1.Úvod
„Úver urobil pre obohatenie ľudstva tisíckrát viac ako všetky zlaté bane sveta. Povzniesol prácu, podporil výrobu a preniesol obchod cez všetky moria.“
Daniel Webster
Všetky krajiny s rozvinutým trhovým hospodárstvom majú mnoho obchodných bánk a okrem nich jednu centrálnu banku. Banka je finančná inštitúcia, podnik obchodujúci na peňažnom trhu. Je to peňažný a úverový ústav, ktorý uskutočňuje platobné, peňažné a úverové operácie pre podniky a jednotlivcov. Zmyslom jej činnosti je realizácia bankového zisku z rozdielu medzi úrokmi z aktívnych a pasívnych operácií
Keďže hlavnou úlohou finančných inštitúcií je sprostredkovanie finančných transakcií medzi veriteľmi a dlžníkmi, finančné inštitúcie sú vlastne finančnými sprostredkovateľmi. Spoločne tvoria bankový systém a tejto téme sa budem v nasledujúcich častiach venovať.
2. Centrálna banka a jej základné funkcie
Centrálna banka (CB) je ústrednou inštitúciou bankového systému. Na Slovensku má toto postavenie Národná Banka Slovenska (ďalej len NBS).
V raných dobách bolo mnoho centrálnych bánk súkromných. Boli to inštitúcie, ktoré poskytovali služby obyčajným bankám (obchodným) a boli samozrejme zamerané na zisk. Ich mimoriadna dôležitosť sa však skoro prejavila a viedla k tomu, že zosilneli ich väzby na štát a teda aj na vládu. Centrálna banka sa čoskoro stala nástrojom vlády aj keď nebola v majetku štátu. Bank of England, jedna z najstarších a najslávnejších bánk, začala pracovať ako centrálna banka Anglicka v 17. storočí, znárodnená však bola až v roku 1947. Podobnosti funkcií, ktoré centrálne banky rôznych štátov vykonávajú a nástrojov, ktoré používajú, sú omnoho dôležitejšie ako rozdiely v organizácii.
NBS - bola zriadená zákonom č. 566/1992 o NBS ako emisná banka SR.
-nezapisuje sa do OR
-pri vydávaní všeobecných právnych predpisov má postavenie ako ministerstvo
-najvyšší riadiaci orgán – banková rada NBS – zložená z guvernérov a viceguvernérov, ktorí sú menovaní a odvolávaní prezidentom SR na návrh vlády po schválení NR SR. Direktórium –zodpovedá za výkon rozhodnutí, je to výkonný orgán.
Centrálna banka vykonáva štyri základné funkcie. Je bankárom obchodných bánk (banka bánk), je bankou štátu, reguluje ponuku peňazí a reguluje peňažný trh.
Centrálna banka môže uplatňovať politiku:
Expanzívnu (množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje)
Reštriktívnu (množstvo peňazí v obehu sa znižuje)
Menovú politiku CB riadi prostredníctvom menových nástrojov – rozdeľujeme ich na
PRIAME menové nástroje sú : úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov (aký max. úrok NBS za úver môže obchodná banka poskytovať) povinné vklady(povinné rezervy, ktoré si KB vytvárajú v NBS - presná suma, kt. určí NBS)
NEPRIAME menové nástroje – diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery, devízová a kurzová politika
REFINANCOVANIE ide o poskytovanie úverov CB - komerčným bankám
2.1. Bankár obchodných bánk
Centrálna banka prijíma vklady (depozitá) od obchodných bánk a na ich príkaz ich prevádza na účet iných bánk. Centrálna banka tak poskytuje každej obchodnej banke ekvivalent účtu, na ktorý sa vypisujú šeky a je tiež prostriedkom vysporiadania dlhov každej obchodnej banky voči iným bankám. Rezervy, ktoré obchodné banky ukladajú (deponujú) v centrálnej banke, sú záväzkom centrálnej banky, pretože tá sľubuje, že im na požiadanie tieto rezervy vyplatí.
