Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vplyv a postavenie vlka v životnom prostredí
Dátum pridania: | 21.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | holdenko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 854 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 27.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 45m 20s |
Pomalé čítanie: | 68m 0s |
3.1.5.Zmysly
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a sluch, zrak je až na treťom mieste.
3.1.5.1.Čuch
Čuch je asi miliónkrát lepší, než u človeka. Čuchové tkanivo vlka zaberá plochu 14 x väčšiu, než čuchové tkanivo u človeka a obsahuje asi 200 mil. zmyslových buniek, ľudské iba 5 mil. Keď vlk vetrí, pomáha mu vlhký ňufák, ktorý rozpúšťa vo vzduchu obsiahnuté molekuly, privádza ich k zmyslovým bunkám a čistí sliznicu od starých pachov. Vlk dokáže zavetriť korisť na vzdialenosť až 3 km. Čo všetko vlk cíti, nie je známe, ale nereaguje citlivo na výrazné pachy, zachytiteľné ľudským nosom.
3.1.5.2.Sluch
Vlky majú veľké ušnice. Môžu ich ovládať pomocou sedemnástich svalov, čo im umožňuje zachytávať a zameriavať zdroj zvuku. Sú schopné vnímať zvuk až do frekvencie 100 kHz (človek iba do 22 kHz). Dokážu tiež uzavrieť vnútorné ucho tak, aby od okolitého hluku oddelili tie zvuky, na ktoré sa chcú zamerať. V pásme 10 - 15 kHz dokážu rozlíšiť aj medzi veľmi podobnými tónmi.
3.1.5.3.Zrak
Aj napriek tomu, že nie je hlavným zmyslom, je veľmi ostrý a dokáže zachytiť aj nepatrný pohyb. Nehybné objekty však ľahko prehliadne. Vlky nevidia v celom farebnom spektre ako človek, ale vidia len čiernobielo, čo je ale veľká výhoda za šera. Rovnako ako väčšina dravcov majú oči v prednej časti hlavy, takže ich zorný uhol je zhruba 180°. To ich často znevýhodňuje, pretože niektoré živočíchy, ktorými sa živí, majú zorné pole až 300°.
3.1.5.4. Špeciálne zmysly
Vlky sú rovnaké ako psy alebo mačky. Sú citlivé na vibrácie a dokážu rozpoznať blížiace sa zemetrasenie už niekoľko dní pred jeho príchodom.
3.2. Rozšírenie
Carl Linné v roku 1758 nazval tohto živočícha Canis lupus. Biológovia ho v posledných rokoch dosť študovali, aby o ňom podali ucelený obraz, ale jeho počty a areál sa neustále zmenšujú. A ako sa často stáva, hlboké uznanie prišlo súčasne s pocitom, že niečo strácame.
Vlky, ktorých je dvadsať až tridsať poddruhov, patria medzi holoarktické živočíchy, čo znamená, že najčastejšie sa vyskytujú na severnej pologuli nad tridsiatou rovnobežkou severnej šírky. Objavili sa v celej Európe od údolia rieky Zezere (južná časť Portugalska) až po sever Fínska a na juhu po Stredomorie. Sú rozšírené po východnej Európe, na Balkáne, na Blízkom a Strednom východe. Nachádzajú sa v Afganistane, severnej Indii, severnom Rusku, na Sibíri a ich populácia sa tiahne až po Čínu a na východe na japonských ostrovoch. V Severnej Amerike prebieha najjužnejšia hranica ich výskytu severne od Mexico City a na severe zasahuje po Mys Morrisa Jesupa v Grónsku, vzdialenom takmer 650 kilometrov od Severného pólu. Okrem Islandu a severnej Afriky a takých miest ako je púšť Gobi, sa vlky adaptovali na každú lokalitu, ktorú mali k dispozícii.
Aj napriek tejto veľkej schopnosti adaptovať sa sú v súčasnosti vyhubené na Britských ostrovoch, v Škandinávii a vo väčšine Európy. Zvyšky pôvodných populácií prežívajú v severnom Španielsku, v talianskych Apeninách, vo východnej Európe a ojedinele sa vyskytujú v Nemecku. Populácie na Blízkom a Strednom východe a v severnej Indii sú veľmi zredukované zásahmi človeka do prirodzených biotopov. Údaje o populácii v Číne a Rusku nie sú kvôli obrovskej ploche známe.
