3. ZROD NÁPADU

Počas štúdia materiálov o živote a tvorbe francúzskeho maliara Henriho Matissa ma zaujal citát menovaného autora :
“ Čo najviac maľujem, to nie je zátišie, ani krajina. Je to ľudská postava. “

Téma mojej práce bola teda jasná. Rozhodol som sa pracovať na štylizovanej ľudskej figúre. Sympatickým mi bolo dielo Henriho Matissa s názvom ZULMA. Tento obraz vytvoril technikou vystrihovania z farebných,gvašovými farbami pomaľovaných papierov, a lepením jednotlivých prvkov na farebný podklad. Obraz sa stal mojím základným inšpiračným zdrojom.

Moja konkrétna práca začala výtvarnou prípravou v ateliéri. Z prvých kresebných materiálov som prešiel na prenesenie Matissovej koláže na väčší formát a vytvorenie strihov, aby som si vedel lepšie predstaviť celkovú skladbu námetu, ktorý som chcel štylizovať do podoby plastiky. Oranžovú papierovú figúru som položil na modrý podklad, aby lepšie vynikla.
Potom začal výtvarný proces štylizácie. Táto etapa výtvarnej prípravy bola veľmi dôležitá, pretože výsledný tvar musel zodpovedať technickým možnostiam, aké ponúka pri realizácii naša školská huta. Matisse zobrazoval mnohé postavy v kľude, bez výraznejšieho pohybu. Z toho poznatku vychádzalo aj moje rozhodnutie ponechať figúru v spriamenom postoji. Môjmu, zatiaľ výtvarnému vyštylizovanému tvaru chýbal ešte pevný statický prvok, ktorý by už hotovú sklenú plastiku udržal vo vertikálnej polohe. Problém sa však vyriešil návrhom obyčajného tvrdého zakončenia, teda plochým podstavcom. Navrhnutý tvar tela ešte nepripomínal figúru. Obohatil som ho teda dvoma dutými guľatými prsníkmi, alebo miskami polguľovitého tvaru. Tým získala práca aj vtipný charakter.

Postava bez hlavy nie je kompletná, preto záverečnú fázu navrhovania plastiky som venoval štúdiám hlavy. Navrhol som celú sériu hláv, inšpiroval som sa viacerými kresbami žien, ale aj dekoráciami autorových obrazov, ktoré počas svojho aktívneho života vytvoril. Podobne ako on i ja som vychádzal z názoru, že ľudia sú odlišní, preto som vytváral rôzne varianty hláv
a tela, pretože hlava sa mala dať na mojom výrobku oddeliť, teda aj nahradiť inou.
 
4. POSTUP TVAROVANIA VÝROBKU

Tvarovaním skla rozumieme pochod, pri ktorom sa sklovina ochladzuje a zásluhou sklára sa pretvára do určitej podoby, pri čom pomaly prechádza zo stavu kvapalného ( sklovina ) do stavu tuhého ( sklo ). Premena skloviny na sklený tvar výrobku je práca náročná, úspech závisí nielen od zručnosti sklára. ale aj od jeho pomocníkov a vzájomnej zohranosti. AJ moja plastika je výsledkom tímovej práce. Pomáhali mi moji spolužiaci. Pracovný postup tvarovania sklenej plastiky realizovali dve skupiny
študentov. Prvá skupina tvarovala prsníky budúcej plastiky ženy a druhá sa podieľala na procese tvarovania tela. Obe činnosti sa robili súčasne.

Práca prvej skupiny :

Na nahriatu píšťalu sa nabralo malé množstvo skloviny, zváľala sa na zvaláku a fúknutím sa vytvorila bublina. Táto sa nechala schládnuť a na ňu sa nabrala nová vrstva skloviny. Zváľala sa v drevenej vareche namočenej vo vode . Zváľaná sklovina sa rozfúkla do tvaru gule a pomocou zárezky sa celý tvar zarezal od píšťaly, aby sa neskôr ľahko od nej odrazil. Po opätovnom
ohriatí sa menším náberom skloviny na píšťalu urobil nálep, z ktorého sa tvarovala bradavka prsníka. Takto vytvarované prsníky sa ohrievali pokiaľ nebolo vytvarované telo budúcej plastiky.

Práca druhej skupiny :

Na nahriatu píšťalu sa nabrala sklovina, stálym otáčaním sa vyrovnávala a potom sa z nej vyfúkla malá bublina. Ochladená sa prevrstvila novou vrstvou skloviny a uváľala tak, aby vznikol tvar kužeľa. Potom sa rozfúkla do tvaru banky, zarezala a dofúkla tak, aby sa vnútorné steny vypli. Nechala sa schladiť pri neustálom otáčaní, aby sa vytvarovaná banka nezdeformovala. Vychladená banka sa do troch štvrtín prevrstvila novou sklovinou a zváľala sa vo väčšej vareche. Preváľaná banka sa vytvarovala do tvaru písmena V, jej špička sa potiahla pinzetou a nožnicami sa vytvarovala gulička. Tvar sa opäť rozfúkol, prehrial a pomaly spúšťal smerom dolu tak, aby nestiekol. Keď sklovina schládla a výrobok si udržal svoj tvar, vytvarovaná gulička sa potiahla okrúhlymi nožnicami a telo plastiky sa predĺžilo. Natiahnutý segment sa ešte prehrial. Po týchto úkonoch nastalo spojenie prvkov do jedného celku, teda sklovina.

Ďalšou fázou výroby bolo tvarovanie podstavca ( placky ), ktorý sa tvaroval samostatne vo forme. Ešte do horúcej skloviny podstavca sa vsadilo telo plastiky, vyrovnávala sa jeho stabilita a výrobok sa nechal schládnuť. Pri chladení sa mal tvar prehrievať horákom, pretože teploty výrobku boli nevyrovnané .Pri píšťale bola sklovina najchladnejšia, pri podstavci
najvyššia. Výrobok sa umiestnil do chladiacej pece, kde sa pomaly ochladzoval.

Po ochladení sa mala horná časť výrobku opukať , aby sa vytvoril priestor pre vsadenie hlavy plastiky, niektoré časti obrúsiť a leštiť. Mojim počiatočným zámerom bolo vytvoriť celú plastiku priamo na huti, ale technické vybavenie nášho školského pracoviska neumožňovalo kompletné zhotovenie výrobku čisto hutnými technikami. Komplikáciu mi spôsobil chýbajúci horák, takže som nemohol vyrovnať rozdielne teploty v jednotlivých častiach výrobku. Toto spôsobilo, že pri chladení v chladiacej
peci práca praskla. Bol som nútený zvoliť iný variant, a to lepenie jednotlivých prvkov za studena. Postup zhotovenia jednotlivých častí plastiky sa nezmenil, ale prvky som spojil UV lepidlom. Zmena nastala aj v úprave lepených plôch, ktoré museli byť dokonale vyrovnané brúsením na hladine.