Od samého začiatku fungovali centrálne banky tak, že poskytovali obchodným bankám „pôžičku poslednej záchrany“. Aj tie obchodné banky, ktoré samé požičiavajú a investujú rozumne a zdravo sa niekedy môžu dostať do situácie, že naliehavo potrebujú hotovosť, aby mohli naplniť požiadavky svojich deponentov (vkladateľov). Keby takáto banka nemohla rýchle získať hotovosť, dostala by sa do platobnej neschopnosti, aj keď je v podstate zdravá. Centrálna banka poskytne takejto banke dočasnú výpomoc v podobe krátkodobej pôžičky. Úrok, za ktorý centrálna banka takúto pôžičku poskytuje sa nazýva „diskontná sadzba“.
2.2. Banka štátu
Aj štát potrebuje mať svoje peniaze na účte, kam by ich ukladal a na ktoré by mohol vypisovať šeky. Slovenská republika má svoje účty v NBS. Na tieto účty prichádzajú vybrané dane, clá a ďalšie príjmy štátu a z tohto účtu sa hradia výdavky štátu. NBS je bankárom štátneho rozpočtu. Keď štát potrebuje vydať viac peňazí, ako práve pribudlo na jeho účet, musí si požičať. Robí sa to tak, že NBS predá v mene štátu pokladničné poukážky, čo sú vlastne cenné papiere s krátkodobou splatnosťou. Ak nastane nesúlad príjmov a výdavkov v dlhšom časovom období, keď sa každoročne uzatvára štátny rozpočet, štát si rovnako požičia vydaním cenných papierov, tzv. štátnych obligácií. Väčšina štátnych cenných papierov sa predá na verejnom trhu najrôznejším osobám, keď ich tam však nakúpi centrálna banka, nepriamo tak požičiava štátu.
2.3. Regulátor ponuky peňazí
Jednou z najdôležitejších funkcií centrálnej banky je regulovať ponuku peňazí. Napríklad v Českej republike, kde funkciu centrálnej banky plní Česká Národní Banka (ďalej len ČNB) je z rozvahy (bilancie) vidno (tabuľka 1), že rozhodujúci podiel ich záväzkov (pasív) tvoria bankovky (emisie obeživa) a depozitá (vklady) obchodných bánk, ktoré sú ich rezervami pre depozitá (vklady klientov bánk) na požiadanie musia vydať tieto vklady obchodné banky domácnostiam, jednotlivcom alebo podnikom.
Moderný bankový systém je systém, v ktorom držia obchodné banky vo forme hotovosti alebo depozitu v centrálnej banke len zlomok rezerv, ktorý je hlboko pod 100% vkladov v nich uložených. Veľkosť rezerv každej obchodnej banky je jednak výsledkom úvahy bankárov samých, tí sa riadia skúsenosťami, ale výška povinných rezerv je hlavne dôsledok nariadenia centrálnej banky. Rezervy, ktorých minimálnu hodnotu určuje centrálna banka sa nazývajú “povinné rezervy”. Obchodná banka však môže držať objem rezerv, ktorý prevyšuje minimálny stanovený objem povinných rezerv. Centrálna banka vyžaduje povinné rezervy na zaistenie stability bankového systému a ako súčasť ich súboru nástrojov, ktorými reguluje ponuku peňazí. Ak si praje, aby bola ponuka peňazí menšia, než je, pretože ak sa ponuka ešte zvýši, to spôsobí rast cenovej hladiny, čiže infláciu. Krokom centrálnej banky na reguláciu tohto stavu je nariadenie, ktorým prikáže zvýšenie objemu rezerv, čo vedie k zníženiu ponuky peňazí (objem peňazí na trhu dostupný sa zmenší).
