referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Pondelok, 30. novembra 2020
Seminárna práca - Bankový systém
Dátum pridania: 21.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 185
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 15m 0s
Pomalé čítanie: 22m 30s
 

3.2. Zisková orientácia obchodných bánk
Obchodné banky sú súkromné podniky, ktoré svoju činnosť začínajú s kapitálom, ktorý do nich investovali ich zakladatelia. Tí sa vložené peniaze snažia zúročiť a teda zarobiť peniaze v rovnakom zmysle, ako to robia iné podniky, ktorý niečo vyrábajú, napr. autá alebo práčky.

Obchodné banky poskytujú svojim zákazníkom celú škálu služieb (príloha č.2): bezpečné miesto, kam uložiť svoje peniaze, pohodlie depozitu (vkladu) na požiadanie, tie môžu byť prevedené šekom, kartou alebo iným platobným príkazom, bezpečná a pohodlná príležitosť k skromnému, ale istému výnosu z úspor deponovaných v banke a často tiež celý rad služieb týkajúcich sa finančných záležitostí. Obchodné banky, resp. v ich dcérskych spoločnostiach sa čoraz častejšie poskytujú služby spojené s najrôznejšími operáciami na finančnom trhu, ako je správa portfólia cenných papierov, nákup a predaj cenných papierov, investovanie do podielových fondov atď. Banky majú príjem z toho, že si za služby zákazníkom účtujú poplatky. Všetky tieto poplatky za služby zákazníkom však tvoria len malú časť zárobkov banky. Najväčšie zisky (spravidla okolo 5/6) banka odvádza sa svoje schopnosti zo ziskom investovať peniaze, ktoré do nej boli uložené.

3.3. Hlavné aktíva a pasíva obchodnej banky
Prevažnú časť pasív (záväzkov) každej obchodnej banky tvoria depozitá (vklady), ktoré banka dlží svojim klientom. Hlavnými aktívami každej obchodnej banky sú pôžičky (úvery), ktoré banka poskytla jednotlivcom a podnikom. Potom sú to cenné papiere, vrátane štátnych dlhopisov, z ktorých banka dostáva úrok alebo dividendu.

Banková pôžička je záväzok vypožičiavateľa (zákazníka-dlžníka), ktorý ju musí splatiť aj s úrokom. Pre banku je to však aktívum,- banka očakáva, že sa jej úver opäť nielen vráti, ale že dostane aj úroky, ktorými viac než kompenzuje jej výdavky spojené s úradovaním okolo každého úveru a aj riziko, že jej dlžník nakoniec nezaplatí. Zle poskytnutý úver sa môže prihodiť aj tej najlepšej banke, ale celkovo sa obchodné banky líšia jedna od druhej práve tým, ako opatrne a predvídavo vedia požičiavať peniaze tak, aby zle poskytnutých úverov bolo čo najmenej. Banka sa snaží získavať depozitá, tj. priviesť majiteľov úspor, aby ich uložili práve u nej tým, že im za to platí úrok, a tým, že deponentom ponúka za poplatok, ktorý väčšinou ani nepokrýva náklady, ďalšie služby, o ktorých som sa už zmieňoval vyššie. Banky teda dosahujú zisk tým, že peniaze, ktoré boli u nich uložené požičiavajú ďalej a investujú za vyšší úrok, aký platia svojim deponentom.

3.4. Potreba rezerv
Všetci bankári sa snažia z opatrnosti mať po ruke dostatočný objem hotovosti, aby mohli vyhovieť každodenným požiadavkám deponentov o hotovosť. Rovnako ako starí zlatníci skoro zistili, že od nich deponenti vyberajú len zlomok celkového objemu uloženého zlata, aj bankári zistili, že len zlomok celkového objemu vkladov sa vyberá v hotovosti. Väčšina depozít každej obchodnej banky tak u nich ako depozitum ostáva. Každá banka teda potrebuje držať len zlomok hotovosti z celkového objemu vkladov .

Za nenormálnych okolností sa však môže stať, že len 100% vkladov bude dosť na uspokojenie požiadaviek, takýto prípad nastáva napríklad krachom niekoľkých bánk na trhu, čo spôsobí všeobecnú nedôveru u deponentov. Výsledkom takejto hystérie môže byť zničujúci. Stačila by pritom len povesť, že banka nebude schopná vyplácať vklady a reakciou by bol panický útok na budovy bánk so snahou o vyplatenie vkladov. Banky by v takejto situácii museli svoje pobočky zatvoriť do tej doby, až si požičajú dostatok hotovosti, pokiaľ nespeňažia všetky svoje aktíva, aby sa tak vysporiadali s dopytom po hotovosti. Banky však nemôžu zo dňa na deň získať hotovosť, pretože ako dlžníci majú peniaze viazané v nehnuteľnostiach, alebo sú investované.
Aby bolo možné čeliť nenormálnym situáciám, však môže uľaviť centrálna banka.. Práve v týchto situáciách sú nevyhnutné povinné rezervy, ktoré centrálne banka reguluje a môže tak poskytovať hotovosť pri abnormálnych stavoch na trhu. Centrálna banka tak robí dvoma spôsobmi. Ad jedna môže rezervy obchodným bankám priamo požičať ak sa zaručia svojimi aktívami, ktoré nie je možné rýchlo speňažiť (tie však musia byť zdravé), najskôr v podobe cenných papierov. Ad dva môže centrálna banka sama vstúpiť na trh a nakúpiť priamo všetky cenné papiere, ktoré obchodná banka potrebuje rýchlo predať a tým uvoľní do obehu veľké množstvo hotovosti. Tento krok vedie k upokojeniu verejnosti, keď tá zistí, že boli aktíva premenené a teda ich vklady sú splatné, tým sa odliv hotovosti z banky zmierni.

Možnosť panického vyberania hotovosti z banky sa tiež znižuje povinným poistením vkladov, ktoré garantuje vrátenie ak nie plnej sumy, aspoň značnej časti v prípade, že banka skrachuje. Toto poistenie je štandardné vo všetkých vyspelých štátoch.
Aj keď poistenie vkladov prináša finančnému systému mnoho výhod, je pod ostrou kritikou, pretože ponúka bankám možnosť správať sa neopatrne, pretože následky ponesie niekto iný. Ak následky nenesie ani vkladateľ, ani banka, bude to musieť splatiť daňový poplatník.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.