umenia, aby poukázal na to, že ľudia sú nútení "dobrovoľne" sa správať tak, ako sa to vyžaduje v spoločnosti, v ktorej žijú. I keď je to niekedy smiešne, trápne a naivné. Pravdepodobne aj z toho dôvodu sa Warhol vo svojich serigrafických portrétoch z obdobia 70. a 80. rokov ich protagonistom vlastne vysmieva.

Pozerá sa na nich ako na produkt systému, istej spoločenskej úrovne, v ktorej žijú. Systém, ktorý ich zrodil len preto, aby ich obrátil na svoj obraz. Warholove portréty sú zrkadlom spoločnosti. Andy Warhol: maliar, grafik, filmár, fotograf, herec, módny návrhár, spisovateľ a vydavateľ časopisov. Skrátka, multimediálny umelec - kráľ pop-artu bol veľkou osobnosťou i veľkým umelcom. Bol oslavovaný i odsudzovaný, vychvaľovaný i zatracovaný, obdivovaný i nepochopený. Táto práca mi priniesla skutočne veľmi veľa. Dozvedel som sa veci, ktoré som nikdy nevedel a objavil som nekonečné množstvo zaujímavých faktov spojených s umelcovým životom. Pochopil som pravý význam slova pop-art, už viem, ako vznikali Warholove najznámejšie diela, odkiaľ čerpal inšpiráciu, prečo volal svoj ateliér Factory, teda Továreň, a ako to vlastne bolo s jeho smrťou.

A aj keď pre nás Andy Warhol ostane navždy jednou veľkou neznámou, myslím, že som sa aspoň priblížil k odhaleniu tajomstva, ktoré ho obklopuje.
Bolo pre mňa krásne dotýkať sa hviezd, medzi ktorými Andy Warhol vždy bol, je a bude. Patrí mu môj obdiv i úcta za to, že urobil tento svet o kúsok krajším a lepším...