1 ÚVOD:
Netrvalo mi dlho, pokým som sa rozhodla písať o tejto téme. Pretože mám prístup k internetu aj doma aj v škole ,o to jednoduchšie sa mi na túto tému píše. Napriek tomu som sa chcela dozvedieť o internete viac. Mojím prvým krokom bolo vyhľadanie čo najviac informácií ohľadom internetu. Keďže som bola v knižnici, tam som nenašla dostupné knihy, preto som hľadala ďalej. Napokon sa mi podarilo po známych zohnať literatúru, z ktorej som aj čerpala. Taktiež som čerpala informácie priamo z internetu. Druhým krokom bolo spracovanie všetkých informácií, ktoré sa mi podarilo zohnať.
Internet - slovo, ktoré pred pár rokmi bolo neznáme, u mnohých ľudí vzbudzujúcich hrôzu.
Dnes sa s týmto výrazom stretávame denne a je už nepredstaviteľnou súčasťou nielen v niektorých sférach pracovného života, ale aj v bežnej praxi.
Keďže Internet nám ponúka nevyčerpateľný zdroj informácií, siahajú po ňom všetky vekové kategórie. Študenti využívajú Internet nielen ako zdroj zábavy , ale často si vyhľadávajú rôzne informácie vhodné pre ich život. Dospelí ľudia, ktorí majú prístup na Internet využívajú na doplnenie svojich poznatkov i na
oddych.
ČO JE TO INTERNET
Pojem Internet pohlcuje svet. ,,Si na Internete?", ,,Nájdeš si na Internete!", .. takéto vety počuje človek okolo seba čoraz častejšie. Niekto slovo Internet vyslovuje s posvätnou bázňou, pre iného sa stalo dennou rutinou a pre ďalších zaujímavým zamestnaním. Napriek tomu na otázku: ,,Čo je to Internet?" málokto dokáže uspokojivo a jednoznačne odpovedať.
Internet je však pojem, ktorý sa nedá popísať niekoľkými slovami, alebo vetami. Termíny ako ,,informačná super diaľnica ", ,,hypermédium", alebo dokonca biblicky znejúca ,,Sieť Sietí" sú síce vznešené, svojím spôsobom výstižné, predsa však normálnemu človeku o princípe a podstate Internetu nič nehovoria. Keď sa vás človek váhajúci nad tým , či sa má pripojiť alebo nie, opýta, čo je to Internet, treba mu jednoducho a stručne povedať, že Internet - to sú informácie.
Pod Internetom sa však skrýva aj celý komplex samostatných a rôznych previazaných služieb. Internet sa stáva médiom platených služieb a elektronického obchodu. To je síce možné chápať ako rušivý jav a negatívny faktor, na druhej strane je to ale zdroj informácií pre ďalší rozvoj a rozširovanie jeho možností a služieb.
A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte mnoho viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie.
Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny šéf a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb od vrstvy k vrstve. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia- providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Providerovia majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby - pokiaľ na to ale máte..
2.HISTÓRIA INTERNETU
2.1. PRVOPOČIATKY VO SVETE
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov.
Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch - cestou najmenšieho odporu. V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou- cez zaostávajúce zachované uzly.
Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dodnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom. Sieť spočiatku disponovala štyrmi uzlami - v Stanfordskom výskumnom inštitúte a na univerzitách v Los Angeles, Santa Barbare a Utahu. Jej cieľom bolo umožniť diaľkový prístup k najvýkonnejším americkým počítačom, ktoré boli lokalizované vo vyššie zmienených uzloch. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty.
V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených celkom 37 počítačov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia - zavádzajú sa elektronické konferencie. Objavujú sa dokonca prvé konferencie vedené len pre zábavu. Nie je náhoda, že prvá z nich bola venovaná žánru science fiction. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA. Pripojili sa britská University Collage of London a nórska Royal Radar Establishment. Roky skúseností s praktickou prevádzkou dali za pravdu správnosti myšlienky decentralizovaného prenosu uzlov. Táto koncepcia zisťuje dobré prevádzkové parametre a umožňuje jednoduché rozšírenie siete o ďalšie uzly.
