R i e š i t e ľ : ........................................

K o n z u l t a n t : .....................................

O p o n e n t : ....................................

“ Moje modelky nie sú len nevýznamné figúry, ktoré dopĺňajú nejaký interiér. Pre mňa predstavujú najdôležitejší obsah mojej
práce. Som celkom závislý na modelke, ktorú najskôr pozorujem v pohybe , až potom sa rozhodujem, akú má zaujať pózu, tak aby čo najlepšie ladila s jej povahou “

Henri Matisse

Ú V O D

V lete r. 2004 som mal možnosť absolvovať odbornú stáž na juhu Francúzska, kde som navštívil prístavné mestečko Collioure. Očarilo ma svojou zemepisnou polohou, historickými pamiatkami, ale hlavne tým, že práve ono sa stalo kolískou moderného umeleckého výtvarného hnutia 20. st. - FAUVIZMU. Fauvizmus ako tvorivá metóda je založený na ostrých a smelých kombináciách farieb. Obrazy vyvolávajú dojem akoby revali a zavýjali. Ich tvorcovia dostali názov od slova fauve – divý, dravec. Neusilovali sa zobraziť skutočnosť, ale získať nadvládu nad obsahom, snažili sa emocionálne pôsobiť dekoratívnosťou a farbou. V tvorbe fauvistov bola nevyhnutným tvorivým postupom deformácia tvarov. Fauvizmus ma zaujal už dávnejšie, s názormi a postupmi práce tejto skupiny maliarov sa stotožňujem. Pretože nie som maliar skla, ale mojím zameraním je hutnícke tvarovanie skla, nebolo mojim cieľom siahnuť po výraznej farebnosti fauvistov a preniesť ju na sklo. Nechal som sa ale voľne inšpirovať tvorbou slávneho predstaviteľa fauvizmu, výborného koloristu a kresliara Henriho Matissa. Fascinoval ma predovšetkým jeho zmysel pre výtvarnú skratku a téma ženy, ktorá prechádza celou jeho tvorbou. Matisse dokázal niekoľkými úspornými ťahmi
zachytiť podobu zobrazovanej ženy.

Žena sa stala aj témou mojej práce. Hľadal som možnosti, ako voľne pretransformovať matissovské línie kresby do krehkého materiálu skla, ako preniesť dvojrozmernosť kresby do trojrozmerného objektu. Mojou snahou nebolo kopírovať konkrétnu predlohu, ale vytvoriť sklený objekt na základe voľnej inšpirácie autorovým dielom, počúvať svoje vnútro, svoje pocity, hľadať podobu medzi Matissovým chápaním zobrazovaného objektu a vlastnou tvorivosťou. K Matissovi ma priviedol aj jeho známy obraz TANEC, na ktorom zobrazil kruh tanečníkov tancujúcich ľudový tanec z oblasti Provensálska, tzv. farandolu. Jedná sa o dynamický reťazec vytvorený z piatich siluet tanečníkov v rôznych rytmických pózach. U mňa už samotné slovo tanec vyvoláva asociáciu nielen synchronizovaných tanečných kreácií zohraného tanečného páru, ale aj tímovú prácu, ktorá je výsledkom nadšenia, zohranosti a zručnosti kolektívu.

Chcem tým naznačiť, že sklárska práca je podobná určitému druhu tanca. Sklár nemôže pracovať pri peci sám. Na to, aby vytvoril z neživej, beztvárnej, žeravej hmoty požadovaný tvar, potrebuje zohraného pomocníka alebo tím ľudí, ktorí presne vedia, aký nástroj chytiť a aký pohyb ním urobiť. Je to akýsi “ matissovský “ rytmický tanec, výsledkom ktorého je krehká krása skleného výrobku.

Vo svojej práci uvádzam celý proces vzniku sklenej plastiky, približujem tvorbu Henriho Matissa, z ktorej som čerpal inšpirácie, hovorím o zrode konečného nápadu, predstavujem prostredie, v ktorom sa nápad menil na konkrétny sklený objekt a uvádzam stručný výrobný postup práce.

1.Henri Matisse - MALIAR ŠŤASTIA
( 1869 – 1954 )

Je jedným z najväčších a najrenovovanejších francúzskych umelcov 20. storočia. Patrí tiež medzi hlavných iniciátorov moderného
umenia. Súčasne ale vystupuje proti ideológii pesimizmu svojej doby. Neúnavne hlása. “ Bez zmyselnosti nie je nič ! “ Práve ona je hlavným zdrojom inšpirácie, ktorá riadi jeho prácu. Matisse, dedič impresionizmu a neoimpresionizmu, je zároveň maliarom nadčasovým, rovnako slobodný v kontakte s umením Čiernej Afriky z počiatku 20. st. , ako s renesančnou tvorbou alebo dielami svojich súčasníkov. Matisse sa, ako sám hovorí, podieľa na “ spojení minulosti a budúcnosti tradície “, vytvára umenie radosti zo života. Jeho tvorba sa stala vzorom, z ktorého sa stále učíme.

