Párenie prebieha v období medzi koncom januára a marca, v závislosti od oblasti. Čím severnejšie, tým neskôr párenie začína. Počas obdobia plodnosti samice sa alfa pár zdržuje mimo svorky, aby mohli nerušene splodiť potomstvo. Normálne je „vládcom“ celej svorky alfa samec, ale v dobe, keď sú mláďatá ešte v nore, vedúce postavenie má alfa samica. O tom, kde bude nora rozhoduje samozrejme ona. Keď sú šteňatá malé a ostávajú v nore, musia členovia svorky nosiť ich matke potravu, pretože tá ich o samote nechať nemôže.

Mláďatá sa rodia po 59 až 63 dňoch od počatia. V jednom vrhu býva spravidla štyri až šesť vĺčat, ale môže byť len jedno, alebo ich môže byť až trinásť. Veľkosť vrhu závisí predovšetkým na množstve koristi a vlkov v oblasti. Čím menej koristi, tým menej mláďat sa narodí. Pri veľkom nedostatku potravy sa mláďatá nemusia rodiť vôbec, čo zvyšuje šance na prežitie celej svorky. Málo mláďat sa tiež narodí v prípade, že je v oblasti veľké množstvo vlkov. To spoločne s teritoriálnym správaním zaisťuje, že vlky sa nemôžu v určitej oblasti premnožiť.

Mláďatá po narodení vážia iba okolo pol kilogramu a sú hluché a slepé. Keď sú väčšie, ostatný členovia svorky sa striedajú pri hraní sa s nimi, v ich strážení a kŕmení. Mladé sa zdržujú iba v najbližšom okolí brlohu. Asi vo veku šiestich týždňov sa medzi mláďatami začína tvoriť hierarchia, ktorú tvorí iba jedna línia (nezávislá na pohlaví). Táto hierarchia sa behom doby veľmi často mení.

Vývojové štádiá šteniat

Väčšina mláďat neprežije prvý rok života - úmrtnosť býva vyššia než 60%. Keď sú mláďatá staré okolo 8 týždňov, opúšťajú okolie nory a zdržujú sa pri svorke. Keď majú okolo 6 mesiacov, sú už rovnako veľké ako dospelé jedince, začínajú sa aktívne zúčastňovať lovu.

Keď mláďatá prestanú cicať mlieko, začne zvyšok svorky hrať v ich živote významnú úlohu. Všetci členovia svorky sa zúčastňujú ich výchovy a nosia im čiastočne natrávenú potravu.

4.5.Sociálne väzby svorky
Existenciu väzieb medzi členmi svorky dokazuje už fakt, že svorka existuje. Bez týchto vzťahov by svorka nemohla vzniknúť. Vzťah jedného člena svorky k druhému je totožný so vzťahom medzi psom a jeho pánom. Existuje disciplína, vzťahy medzi alfa párom a ostatkom svorky, vzťahy k mláďatám a mladým. Ich výchova a začleňovanie do svorky.

4.5.1.Vznik sociálnych väzieb
K vzniku silnej sociálnej väzby je treba psychický sklon k jej vytvoreniu a dlhodobý kontakt medzi obidvoma jedincami. Existujú iba tri vzťahy medzi vlkmi, kde sú obidva faktory prítomné: 1) dvorenie a párenie, 2) výchova mláďat dospelými 3) vyrastanie mláďat v spoločnosti ich súrodencov.

Existuje ešte štvrtá možnosť, kde môžu byť oba faktory prítomné, ale ešte sa to nepodarilo s istotou dokázať. Ide o prípad, keď všetci členovia svorky zahynú a tým dôjde k zničeniu všetkých doterajších väzieb. Táto situácia vyvolá potrebu vytvorenia nových vzťahov, aj keď sa stretávajú dva jedince usilujúce o ich vytvorenie, bez ohľadu na pohlavie a vek, dôjde pravdepodobne k vytvoreniu vzájomnej väzby. Vzniknutá sociálna väzba je veľmi silná a pretrváva dlhú dobu, pravdepodobne po celý život.

4.5.2.Dvorenie a párenie
Psychologickým faktorom podporujúcim vznik väzby je tu sexuálna túžba. Obdobím vzájomného kontaktu je tu obdobie dvorenia. Vlky si vyberajú partnera už v prvom rok života a to aj napriek tomu, že pohlavne dospievajú až v 22 mesiacoch. Plodné obdobie samice trvá neobyčajne dlhú dobu - okolo 3 týždňov. Počas párenia sa samec a samica nemôžu po dobu asi pol hodiny od sebe oddeliť.

4.5.3.Výchova mláďat
Druhá situácia nastáva pri výchove mláďat dospelými. V útlom veku sa vytvára veľmi intenzívny vzťah mláďat k matke. Neskôr tiež k ostatným členom svorky. Dôležitým faktorom kontaktu je kŕmenie. Počas prvých niekoľko týždňov života sú mláďatá kojené matkou. V neskoršom veku, čiastočne natráveným mäsom, ktoré im dospelý vyvrhnú potom, čo im mláďatá olížu ňufák. Nie sú však kŕmené iba rodičmi, ale všetkými členmi svorky.
Zvyšok svorky tiež často mláďatá stráži, pokiaľ matka aj s ostatkom svorky loví. Tak si môžu mláďatá vytvoriť vzťah ku všetkým dospelým, nie len k rodičom. K ďalšiemu častému kontaktu dochádza pri hre.