V roku 1972 preto vzniká koordinačná skupina InterNetworking Working Group. Vďaka jej úsiliu bol v roku 1982 vyvinutý pre sieť ARPANET súbor protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol and
3
Internet Protokol), ktorý sa využíva dodnes. Tým bola položená aj prvá definícia ,,Internetu" ako súboru prepojených sietí.
Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. V tom istom roku sa oficiálne prešlo od protokolu NCP k sade protokolov TCP/IP. V USA a v ostatných krajinách vznikli ďalšie siete pracujúce podľa sady protokolov TCP/IP. ARPANET sa stal ich akýmsi centrom a od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.
Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name Server). Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových užívateľov.
Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu. So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 je už pripojených viac než jeden milión počítačov. Do spoločenského povedomia preniká, čím ďalej tým viac, výraz ,,surfovanie po Internete". V roku 1994 dochádza ku zvratu, pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje, od roku 1996 pribúda možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20 miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac ako 1300000 domén.
2.2.INTERNET U NÁS V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otváraní sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami
verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13.februára 1992 na ČVUT v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete.
3.VYHLIADKY INTERNETU DO BUDÚCNOSTI Aké sú súčastné trendy Internetu?
- Každý deň pribúda okolo 150 nových obchodných spojení.
- Odhaduje sa, že približne 15% užívateľov používa Internet denne.
- Očakáva sa, že (aspoň v najbližších rokoch) bude zachovaný exponenciálny trend nárastu nových pripojení.
Na prelome tisícročí počet prepojení presiahol sto miliónov. Tým sa otvárajú ďalšie a ďalšie nové príležitosti v poskytovaní informácií a služieb. Trh stále ešte nie je úplne nasýtený ponukou spoločností poskytujúcich služby, ktoré sa týkajú napojenia serverov, služieb elektronickej pošty, prístupu k rôznym databázam, on-line publikovaniu a ďalším aspektom. Šlágrom dnešnej doby sa stáva zavádzanie elektronických transakcií, umožňujúcich vykonávať bežné operácie v bankovníctve a pri otváraní kompletných virtuálnych obchodných domov.
Ostáva sa zamyslieť, kam vlastne Internet ako celosvetová informačná sieť smeruje. Vývojová krivka výpočtovej techniky a prostriedkov s ňou spojených je tak strmá, že extrapolácie ,,čo bude za rok, za desať rokov" môžu viesť k úvahám patriacim skôr do ríše sci-fi. Bude možné ovládať počítač vlastnými myšlienkami? Kto vie. Je tu nové tisícročie, Internet tu jednoducho je, a je len na nás, aby sme ho využívali vo svoj prospech celej planéty.
4. KLADY A ZÁPORY INTERNETU
Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj Internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.
Jedným z najväčších kladov Internetu je fakt, že môže poslúžiť ako takmer bezodný zdroj informácií. Aj keď sa neustále rozširuje okruh platených služieb, stále máte reálnu nádej, že tu takmer vždy zadarmo nájdete veľa informácií o tom, čo práve potrebujete. Literárnu rešerš potrebnú k zahájeniu práce na nejakom probléme urobíte priamo pri svojom písacom stole a to väčšinou skôr, ako by ste vôbec peši došli do knižnice. Rozsah toho, čo sa na Internete publikuje, rastie každým dňom. Neaktuálne informácie sú dynamicky nahrádzané tými čerstvými. Časový rozdiel medzi okamihom, keď sa ,,niečo stane", a okamihom keď to ,,niečo" môže byť zverejnené pre všetkých ostatných, je minimálny. V praxi to môžu byť hodiny, dokonca aj minúty. Porovnajte to s dobou nutnou pre to, aby sa nejaká informácia dostala napríklad do redakcie odborného časopisu, časopis sa vytlačil a vytlačené čísla sa distribuovali. Internet tiež predstavuje ideálne médium pre prezentáciu čohokoľvek - informácie o výsledkoch výskumu, ponuke služieb, výrobkov, nemovitostí, pracovných príležitostí.. a ďalších vecí. V jednej chvíli je uverejnená ponuka - napríklad automobilka príde s informáciami o novom modeli svojho auta - a v nasledujúcom
4
okamihu si môžu milióny ľudí údaje pozrieť. A nielen to, môžu si automobil (televízor, alebo napr. ponožky podľa poslednej módy) objednať. Pomocou internetovej elektronickej pošty je možné dosiahnuť, že vaša správa dorazí k adresátovi skôr, ako keby ste inokedy zložili kryt z písacieho stroja a vložili do neho papier.