Maliarov štetec ovládol rytmus. prejavil sa v celej sérii obrazov s témou tanca. Farandola, provensálsky ľudový tanec sa stáva hlavným námetom pre obraz TANEC. Sám maliar o uvedenom diele hovorí, že predstavuje “ kruh postáv vznášajúcich sa nad pahorkom. “ Ide o kruh vytvorený z piatich postáv tanečníkov v rôznych rytmických pózach. Maliar vysvetľuje : “ V tejto kompozícii bol prvým a základným prvkom rytmus, druhým veľká plocha intenzívnej modrej farby ( Augustové nebo
nad Stredozemným morom ), tretím zelená farba pahorku ( zeleň stredomorských pínií na pozadí blankytne modrého neba ).

Vzhľadom k uvedeným komponentom som mohol svojim postavám dať jedine rumelkovú farbu, aby som docielil žiarivý farebný akord. “ V roku 1930 odchádza Matisse do USA na pozvanie Alberta Bernesa, významného zberateľa moderného umenia, ktorý už vlastní celý rad plátien svojho vzácneho hosťa. V nádhernom dome v pensylvánskom Merione si umelec pripadá ako v “ najkrajšom múzeu moderného umenia. Hostiteľ mu pri tejto príležitosti ponúkne, aby pre neho realizoval výzdobu
jednej z jeho veľkých expozičných sál. Dekorácia má byť umiestnená do troch veľkých častí klenby, v takzvaných lunetách. Znamená to zladiť dekorácie s architektúrou stavby, ale i s ostatnými umeleckými dielami, ktoré sa tu nachádzajú.

Ako tému si volí opäť TANEC. Každá luneta oválneho tvaru má rozmery 3,50 x 4,00 metre. Figúry TANCA redukuje na znaky, ukazuje len najdôležitejšie fragmenty postavy. Ostatné časti akoby vychádzali mimo rámec obrazu. Spojenie farieb je majstrovské dielo samo o sebe . Matisse pracuje s veľkými plochami ružovej, čiernej, modrej a šedej farby, čo dodáva
obrazom mimoriadnu výrazovú silu. Obľúbeným námetom maliarovej tvorby sú ženy. Ich úlohou nie je len pózovať, ale predovšetkým vyvolávať pocity, ktoré sú skutočným predmetom jeho maliarskej tvorby. Maľuje odalisky, strnulé, chladné, ale aj erotické a orientálne krásne. Obkolesené sú fantastickou hrou farieb, ktoré ich obklopujú. Maľuje siluety žien, nerešpektuje proporcie tela, viac zachytáva emócie, ktoré vzbudzujú ich telá. Maľuje stojace ženy v bohatých farebných šatách, ženy hrajúce na gitare, ženy tanečnice . . . Mnohé obrazy pripomínajú naivné detské maľby.

Matisse sa z nadšením venuje aj kresliarskemu umeniu. Ako tvrdí historik umenia Pierre Shneider, “ počítajú sa jeho sochy na desiatky, obrazy na stovky a kresby na tisíce. “ Témou väčšiny kresieb je opäť žena. Výraz tváre, úsporné krivky, ľahké zvlnené línie vlasov sú ukážkou bravúrneho kresliarskeho majstrovstva autora.

Po 2. svetovej vojne žije Matisse vo Vence, vo vile s názvom “ snenie ”. Práve tu vznikajú jeho najslávnejšie vystrihované gvaše.
“ Strihal pri hudbe, bral do rúk veľké nožnice, energickými pohybmi vystrihoval útvar, ktorý mu diktovala jeho myseľ. Vystrihoval rovnako ako kreslil: bez zaváhania, jeho ruka sa pohybovala s mimoriadnou virtuozitou, do taktu melódie, ktorú si pre danú príležitosť zvolil. “

Takto charakterizovala jeho tvorbu papierových vystrihovačiek Jacquelin Duhemová, ktorá mu pripravovala farebné gvašové papiere. Tak vznikali jeho originálne kreácie, tak vznikla aj jeho Z U L M A.

2. METODIKA PRÁCE

Moje plastiky sú výsledkom štúdia odbornej literatúry , mnohých kresebných, maľovaných a vystrihovaných štúdií a skíc, ale predovšetkým mnohohodinových pokusov a práce s ručným tvarovaním skloviny v školskej huti.

