1.Úvod
„Úver urobil pre obohatenie ľudstva tisíckrát viac ako všetky zlaté bane sveta. Povzniesol prácu, podporil výrobu a preniesol obchod cez všetky moria.“
Daniel Webster

Všetky krajiny s rozvinutým trhovým hospodárstvom majú mnoho obchodných bánk a okrem nich jednu centrálnu banku. Banka je finančná inštitúcia, podnik obchodujúci na peňažnom trhu. Je to peňažný a úverový ústav, ktorý uskutočňuje platobné, peňažné a úverové operácie pre podniky a jednotlivcov. Zmyslom jej činnosti je realizácia bankového zisku z rozdielu medzi úrokmi z aktívnych a pasívnych operácií
Keďže hlavnou úlohou finančných inštitúcií je sprostredkovanie finančných transakcií medzi veriteľmi a dlžníkmi, finančné inštitúcie sú vlastne finančnými sprostredkovateľmi. Spoločne tvoria bankový systém a tejto téme sa budem v nasledujúcich častiach venovať.

2. Centrálna banka a jej základné funkcie
Centrálna banka (CB) je ústrednou inštitúciou bankového systému. Na Slovensku má toto postavenie Národná Banka Slovenska (ďalej len NBS).

V raných dobách bolo mnoho centrálnych bánk súkromných. Boli to inštitúcie, ktoré poskytovali služby obyčajným bankám (obchodným) a boli samozrejme zamerané na zisk. Ich mimoriadna dôležitosť sa však skoro prejavila a viedla k tomu, že zosilneli ich väzby na štát a teda aj na vládu. Centrálna banka sa čoskoro stala nástrojom vlády aj keď nebola v majetku štátu. Bank of England, jedna z najstarších a najslávnejších bánk, začala pracovať ako centrálna banka Anglicka v 17. storočí, znárodnená však bola až v roku 1947. Podobnosti funkcií, ktoré centrálne banky rôznych štátov vykonávajú a nástrojov, ktoré používajú, sú omnoho dôležitejšie ako rozdiely v organizácii.
NBS - bola zriadená zákonom č. 566/1992 o NBS ako emisná banka SR.
-nezapisuje sa do OR

-pri vydávaní všeobecných právnych predpisov má postavenie ako ministerstvo
-najvyšší riadiaci orgán – banková rada NBS – zložená z guvernérov a viceguvernérov, ktorí sú menovaní a odvolávaní prezidentom SR na návrh vlády po schválení NR SR. Direktórium –zodpovedá za výkon rozhodnutí, je to výkonný orgán.
Centrálna banka vykonáva štyri základné funkcie. Je bankárom obchodných bánk (banka bánk), je bankou štátu, reguluje ponuku peňazí a reguluje peňažný trh.
Centrálna banka môže uplatňovať politiku:
Expanzívnu (množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje)
Reštriktívnu (množstvo peňazí v obehu sa znižuje)
Menovú politiku CB riadi prostredníctvom menových nástrojov – rozdeľujeme ich na
PRIAME menové nástroje sú : úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov (aký max. úrok NBS za úver môže obchodná banka poskytovať) povinné vklady(povinné rezervy, ktoré si KB vytvárajú v NBS - presná suma, kt. určí NBS)
NEPRIAME menové nástroje – diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery, devízová a kurzová politika
REFINANCOVANIE ide o poskytovanie úverov CB - komerčným bankám

2.1. Bankár obchodných bánk
Centrálna banka prijíma vklady (depozitá) od obchodných bánk a na ich príkaz ich prevádza na účet iných bánk. Centrálna banka tak poskytuje každej obchodnej banke ekvivalent účtu, na ktorý sa vypisujú šeky a je tiež prostriedkom vysporiadania dlhov každej obchodnej banky voči iným bankám. Rezervy, ktoré obchodné banky ukladajú (deponujú) v centrálnej banke, sú záväzkom centrálnej banky, pretože tá sľubuje, že im na požiadanie tieto rezervy vyplatí.

Od samého začiatku fungovali centrálne banky tak, že poskytovali obchodným bankám „pôžičku poslednej záchrany“. Aj tie obchodné banky, ktoré samé požičiavajú a investujú rozumne a zdravo sa niekedy môžu dostať do situácie, že naliehavo potrebujú hotovosť, aby mohli naplniť požiadavky svojich deponentov (vkladateľov). Keby takáto banka nemohla rýchle získať hotovosť, dostala by sa do platobnej neschopnosti, aj keď je v podstate zdravá. Centrálna banka poskytne takejto banke dočasnú výpomoc v podobe krátkodobej pôžičky. Úrok, za ktorý centrálna banka takúto pôžičku poskytuje sa nazýva „diskontná sadzba“.