Na začiatku odstavca padlo slovo ,,zápory". Existujú vôbec nejaké? Internet sa doposiaľ riadi úplne demokratickými princípmi publikovania. Neexistuje filtrácia informácií, najmä pre tých, ktorí sa pripojujú súkromne, mimo rámca nejakej podnikovej siete. Kvalita toho, čo na stránkach Internetu nájdete, môže byť rôzna. Nikto vám nezaručí, že to, alebo ono, je skutočne pravda. ,,To je ale príšerné!", žalostne zakvíli opatrný užívateľ. Naproti tomu sa dá namietať, že prístup k obsahu Internetu je veľmi podobný surovému životu. Vidíte okolo seba veľa vecí a je len na vás, ktoré z nich vás zaujmú a ktorým uveríte. Nikto za vás nič nefiltruje, neodstraňuje (podľa neho) nevhodné veci a nekŕmi vás precedeným inertným odvarom. Nikto vám ale tiež nenápadne nepodsúva iba to, čo sa jemu a tomu, kto ho za to platí, hodí. Vyberte si, všetko je vo vašich rukách....
Toľko k obsahu Internetu. Čo však býva často na veľmi zlej úrovni, je jazyková podoba informácií. Úroveň niektorých stránok, najmä tých našich, slovenských, je na takej úrovni, že možno oprávnene uvažovať o tom, že autor chodil do školy ešte v dobe, keď platili ospravedlnenia typu ,,nemohol ísť do školy, lebo musel pásť dobytok". Neuveriteľný výskyt hrubých priestupkov proti pravidlám materinského jazyka udivuje najmä na niektorých stránkach oficiálnych organizácií a inštitúcií. A to aj preto, že väčšina nástrojov, pomocou ktorých sa texty vytvárajú, disponuje prostriedkami pre jazykové korekcie - a to dnes už celkom samozrejme aj v slovenčine.
Je najvyšší čas túto kapitolu ukončiť, lebo si môžete pomyslieť, že platí rovnica ,,Internet = Boh ", a že každému užívateľovi sediacemu pri počítači automaticky naskakuje svätožiara.
5. PRIPOJENIE K INTERNETU
Pred špecifikáciou vášho konkrétneho spôsobu pripojenia na Internet si položte otázku - ,,Kto som a čo hľadám? ". Ide len o to, odkiaľ, s akým cieľom a ako často sa na Internet chcete pripájať - čo od neho vlastne očakávate. Niečo iné bude, ak potrebujete po večeroch občas využívať služby elektronickej pošty a zbežne si prehliadať internetové vydania vášho obľúbeného periodika, a niečo iné bude, ak potrebujete ako majiteľ softvérovej firmy trvalo pripojiť celú lokálnu sieť s päťdesiatimi zamestnancami.
Najprv si ujasnime dve dvojice pojmov:
analógový signál
- Analógový signál, ktorý poznáte z bežného telefónu, má spojitý priebeh (ako vlna) - teda pozostáva z nekonečného množstva hodnôt. Pokiaľ sa k nemu na prenosovej ceste pridajú rušivé hodnoty (šumy), je u príjemcu možné pôvodný signál len ťažko zrekonštruovať, prípadne sa to nepodarí vôbec. Prečo sa však používa? Analógové zariadenia sú omnoho jednoduchšie (teda aj lacnejšie) a k prenosu je možné bez úprav využiť najväčšiu ,,pavučinu" sveta - telefónne linky.
digitálny signál - Digitálny signál si naopak môžete - predstaviť ako sled jednoznačne identifikovateľných nespojitých hodnôt zodpovedajúcich nulám a jednotkám dvojkovej sústavy. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči chybám.
pripojenie vytáčanou linkou - Princípom je, že sa - k Internetu pripájate modemom pomocou bežnej telefónnej linky len na dobu každého ,,posedenia" po vytočení príslušného čísla stykového uzlu. Toto pripojenie sa tiež označuje ako dial - up.
pripojenie pevnou linkou – Tu - je počítač pripojený stále, pomocou trvalo prenajatej linky - 24 hodín denne. Prenájom linky je pomerne drahý.