3. ZROD NÁPADU

Počas štúdia materiálov o živote a tvorbe francúzskeho maliara Henriho Matissa ma zaujal citát menovaného autora :
“ Čo najviac maľujem, to nie je zátišie, ani krajina. Je to ľudská postava. “

Téma mojej práce bola teda jasná. Rozhodol som sa pracovať na štylizovanej ľudskej figúre. Sympatickým mi bolo dielo Henriho Matissa s názvom ZULMA. Tento obraz vytvoril technikou vystrihovania z farebných,gvašovými farbami pomaľovaných papierov, a lepením jednotlivých prvkov na farebný podklad. Obraz sa stal mojím základným inšpiračným zdrojom.

Moja konkrétna práca začala výtvarnou prípravou v ateliéri. Z prvých kresebných materiálov som prešiel na prenesenie Matissovej koláže na väčší formát a vytvorenie strihov, aby som si vedel lepšie predstaviť celkovú skladbu námetu, ktorý som chcel štylizovať do podoby plastiky. Oranžovú papierovú figúru som položil na modrý podklad, aby lepšie vynikla.
Potom začal výtvarný proces štylizácie. Táto etapa výtvarnej prípravy bola veľmi dôležitá, pretože výsledný tvar musel zodpovedať technickým možnostiam, aké ponúka pri realizácii naša školská huta. Matisse zobrazoval mnohé postavy v kľude, bez výraznejšieho pohybu. Z toho poznatku vychádzalo aj moje rozhodnutie ponechať figúru v spriamenom postoji. Môjmu, zatiaľ výtvarnému vyštylizovanému tvaru chýbal ešte pevný statický prvok, ktorý by už hotovú sklenú plastiku udržal vo vertikálnej polohe. Problém sa však vyriešil návrhom obyčajného tvrdého zakončenia, teda plochým podstavcom. Navrhnutý tvar tela ešte nepripomínal figúru. Obohatil som ho teda dvoma dutými guľatými prsníkmi, alebo miskami polguľovitého tvaru. Tým získala práca aj vtipný charakter.

Postava bez hlavy nie je kompletná, preto záverečnú fázu navrhovania plastiky som venoval štúdiám hlavy. Navrhol som celú sériu hláv, inšpiroval som sa viacerými kresbami žien, ale aj dekoráciami autorových obrazov, ktoré počas svojho aktívneho života vytvoril. Podobne ako on i ja som vychádzal z názoru, že ľudia sú odlišní, preto som vytváral rôzne varianty hláv
a tela, pretože hlava sa mala dať na mojom výrobku oddeliť, teda aj nahradiť inou.

4. POSTUP TVAROVANIA VÝROBKU

Tvarovaním skla rozumieme pochod, pri ktorom sa sklovina ochladzuje a zásluhou sklára sa pretvára do určitej podoby, pri čom pomaly prechádza zo stavu kvapalného ( sklovina ) do stavu tuhého ( sklo ). Premena skloviny na sklený tvar výrobku je práca náročná, úspech závisí nielen od zručnosti sklára. ale aj od jeho pomocníkov a vzájomnej zohranosti. AJ moja plastika je výsledkom tímovej práce. Pomáhali mi moji spolužiaci. Pracovný postup tvarovania sklenej plastiky realizovali dve skupiny
študentov. Prvá skupina tvarovala prsníky budúcej plastiky ženy a druhá sa podieľala na procese tvarovania tela. Obe činnosti sa robili súčasne.

Práca prvej skupiny :

Na nahriatu píšťalu sa nabralo malé množstvo skloviny, zváľala sa na zvaláku a fúknutím sa vytvorila bublina. Táto sa nechala schládnuť a na ňu sa nabrala nová vrstva skloviny. Zváľala sa v drevenej vareche namočenej vo vode . Zváľaná sklovina sa rozfúkla do tvaru gule a pomocou zárezky sa celý tvar zarezal od píšťaly, aby sa neskôr ľahko od nej odrazil. Po opätovnom
ohriatí sa menším náberom skloviny na píšťalu urobil nálep, z ktorého sa tvarovala bradavka prsníka. Takto vytvarované prsníky sa ohrievali pokiaľ nebolo vytvarované telo budúcej plastiky.