Malá populácia vlkov sa ešte stále zachovala v Mexiku a 20 až 25 tisíc jedincov žije stále v relatívnej izolácii a bez zásahov na Aljaške a v Kanade. Najväčšia koncentrácia vlkov v Spojených štátoch je v severovýchodnej Minnesote (približne 1000 jedincov). Samotári sa príležitostne vyskytujú aj vo východných štátoch pozdĺž kanadskej hranice, ktorá je inak bez výskytu vlka, kvôli hustému zaľudneniu tejto oblasti. Väčšinu samotárov tvoria mladé zvieratá, ktoré boli donútené odísť alebo prehrali súboj o postavenie vo svorke a tak ju museli opustiť. Takéto jedince sa vyskytujú v Britskej Kolumbii, Alberte a Saskatchewane.
Grafické znázornenie výskytu vlka
Vlky v jednotlivých regiónoch
Údaje z roku 1998.
RegiónPočet vlkovVlkmi osídlená
časť pôvodnej
oblastiPrevládajúci stav
Afganistan1,00090%nechránený, neustále lovený, počet klesá
Bangladéšmenej než 10?malá populácia migrujúca z Indie
Bielorusko2,000?nechránený, intenzívne lovený, počet rýchlo klesá
Bulharsko80030%nechránený, intenzívny lov - každý rok stovky zabitých vlkov
Česká Republika10010%počet klesá vďaka nadmernému lovu
Čína6,00020%chránený, počet sa stabilizuje
Egypt2590%polostrov Sinaj, počet klesá vďaka nedostatku koristi a lovu
Estónsko450 - 500?nechránený, legálne lovený (asi 200 vlkov ročne)
Fínsko5010%malá, ale stabilná populácia
Francúzskomenej než 155%počet klesá
Grónsko50 - 10060%neznámy
Chorvátsko50 - 100?chránený, počet klesá kvôli pytliactvu
India1300 - 160020%chránený, ale počet klesá vďaka pytliactvu a strate vhodného životného prostredia
Iránmenej než 100080%neznámy, ale populácia sa zdá byť stabilná
Izrael15060%chránený, populácia stabilná
Taliansko400 - 50010%chránený, populácia stabilná
Jordánsko100 - 20090%nechránený, často lovený
Chorvátsko50045%lovený po celý rok
Kanada60,000?stabilná populácia, málo lovený
Kazachstan9,000?nechránený, lovený pre odmeny
Libanonmenej než 105%neznámy
Litva600?legálne lovený, počet klesá vďaka lovu
Lotyšsko900?nechránený, regulovaný lov, populácia klesá
Maďarsko10 - 3010%počet klesá vďaka pytliactvu a strate vhodného životného prostredia
Macedónsko500?nechránený, počet klesá vďaka lovu
Mongolsko30,00090%nechránený, počet klesá vďaka lovu a strate vhodného životného prostredia
Nemeckomenej než 105%migrácia z Poľska
Nórsko20 - 302%chránený, lov je povolený, keď napadnú dobytok
Poľsko600 - 85090%chránený, populácia stabilná
Rakúskomenej než 10?malá populácia migrujúca zo Slovinska
Rumunskomenej než 200015%nechránený, legálne lovený
Rusko30,000 - 40,00065%nechránený, najväčšia populácia na severe a v Európskej časti
Grécko200 - 30060%stabilná populácia na hraniciach s Macedónskom, legálne lovený
Saudská Arábia600 - 70090%nechránený, populácia stabilná
Slovensko250 - 40015%počet klesá vďaka nadmernému lovu a strate vhodného životného prostredia
Slovinsko25 - 30?chránený, populácia sa stabilizuje
Španielsko200015%legálne lovený, počet klesá
Švédsko20 - 305%výskyt na hraniciach s Nórskom
Švajčiarskomenej než 10?migrácia z Talianska
Ukrajina2000 - 3000?nechránený, lovený po celý rok, počet klesá
USA 2,700?počet rastie
USA (Aljaška)6,000 - 8,000?počet stabilne narastá
Zdroje: O vlkoch a ľuďoch - Barry H. Lopez, Ekológia vlka obyčajného(Canis lupus) – Ján Voskár
Súvisiace linky