2.4. Regulátor peňažného trhu
Centrálna banka vstupuje na peňažný trh z iných dôvodov, ako je už spomínaná regulácia ponuky peňazí. Môže sa pokúšať udržať úrokové sadzby na nízkej úrovni, aby podporila rast hospodárstva, alebo ju udržať na vysokej úrovni, v prípade, že obmedzuje infláciu. Rovnako je to aj so zasahovaním a regulovaním menovej politiky, ak sa NBS zdá posilnenie meny neadekvátne, zasiahne a umelo tak reguluje výšku meny.
3. Obchodné banky
Moderné bankové systémy sú dvojitého typu: pre jeden je charakteristické, že má menší počet veľkých bánk, z ktorých každá má rozvetvenú sieť pobočiek. Druhý systém je typický veľkým počtom nezávislých bánk. Na Slovensku sa po rozdelení Československa na začiatku transformácie zdalo, že sa vydáme k druhému modelu, ktorý je napr. v USA. V súčasnosti sa však jasne ukázalo, že prevážil prvý model, ktorý sa vyskytuje vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách EÚ.
Základnou jednotkou oboch modelov bankových systémov je, že sú orientované na zisk. Všetky obchodné spoločnosti majú spoločné tieto vlastnosti: držia depozitá pre svojich zákazníkov, zariaďujú prevod depozít z jedného na druhý účet, či už v rámci rovnakej alebo konkurenčnej banky. Ďalej sa venujú požičiavaniu peňazí domácnostiam, podnikom a investujú do cenných papierov, obvykle do štátnych dlhopisov. Všetky obchodné banky preto fungujú na rovnakom systéme.
Na slovenskom trhu pôsobí týchto 16 bankových inštitúcií:
Základné rozdelenie:
- z hľadiska typu bankyUniverzálne banky
Špecializované banky - z hľadiska vlastníctvaŠtátne banky
Družstevné banky
Súkromné banky - z hľadiska pôvodu kapitáluDomáce banky
Zahraničné banky
3.1. Medzibanková spolupráca
Obchodné banky sú súčasťou bankového systému nielen preto, že majú spoločnú banku bánk, čiže centrálnu banku, ale hlavne preto, že vzájomne spolupracujú. Najdôležitejšou spoluprácou je vysporiadavanie vzájomných pohľadávok, majú zriadený spoločný clearing. Na Slovensku funguje clearing v rámci NBS, a to tak, že na konci každého dňa sa platobné príkazy zákazníkov banky A určené k deponovaniu v banke B sčítajú a porovnajú proti súčtu všetkých platobných príkazov zákazníkov banky B určených k deponovaniu v banke A. Vysporiadať si tak musia len vzniknutý rozdiel oboch účtov. Obidve banky si tak môžu urobiť záznamy na individuálnych účtoch svojich klientov a priradiť im danú operáciu už v rámci vlastného interného systému. Presun hotovosti medzi bankami nie je nutný, iba ak existuje čistý transfer hotovosti od zákazníka jednej banky k zákazníkovi inej banky. Moderné bankové clearingy fungujú na elektronickom základe, pôvodné šeky vymieňajú elektronicky zadávané platobné príkazy.
3.2. Zisková orientácia obchodných bánk
Obchodné banky sú súkromné podniky, ktoré svoju činnosť začínajú s kapitálom, ktorý do nich investovali ich zakladatelia. Tí sa vložené peniaze snažia zúročiť a teda zarobiť peniaze v rovnakom zmysle, ako to robia iné podniky, ktorý niečo vyrábajú, napr. autá alebo práčky.
