R i e š i t e ľ : ........................................

K o n z u l t a n t : .....................................

O p o n e n t : ....................................

“ Moje modelky nie sú len nevýznamné figúry, ktoré dopĺňajú nejaký interiér. Pre mňa predstavujú najdôležitejší obsah mojej
práce. Som celkom závislý na modelke, ktorú najskôr pozorujem v pohybe , až potom sa rozhodujem, akú má zaujať pózu, tak aby čo najlepšie ladila s jej povahou “

Henri Matisse

Ú V O D

V lete r. 2004 som mal možnosť absolvovať odbornú stáž na juhu Francúzska, kde som navštívil prístavné mestečko Collioure. Očarilo ma svojou zemepisnou polohou, historickými pamiatkami, ale hlavne tým, že práve ono sa stalo kolískou moderného umeleckého výtvarného hnutia 20. st. - FAUVIZMU. Fauvizmus ako tvorivá metóda je založený na ostrých a smelých kombináciách farieb. Obrazy vyvolávajú dojem akoby revali a zavýjali. Ich tvorcovia dostali názov od slova fauve – divý, dravec. Neusilovali sa zobraziť skutočnosť, ale získať nadvládu nad obsahom, snažili sa emocionálne pôsobiť dekoratívnosťou a farbou. V tvorbe fauvistov bola nevyhnutným tvorivým postupom deformácia tvarov. Fauvizmus ma zaujal už dávnejšie, s názormi a postupmi práce tejto skupiny maliarov sa stotožňujem. Pretože nie som maliar skla, ale mojím zameraním je hutnícke tvarovanie skla, nebolo mojim cieľom siahnuť po výraznej farebnosti fauvistov a preniesť ju na sklo. Nechal som sa ale voľne inšpirovať tvorbou slávneho predstaviteľa fauvizmu, výborného koloristu a kresliara Henriho Matissa. Fascinoval ma predovšetkým jeho zmysel pre výtvarnú skratku a téma ženy, ktorá prechádza celou jeho tvorbou. Matisse dokázal niekoľkými úspornými ťahmi
zachytiť podobu zobrazovanej ženy.

Žena sa stala aj témou mojej práce. Hľadal som možnosti, ako voľne pretransformovať matissovské línie kresby do krehkého materiálu skla, ako preniesť dvojrozmernosť kresby do trojrozmerného objektu. Mojou snahou nebolo kopírovať konkrétnu predlohu, ale vytvoriť sklený objekt na základe voľnej inšpirácie autorovým dielom, počúvať svoje vnútro, svoje pocity, hľadať podobu medzi Matissovým chápaním zobrazovaného objektu a vlastnou tvorivosťou. K Matissovi ma priviedol aj jeho známy obraz TANEC, na ktorom zobrazil kruh tanečníkov tancujúcich ľudový tanec z oblasti Provensálska, tzv. farandolu. Jedná sa o dynamický reťazec vytvorený z piatich siluet tanečníkov v rôznych rytmických pózach. U mňa už samotné slovo tanec vyvoláva asociáciu nielen synchronizovaných tanečných kreácií zohraného tanečného páru, ale aj tímovú prácu, ktorá je výsledkom nadšenia, zohranosti a zručnosti kolektívu.

Chcem tým naznačiť, že sklárska práca je podobná určitému druhu tanca. Sklár nemôže pracovať pri peci sám. Na to, aby vytvoril z neživej, beztvárnej, žeravej hmoty požadovaný tvar, potrebuje zohraného pomocníka alebo tím ľudí, ktorí presne vedia, aký nástroj chytiť a aký pohyb ním urobiť. Je to akýsi “ matissovský “ rytmický tanec, výsledkom ktorého je krehká krása skleného výrobku.

Vo svojej práci uvádzam celý proces vzniku sklenej plastiky, približujem tvorbu Henriho Matissa, z ktorej som čerpal inšpirácie, hovorím o zrode konečného nápadu, predstavujem prostredie, v ktorom sa nápad menil na konkrétny sklený objekt a uvádzam stručný výrobný postup práce.

1.Henri Matisse - MALIAR ŠŤASTIA
( 1869 – 1954 )

Je jedným z najväčších a najrenovovanejších francúzskych umelcov 20. storočia. Patrí tiež medzi hlavných iniciátorov moderného
umenia. Súčasne ale vystupuje proti ideológii pesimizmu svojej doby. Neúnavne hlása. “ Bez zmyselnosti nie je nič ! “ Práve ona je hlavným zdrojom inšpirácie, ktorá riadi jeho prácu. Matisse, dedič impresionizmu a neoimpresionizmu, je zároveň maliarom nadčasovým, rovnako slobodný v kontakte s umením Čiernej Afriky z počiatku 20. st. , ako s renesančnou tvorbou alebo dielami svojich súčasníkov. Matisse sa, ako sám hovorí, podieľa na “ spojení minulosti a budúcnosti tradície “, vytvára umenie radosti zo života. Jeho tvorba sa stala vzorom, z ktorého sa stále učíme.