Práca druhej skupiny :

Na nahriatu píšťalu sa nabrala sklovina, stálym otáčaním sa vyrovnávala a potom sa z nej vyfúkla malá bublina. Ochladená sa prevrstvila novou vrstvou skloviny a uváľala tak, aby vznikol tvar kužeľa. Potom sa rozfúkla do tvaru banky, zarezala a dofúkla tak, aby sa vnútorné steny vypli. Nechala sa schladiť pri neustálom otáčaní, aby sa vytvarovaná banka nezdeformovala. Vychladená banka sa do troch štvrtín prevrstvila novou sklovinou a zváľala sa vo väčšej vareche. Preváľaná banka sa vytvarovala do tvaru písmena V, jej špička sa potiahla pinzetou a nožnicami sa vytvarovala gulička. Tvar sa opäť rozfúkol, prehrial a pomaly spúšťal smerom dolu tak, aby nestiekol. Keď sklovina schládla a výrobok si udržal svoj tvar, vytvarovaná gulička sa potiahla okrúhlymi nožnicami a telo plastiky sa predĺžilo. Natiahnutý segment sa ešte prehrial. Po týchto úkonoch nastalo spojenie prvkov do jedného celku, teda sklovina.

Ďalšou fázou výroby bolo tvarovanie podstavca ( placky ), ktorý sa tvaroval samostatne vo forme. Ešte do horúcej skloviny podstavca sa vsadilo telo plastiky, vyrovnávala sa jeho stabilita a výrobok sa nechal schládnuť. Pri chladení sa mal tvar prehrievať horákom, pretože teploty výrobku boli nevyrovnané .Pri píšťale bola sklovina najchladnejšia, pri podstavci
najvyššia. Výrobok sa umiestnil do chladiacej pece, kde sa pomaly ochladzoval.

Po ochladení sa mala horná časť výrobku opukať , aby sa vytvoril priestor pre vsadenie hlavy plastiky, niektoré časti obrúsiť a leštiť. Mojim počiatočným zámerom bolo vytvoriť celú plastiku priamo na huti, ale technické vybavenie nášho školského pracoviska neumožňovalo kompletné zhotovenie výrobku čisto hutnými technikami. Komplikáciu mi spôsobil chýbajúci horák, takže som nemohol vyrovnať rozdielne teploty v jednotlivých častiach výrobku. Toto spôsobilo, že pri chladení v chladiacej
peci práca praskla. Bol som nútený zvoliť iný variant, a to lepenie jednotlivých prvkov za studena. Postup zhotovenia jednotlivých častí plastiky sa nezmenil, ale prvky som spojil UV lepidlom. Zmena nastala aj v úprave lepených plôch, ktoré museli byť dokonale vyrovnané brúsením na hladine.

Postup lepenia :

Na zabrúsené plochy sa naniesol odmastňovací roztok, ktorý zmyl všetky nečistoty a mastnotu. Potom sa na ne nanieslo UV lepidlo a lepený prvok sa pridržal rukou, pokiaľ sa plochy pevne spojili.

Tvarovanie hlavy :

Na nahriatu píšťalu sa nabrala sklovina, zváľala sa a vyfúkla malá bublina. Táto sa prevrstvila ďalšou sklovinou a vyfúkol sa tvar banky v podobe slzičky, teda tvar hlavy plastiky. Ďalším náberom skloviny urobil pomocník na banku nálep, ktorý sa tvaroval podľa kresebného podkladu a zámeru autora. Využitím vertikálnych a horizontálnych rytmických pohybov sa vytváral požadovaný tvar a optickosť tak, aby pripomínal “ presvietené “ kresby hláv žien Henriho Matissa. Keďže hlava je dominantou ženy, aj hlava plastiky pôsobí ako optická dominanta celého skleného tela. Trblietanie svetla na rôzne tvarovaných nálepoch hlavy ešte viac zosilňuje celkový efekt výrobku.

5. Vybavenie ateliérovej sklárskej huty

Základom každej sklárskej huty je sklársky agregát ( pec ), kde sa pripravený sklársky kmeň pri teplote okolo 1200 °C mení na kvapalnú hmotu. Taví sa v panve alebo vani, podľa toho rozoznávame pece panvové alebo vaňové. Naša ateliérová pec je panvová. Pre výrobu sú nevyhnutné aj iné druhy peci, tzv. pomocné. Z tejto skupiny je najdôležitejšia chladiaca pec, v ktorej sa horúci výrobok chladí, čím sa zmenšuje povrchové napätie skla. Nesprávne chladenie spôsobuje praskanie výrobkov.

Pri ručnom tvarovaní skla používajú sklári rôzne náradie, pracovné pomôcky, ktoré umožňujú sklovinu fúkať, tvarovať, zliepať, strihať, prípadne plasticky a farebne zdobiť. Bez nich by sa náročný proces tvarovania nedal vôbec uskutočniť. Najdôležitejším výrobným nástrojom je sklárska píšťala objavená už v starovekej. Fenícii.