Obchodné banky poskytujú svojim zákazníkom celú škálu služieb (príloha č.2): bezpečné miesto, kam uložiť svoje peniaze, pohodlie depozitu (vkladu) na požiadanie, tie môžu byť prevedené šekom, kartou alebo iným platobným príkazom, bezpečná a pohodlná príležitosť k skromnému, ale istému výnosu z úspor deponovaných v banke a často tiež celý rad služieb týkajúcich sa finančných záležitostí. Obchodné banky, resp. v ich dcérskych spoločnostiach sa čoraz častejšie poskytujú služby spojené s najrôznejšími operáciami na finančnom trhu, ako je správa portfólia cenných papierov, nákup a predaj cenných papierov, investovanie do podielových fondov atď. Banky majú príjem z toho, že si za služby zákazníkom účtujú poplatky. Všetky tieto poplatky za služby zákazníkom však tvoria len malú časť zárobkov banky. Najväčšie zisky (spravidla okolo 5/6) banka odvádza sa svoje schopnosti zo ziskom investovať peniaze, ktoré do nej boli uložené.
3.3. Hlavné aktíva a pasíva obchodnej banky
Prevažnú časť pasív (záväzkov) každej obchodnej banky tvoria depozitá (vklady), ktoré banka dlží svojim klientom. Hlavnými aktívami každej obchodnej banky sú pôžičky (úvery), ktoré banka poskytla jednotlivcom a podnikom. Potom sú to cenné papiere, vrátane štátnych dlhopisov, z ktorých banka dostáva úrok alebo dividendu.
Banková pôžička je záväzok vypožičiavateľa (zákazníka-dlžníka), ktorý ju musí splatiť aj s úrokom. Pre banku je to však aktívum,- banka očakáva, že sa jej úver opäť nielen vráti, ale že dostane aj úroky, ktorými viac než kompenzuje jej výdavky spojené s úradovaním okolo každého úveru a aj riziko, že jej dlžník nakoniec nezaplatí. Zle poskytnutý úver sa môže prihodiť aj tej najlepšej banke, ale celkovo sa obchodné banky líšia jedna od druhej práve tým, ako opatrne a predvídavo vedia požičiavať peniaze tak, aby zle poskytnutých úverov bolo čo najmenej. Banka sa snaží získavať depozitá, tj. priviesť majiteľov úspor, aby ich uložili práve u nej tým, že im za to platí úrok, a tým, že deponentom ponúka za poplatok, ktorý väčšinou ani nepokrýva náklady, ďalšie služby, o ktorých som sa už zmieňoval vyššie. Banky teda dosahujú zisk tým, že peniaze, ktoré boli u nich uložené požičiavajú ďalej a investujú za vyšší úrok, aký platia svojim deponentom.
3.4. Potreba rezerv
Všetci bankári sa snažia z opatrnosti mať po ruke dostatočný objem hotovosti, aby mohli vyhovieť každodenným požiadavkám deponentov o hotovosť. Rovnako ako starí zlatníci skoro zistili, že od nich deponenti vyberajú len zlomok celkového objemu uloženého zlata, aj bankári zistili, že len zlomok celkového objemu vkladov sa vyberá v hotovosti. Väčšina depozít každej obchodnej banky tak u nich ako depozitum ostáva. Každá banka teda potrebuje držať len zlomok hotovosti z celkového objemu vkladov .
Za nenormálnych okolností sa však môže stať, že len 100% vkladov bude dosť na uspokojenie požiadaviek, takýto prípad nastáva napríklad krachom niekoľkých bánk na trhu, čo spôsobí všeobecnú nedôveru u deponentov. Výsledkom takejto hystérie môže byť zničujúci. Stačila by pritom len povesť, že banka nebude schopná vyplácať vklady a reakciou by bol panický útok na budovy bánk so snahou o vyplatenie vkladov. Banky by v takejto situácii museli svoje pobočky zatvoriť do tej doby, až si požičajú dostatok hotovosti, pokiaľ nespeňažia všetky svoje aktíva, aby sa tak vysporiadali s dopytom po hotovosti. Banky však nemôžu zo dňa na deň získať hotovosť, pretože ako dlžníci majú peniaze viazané v nehnuteľnostiach, alebo sú investované.