4.5.4.Súrodenci
Posledná možnosť je vyrastanie mláďat v spoločnosti ich súrodencov. Tu je psychický a fyzický kontakt prítomný od narodenia až do doby, keď súrodenci ostanú pokope (väčšinou nie menej než 2 roky). V prvých troch týždňoch ostávajú mláďatá v brlohu, kde sú po väčšinu času vo fyzickom kontakte. Keď sa šteňa ocitne samé, lezie po brlohu tak dlho, pokiaľ sa nedostane k teplému objektu - k súrodencovi, alebo k matke. V neskoršom veku kontakt pretrváva pri hrách a pri niektorých obradoch (napr. vítaní).

4.6.Teritórium
Čo je to vlastne teritórium? Najskôr treba vysvetliť, čo ním nie je: rozhodne to nie je presne vymedzené územie, ktorého hranice by boli pevne stanovené a nemenné. Teritórium môžeme chápať ako územie, na ktorom sa nachádzajú členovia jednej svorky a je vyznačené pachovými značkami. Môžu sa prekrývať, môžu medzi nimi byť medzery. Ich veľkosť je ovplyvnená početnosťou a druhom koristi, počtom a vlastnosťami vlkov vo svorke, povahou terénu a inými faktormi. Teritórium môže meniť tvar a veľkosť podľa sezóny (napr. v dobe rodenia a výchovy mláďat sa môžu zmenšovať, alebo zväčšovať). Vlky samotári dokonca nemajú teritórium žiadne.

Teritorialita je veľmi užitočná vec - zaisťuje, aby počet jedincov v oblasti neprekročil počet, ktorý sa tam môže uživiť. Čím menej zveri v oblasti je, tým sú revíry väčšie ak je ich menej, tým pádom sa v oblasti vyskytuje menej vlkov. Naopak keď je zveri dostatok, sú revíry menšie a je ich viac.
V letnom období sa dá teritórium rozdeliť na tri časti: domov I. stupňa, domov II. stupňa a lovecký revír.

4.6.1.Domov I. stupňa – nora
Nory vlky zakladajú v dobe rozmnožovania. Rodia a vychovávajú v nich mláďatá. Gravidná vlčica dokončuje budovanie nory už tri týždne pred narodením mláďat. Vlčica a členovia svorky môžu vybudovať niekoľko takýchto nôr.
Väčšina brlohov sú diery vyhĺbené v piesčitej pôde. V tundre bývajú brlohy zakladané v eskeroch (nánosy piesku a štrku). Nora býva často umiestnená vysoko v prudkom svahu blízko vody a jeho poloha umožňuje nezakrytý výhľad na široké okolie. Výhľad však nie je to najdôležitejší - omnoho dôležitejší je dobrý odtok vody z vyššie položených miest.
Vstupný otvor má v priemere 35 - 63 cm a býva oválny. Za ním nasleduje tunel, ktorý môže byť rovnako veľký, ale väčšinou býva väčší a je dlhý 1,8 - 4,3 m. Tunel je zakončený guľatým priestorom, kde ležia mláďatá. Tento priestor vlčica úzkostlivo udržuje v čistote.

Jeden brloh môže mať aj niekoľko vchodov, pred hlavným vchodom býva kopa vyhrabanej zeme.

4.6.2.Domov II. stupňa
Tým je priestor okolo brlohu, ktorý alfa samec označkoval močom. Do tohto priestoru je cudzím vlkom zakázaný prístup.

4.6.3.Lovecký revír
Táto oblasť je omnoho väčšia ako domov II. Stupňa. Jeho veľkosť je závislá na dostupnosti potravy a konkurenčnom tlaku ostatných svoriek. Veľkosť tiež ovplyvňujú iné faktory, ako dostupnosť vodných zdrojov a množstvo úkrytov v krajine. Ako úkryty sú využívané rôzne miesta obrastené hustou vegetáciu. Na týchto miestach vlky odpočívajú a zakladajú si brlohy, ale nikdy tu nelovia. V lesnatých oblastiach s dostatkom potravy je lovecký revír veľký iba niekoľko desiatok km2, ale v pustinách môže mať rozlohu až 1300 km2. K označeniu svojho revíru používajú vlky predovšetkým zvukové signály. Týmto signálom je skupinové vytie pred odchodom na lov. V zimnom období sa takto rozdeľujú revíry iba na jednu noc, preto v zime vlky vyjú častejšie než v lete.

4.7.Komunikácia

4.7.1.Vytie
Vytie je zrejme najznámejší spôsob vlčej komunikácie. Vytia sa väčšinou zúčastňuje celá svorka a môže byť počuteľná až v okruhu 16 Km.

Veľmi rozšírený je názor, že vlky vyjú na mesiac. To však nie je pravda. Je nemožné, aby vyli len tak pre radosť - trebárs na mesiac. To však môžu len keď sú v bezpečí vo vnútri vlastného teritória. Ťažko niečo také urobia, keď sú na cudzom teritóriu alebo v jeho blízkosti - prezradili by tým svoju polohu a mohli by ohroziť vlastnú bezpečnosť.
Vlčie vytie môže obsahovať až 12 rôznych harmonických tónov. Keď vyje niekoľko vlkov spolu, môže sa zdať, že ich je viac, než koľko ich v skutočnosti je. Vlky vyjú väčšinou v stoji, ale môžu pri tom aj sedieť či ležať.
Vlky vyjú z mnohých dôvodov. Najčastejším je to zhromažďovanie svorky pred lovom alebo po love, aby ich našla tá časť svorky, ktorá sa počas lovu od nich oddelila. Vlky vyjú tiež pri poplachu (hlavne v blízkosti brlohu) a kvôli vzájomnej lokalizácii napr. v búrke, alebo na neznámom území. Keď sa vlk stratí, jeho svorka ho podľa jeho hlasu pozná. Každý vlk totiž používa vlastný spôsob vytia.