Maliarov štetec ovládol rytmus. prejavil sa v celej sérii obrazov s témou tanca. Farandola, provensálsky ľudový tanec sa stáva hlavným námetom pre obraz TANEC. Sám maliar o uvedenom diele hovorí, že predstavuje “ kruh postáv vznášajúcich sa nad pahorkom. “ Ide o kruh vytvorený z piatich postáv tanečníkov v rôznych rytmických pózach. Maliar vysvetľuje : “ V tejto kompozícii bol prvým a základným prvkom rytmus, druhým veľká plocha intenzívnej modrej farby ( Augustové nebo
nad Stredozemným morom ), tretím zelená farba pahorku ( zeleň stredomorských pínií na pozadí blankytne modrého neba ).

Vzhľadom k uvedeným komponentom som mohol svojim postavám dať jedine rumelkovú farbu, aby som docielil žiarivý farebný akord. “ V roku 1930 odchádza Matisse do USA na pozvanie Alberta Bernesa, významného zberateľa moderného umenia, ktorý už vlastní celý rad plátien svojho vzácneho hosťa. V nádhernom dome v pensylvánskom Merione si umelec pripadá ako v “ najkrajšom múzeu moderného umenia. Hostiteľ mu pri tejto príležitosti ponúkne, aby pre neho realizoval výzdobu
jednej z jeho veľkých expozičných sál. Dekorácia má byť umiestnená do troch veľkých častí klenby, v takzvaných lunetách. Znamená to zladiť dekorácie s architektúrou stavby, ale i s ostatnými umeleckými dielami, ktoré sa tu nachádzajú.

Ako tému si volí opäť TANEC. Každá luneta oválneho tvaru má rozmery 3,50 x 4,00 metre. Figúry TANCA redukuje na znaky, ukazuje len najdôležitejšie fragmenty postavy. Ostatné časti akoby vychádzali mimo rámec obrazu. Spojenie farieb je majstrovské dielo samo o sebe . Matisse pracuje s veľkými plochami ružovej, čiernej, modrej a šedej farby, čo dodáva
obrazom mimoriadnu výrazovú silu. Obľúbeným námetom maliarovej tvorby sú ženy. Ich úlohou nie je len pózovať, ale predovšetkým vyvolávať pocity, ktoré sú skutočným predmetom jeho maliarskej tvorby. Maľuje odalisky, strnulé, chladné, ale aj erotické a orientálne krásne. Obkolesené sú fantastickou hrou farieb, ktoré ich obklopujú. Maľuje siluety žien, nerešpektuje proporcie tela, viac zachytáva emócie, ktoré vzbudzujú ich telá. Maľuje stojace ženy v bohatých farebných šatách, ženy hrajúce na gitare, ženy tanečnice . . . Mnohé obrazy pripomínajú naivné detské maľby.

Matisse sa z nadšením venuje aj kresliarskemu umeniu. Ako tvrdí historik umenia Pierre Shneider, “ počítajú sa jeho sochy na desiatky, obrazy na stovky a kresby na tisíce. “ Témou väčšiny kresieb je opäť žena. Výraz tváre, úsporné krivky, ľahké zvlnené línie vlasov sú ukážkou bravúrneho kresliarskeho majstrovstva autora.

Po 2. svetovej vojne žije Matisse vo Vence, vo vile s názvom “ snenie ”. Práve tu vznikajú jeho najslávnejšie vystrihované gvaše.
“ Strihal pri hudbe, bral do rúk veľké nožnice, energickými pohybmi vystrihoval útvar, ktorý mu diktovala jeho myseľ. Vystrihoval rovnako ako kreslil: bez zaváhania, jeho ruka sa pohybovala s mimoriadnou virtuozitou, do taktu melódie, ktorú si pre danú príležitosť zvolil. “

Takto charakterizovala jeho tvorbu papierových vystrihovačiek Jacquelin Duhemová, ktorá mu pripravovala farebné gvašové papiere. Tak vznikali jeho originálne kreácie, tak vznikla aj jeho Z U L M A.

2. METODIKA PRÁCE

Moje plastiky sú výsledkom štúdia odbornej literatúry , mnohých kresebných, maľovaných a vystrihovaných štúdií a skíc, ale predovšetkým mnohohodinových pokusov a práce s ručným tvarovaním skloviny v školskej huti.