Sklárska píšťala - je oceľová dutá rúrka s priemerom 8 - 32 mm a dĺžkou 120 - 150 cm. Rozmery píšťaly závisia od
druhu výrobku, ktorý sa pomocou nej zhotovuje Slúži na tvarovanie dutých tenkostenných aj hrubostenných výrobkov.
Naberacie želiezko - je tenká, plná kovová tyč, dlhá 150 cm. Používa sa na naberanie skloviny na rôzne nálepy, napr.
uchá, stopky pohárov, dienka . . .
Nálepník - je tvarom aj rozmermi rovnaký ako sklárska píšťala, ale je to plná kovová tyč bez náustku. Používa sa na prelepenie džbánov, výrobu roztáčaných výrobkov, pri tvarovaní skla, ktoré sa nefúka, napr. zátky, niektoré tvary hutného skla ...
Rovné nožnice - Majú pevné strihacie čeľuste . Používajú sa na obstrihovanie okrajov výrobkov, rozstrihovanie
skloviny pri hutnom tvarovaní skla . . . Vyrábajú sa vo viacerých veľkostiach.
Okrúhle nožnice - majú v čeľusti hranatý zárez, ktorý pri uzatvorení vytvára štvorec. Odstrihávame nimi sklovinu pri po-
dávaní na ušká, stopky, dienka, tvarované nálepy,ale odstrihávame nimi aj prebytočnú sklovinu.
Pinzeta - Celokovový nástroj dlhý 20 – 30 cm, ktorý má dva špicaté konce ohnuté k sebe. Používame ju
na zachytenie skla, vyťahovanie bublín, kamienkov, zarezávanie baniek na sklárskej píšťale.
Zárezka - Tvarom pripomína pinzetu, má však obidva konce ploché, otočené ostrými hranami k sebe. Používame ju napr. pri zarezávaní skloviny pri tvarovaní.
Varecha - Zhotovuje sa z bukového dreva v rôznych veľkostiach a tvaroch podľa druhu tvarovaného výrobku. Na jednej strane má dutinu v tvare gule, na druhej vytvára žliabok. Používa sa na zváľanie a predtvarovanie nabratej skloviny.
Urážiak - kovový plochý plát obohatený o gumenú násadu. Slúži na odrazenie skloviny alebo výrobku od píšťaly.
Zvalák - kovová doska pripevnená na trojnožke. Na rovnej ploche sa sklovina zváľa do tvaru kužeľa
Šajbalky - drevené doštičky slúžiace na zahladzovanie a dotvarovávanie skloviny .

Z Á V E R

Moja sklená plastika je riešená ako dekoratívny objekt pre interiér, prípadne i exteriér. Už som uvádzal, že jej dominantou je opticky tvarovaná hlava. To mi vnuklo nápad, urobiť hlavu tak, aby sa dala odňať a to umožnilo využiť plastiku aj ako úžitkový predmet, teda vázu. Záleží už len od jej užívateľa a jeho fantázie, ako ju využije. Možno v nej aranžovať kvety, tvarovaná kytica živých alebo sušených kvetov, môže nežne alebo vtipne doplniť chýbajúcu hlavu, po doplnení sklenej hlavy sa váza opäť zmení na dekoratívnu plastiku s možnosťou obmeny rôznymi tvarmi hlavy.

V úvode som naznačil, že fauviznus priniesol do umenia čisté výrazné farby a moja práca je zhotovená z nefarebnej skloviny. Problém farebnosti sa dá vyriešiť napríklad tým, že sa sklený objekt nainštaluje do farebného prostredia. Súčasný trend uprednostňuje výraznú farebnosť interiéru, blízku až fauvistickým farbám. Nie je žiadnou zvláštnosťou vidieť modré,
červené, oranžové . . . farby stien bytov. A ako Matisse vytvoril farebnými vitrážami v Ružencovej kaplnke vo Vence aj zaujímavý efekt svetla a farby na keramických dlaždiciach podlahy, existuje aj možnosť, že farby interiéru môžu vytvoriť na sklenom objekte zaujímavý farebný optický efekt. Moja plastika by sa dala využiť aj komerčne. V prípade záujmu by
som odporučil výrobu menšej série s obmenou hlavy, tak aby každý výrobok bol vlastne originál.

O B S A H

Ú V O D
1. Henri Matisse
2. Metodika práce
3. Zrod nápadu
4. Postup tvarovania výrobku
5. Vybavenie ateliérovej sklárskej huty
Z Á V E R

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Zulma - Sklené variácie z Matissových obrazov