2.2. Banka štátu
Aj štát potrebuje mať svoje peniaze na účte, kam by ich ukladal a na ktoré by mohol vypisovať šeky. Slovenská republika má svoje účty v NBS. Na tieto účty prichádzajú vybrané dane, clá a ďalšie príjmy štátu a z tohto účtu sa hradia výdavky štátu. NBS je bankárom štátneho rozpočtu. Keď štát potrebuje vydať viac peňazí, ako práve pribudlo na jeho účet, musí si požičať. Robí sa to tak, že NBS predá v mene štátu pokladničné poukážky, čo sú vlastne cenné papiere s krátkodobou splatnosťou. Ak nastane nesúlad príjmov a výdavkov v dlhšom časovom období, keď sa každoročne uzatvára štátny rozpočet, štát si rovnako požičia vydaním cenných papierov, tzv. štátnych obligácií. Väčšina štátnych cenných papierov sa predá na verejnom trhu najrôznejším osobám, keď ich tam však nakúpi centrálna banka, nepriamo tak požičiava štátu.
2.3. Regulátor ponuky peňazí
Jednou z najdôležitejších funkcií centrálnej banky je regulovať ponuku peňazí. Napríklad v Českej republike, kde funkciu centrálnej banky plní Česká Národní Banka (ďalej len ČNB) je z rozvahy (bilancie) vidno (tabuľka 1), že rozhodujúci podiel ich záväzkov (pasív) tvoria bankovky (emisie obeživa) a depozitá (vklady) obchodných bánk, ktoré sú ich rezervami pre depozitá (vklady klientov bánk) na požiadanie musia vydať tieto vklady obchodné banky domácnostiam, jednotlivcom alebo podnikom.
Moderný bankový systém je systém, v ktorom držia obchodné banky vo forme hotovosti alebo depozitu v centrálnej banke len zlomok rezerv, ktorý je hlboko pod 100% vkladov v nich uložených. Veľkosť rezerv každej obchodnej banky je jednak výsledkom úvahy bankárov samých, tí sa riadia skúsenosťami, ale výška povinných rezerv je hlavne dôsledok nariadenia centrálnej banky. Rezervy, ktorých minimálnu hodnotu určuje centrálna banka sa nazývajú “povinné rezervy”. Obchodná banka však môže držať objem rezerv, ktorý prevyšuje minimálny stanovený objem povinných rezerv. Centrálna banka vyžaduje povinné rezervy na zaistenie stability bankového systému a ako súčasť ich súboru nástrojov, ktorými reguluje ponuku peňazí. Ak si praje, aby bola ponuka peňazí menšia, než je, pretože ak sa ponuka ešte zvýši, to spôsobí rast cenovej hladiny, čiže infláciu. Krokom centrálnej banky na reguláciu tohto stavu je nariadenie, ktorým prikáže zvýšenie objemu rezerv, čo vedie k zníženiu ponuky peňazí (objem peňazí na trhu dostupný sa zmenší).
2.4. Regulátor peňažného trhu
Centrálna banka vstupuje na peňažný trh z iných dôvodov, ako je už spomínaná regulácia ponuky peňazí. Môže sa pokúšať udržať úrokové sadzby na nízkej úrovni, aby podporila rast hospodárstva, alebo ju udržať na vysokej úrovni, v prípade, že obmedzuje infláciu. Rovnako je to aj so zasahovaním a regulovaním menovej politiky, ak sa NBS zdá posilnenie meny neadekvátne, zasiahne a umelo tak reguluje výšku meny.
3. Obchodné banky
Moderné bankové systémy sú dvojitého typu: pre jeden je charakteristické, že má menší počet veľkých bánk, z ktorých každá má rozvetvenú sieť pobočiek. Druhý systém je typický veľkým počtom nezávislých bánk. Na Slovensku sa po rozdelení Československa na začiatku transformácie zdalo, že sa vydáme k druhému modelu, ktorý je napr. v USA. V súčasnosti sa však jasne ukázalo, že prevážil prvý model, ktorý sa vyskytuje vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách EÚ.
Základnou jednotkou oboch modelov bankových systémov je, že sú orientované na zisk. Všetky obchodné spoločnosti majú spoločné tieto vlastnosti: držia depozitá pre svojich zákazníkov, zariaďujú prevod depozít z jedného na druhý účet, či už v rámci rovnakej alebo konkurenčnej banky. Ďalej sa venujú požičiavaniu peňazí domácnostiam, podnikom a investujú do cenných papierov, obvykle do štátnych dlhopisov. Všetky obchodné banky preto fungujú na rovnakom systéme.
Na slovenskom trhu pôsobí týchto 16 bankových inštitúcií:
Základné rozdelenie:
- z hľadiska typu bankyUniverzálne banky
Špecializované banky - z hľadiska vlastníctvaŠtátne banky
Družstevné banky
Súkromné banky - z hľadiska pôvodu kapitáluDomáce banky
Zahraničné banky
3.1. Medzibanková spolupráca
Obchodné banky sú súčasťou bankového systému nielen preto, že majú spoločnú banku bánk, čiže centrálnu banku, ale hlavne preto, že vzájomne spolupracujú. Najdôležitejšou spoluprácou je vysporiadavanie vzájomných pohľadávok, majú zriadený spoločný clearing. Na Slovensku funguje clearing v rámci NBS, a to tak, že na konci každého dňa sa platobné príkazy zákazníkov banky A určené k deponovaniu v banke B sčítajú a porovnajú proti súčtu všetkých platobných príkazov zákazníkov banky B určených k deponovaniu v banke A. Vysporiadať si tak musia len vzniknutý rozdiel oboch účtov. Obidve banky si tak môžu urobiť záznamy na individuálnych účtoch svojich klientov a priradiť im danú operáciu už v rámci vlastného interného systému. Presun hotovosti medzi bankami nie je nutný, iba ak existuje čistý transfer hotovosti od zákazníka jednej banky k zákazníkovi inej banky. Moderné bankové clearingy fungujú na elektronickom základe, pôvodné šeky vymieňajú elektronicky zadávané platobné príkazy.