Aby bolo možné čeliť nenormálnym situáciám, však môže uľaviť centrálna banka.. Práve v týchto situáciách sú nevyhnutné povinné rezervy, ktoré centrálne banka reguluje a môže tak poskytovať hotovosť pri abnormálnych stavoch na trhu. Centrálna banka tak robí dvoma spôsobmi. Ad jedna môže rezervy obchodným bankám priamo požičať ak sa zaručia svojimi aktívami, ktoré nie je možné rýchlo speňažiť (tie však musia byť zdravé), najskôr v podobe cenných papierov. Ad dva môže centrálna banka sama vstúpiť na trh a nakúpiť priamo všetky cenné papiere, ktoré obchodná banka potrebuje rýchlo predať a tým uvoľní do obehu veľké množstvo hotovosti. Tento krok vedie k upokojeniu verejnosti, keď tá zistí, že boli aktíva premenené a teda ich vklady sú splatné, tým sa odliv hotovosti z banky zmierni.
Možnosť panického vyberania hotovosti z banky sa tiež znižuje povinným poistením vkladov, ktoré garantuje vrátenie ak nie plnej sumy, aspoň značnej časti v prípade, že banka skrachuje. Toto poistenie je štandardné vo všetkých vyspelých štátoch.
Aj keď poistenie vkladov prináša finančnému systému mnoho výhod, je pod ostrou kritikou, pretože ponúka bankám možnosť správať sa neopatrne, pretože následky ponesie niekto iný. Ak následky nenesie ani vkladateľ, ani banka, bude to musieť splatiť daňový poplatník.
Pre zaujímavosť komerčné banky mali vo štvrtok, prvý marcový deň, na účtoch v NBS deponovaných 39,918 miliardy Sk v rámci povinných rezerv.
4. Záver
V minulosti bol bankový systém značne obmedzený, dôvodom bolo konštitučné rozdelenie, kde všetky funkcie vykonávala centrálna banka. Takéto delenie sa nazýva jednostupňové a ešte stále sa v niektorých krajinách vyskytuje (Kuba, S. Kórea). Slovensko po revolúcii prešlo transformáciou a liberalizáciou trhu, došlo k privatizácii a banky sa dostali do rúk súkromných majiteľov, to viedlo k rozšíreniu ponuky na bankovníckom trhu. Tomuto predchádzala situácia pred rokom 1989 : existovalo niekoľko bánk, s presne určenými bankovými operáciami
- Štátna banka Československá ( PO)
- Československá sporiteľňa (obyvateľstvo)
- Československá obchodná banka (devízové operácie)
- Investičná rozvojová banka (bytová výstavba štátu)
- Živnobanka ( špeciálne operácie v zahraničí).
Konkurencia prináša tvrdší tlak na ceny a núti podniky medzi sebou súťažiť a ponúkať tak stále lepšie produkty na trhu. Po revolúcii sa na bankovom trhu vytvorilo viacero subjektov, niektoré prešli tranformáciou, niektoré boli založené vďaka zahraničnému kapitálu, dnes funguje na bankovom trhu 16 subjektov. Tie súťažia o priazeň klienta. Najnovším trendom je ponúkanie komplexného balíka služieb pre celé rodiny tzv. family office. Popri bankových službách sa čoraz viac do popredia dostáva finančné poradenstvo, ktoré funguje na podobnom princípe, no nie s úplne známymi podmienkami. Ľudia sú po krachu nebankových subjektov veľmi opatrný. Aj na Slovensku však zažíva investovanie do cenných papierov, vstupu na burzu a obchodovania s akciami boom. V mojej práci som chcel poskytnúť komplexný pohľad na rozvrstvenie bankového systému, ktorý prešiel zmenou a od jednostupňového sa pretransformoval na dvojstupňový (ktorý sa vyskytuje vo väčšine krajín): zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny, komerčných bánk, stimuluje rozvoj finančného trhu. Centrálna banka sa venuje monetárnej politike a funguje ako dozorca na trhu. Podľa môjho názoru je slovenské bankovníctvo nastavené dobre