Z hľadiska fyzického pripojenia prichádzajú zväčša do úvahy nasledovné spôsoby:
Najčastejším je prípad, keď - potrebujete k Internetu občas pripojiť samostatne stojaci počítač ( napríklad vaše domáce PC alebo notebook na cestách v hoteli), prípadne aj malú počítačovú sieť. Tu bude vhodné periodicky sa pripájať modemom, cez vytáčanú telefónnu linku ( pripojenie dial - up).
Ak je potrebné, aby ste boli pripojení - veľmi často, alebo dokonca 24 hodín denne, prenajmite si pevnú linku. S jej pomocou je možné pripojiť aj samotný počítač, ale používa sa predovšetkým pre pripojenie celých ( firemných) sietí. V rámci takto pripojenej siete môžu potom s Internetom komunikovať všetky jej počítače. Pripojenie je pomerne nákladné, pre súkromníka môže byť výhodné až pri vyšších objemoch prenášaných dát.
- Veľmi kvalitný prenos dát zaistí pevná digitálna linka ISDN. Tá odstraňuje nutnosť konvertovať digitálny signál z počítača na analógový a späť. je nutné mať špeciálnu kartu ISDN, alebo modem podporujúci
ISDN prenos. Konfigurácia je potom podobná konfigurácii pri použití klasického modemu.
V poslednej dobe• sa začína rozširovať hromadné pripojenie cez sieť káblovej televízie. K pripojeniu budete potrebovať vhodný ( káblový) modem a sieťovú kartu. Internet je primárne pripojený bezdrôtovo a až potom rozvedený do káblovej siete. Príjem je kvalitný a rýchly ( až 10MB/s).
Zaujímavou alternatívou pevnej linky je
- pripojenie cez elektrickú rozvodnú sieť (laicky povedané, cez zásuvku domového rozvodu elektrického prúdu). nie je zatiaľ veľmi rozšírená, pretože nevýhodou je, že musia byť vodivo premostené všetky oddeľujúce prvky (transformátory) na ceste signálu - to musia samozrejme urobiť odborníci a nie
zadarmo. - Vytáčané pripojenie pomocou mobilného telefónu GSM vybaveného dátovou kartou je
- ďalšie zatiaľ menej obvyklé riešenie. Jeho výhody oceníte najmä na cestách. Ďalším typom je bezdrôtové mikrovlné pripojenie. Záujemca musí mať v mieste príjmu k dispozícii dostatočne silný signál, ktorý je k počítaču
privádzaný cez parabolickú anténu umiestnenú na budove. Prenosové rýchlosti môžu dosahovať až neuveriteľných 155 MB/s.
Uvedené možnosti nevyčerpávajú všetky varianty, ale s uvedenými sa stýkame najčastejšie. Najnovšie sa zavádza aj možnosť telefónneho pripojenia bez počítača, so zobrazením stránok pomocou bežného televízora.
6. AKO INTERNET FUNGUJE
6.1. Ako to vidí počítač
Takže - čo sa vlastne v tom počítači deje? Kliknutím na odkaz vo WWW prehliadača ste vzniesli požiadavku na to, aby k vám bol prenesený obsah nejakej stránky. Táto stránka sa v podobe kolekcie rôznych súborov (sú na nej predsa aj obrázky a iné doplňujúce prvky) fyzicky nachádza na nejakom inom počítači, presnejšie povedané na disku WWW servera v určitom priečinku. Ten server môže byť kdekoľvek na svete - hoci aj vo vedľajšej miestnosti, alebo na opačnom konci zemegule - musí však byť dostupný po Internete. Z vášho počítača je požiadavkou potrebné preniesť k cieľu cez vlastnú sieť Internetu. Presný postup záleží na tom, či je váš počítač začlenený do lokálnej siete a tá je k Internetu pripojená ako celok, alebo či počítač pripájate vytáčanou linkou. Požiadavka najskôr dorazí na uzlový počítač, ktorý vám zaisťuje vstup do Internetu. Tu sa posúdi jej cieľ, kam má byť prenesená a určí sa začiatok prenosovej trasy.
Požiadavka je potom po Internete posielaná cez ďalšie uzlové počítače, až sa dostane k cieľu. Tam je posúdená jej oprávnenosť(či môžete mať k vyžiadanej informácii prístup, ak sa jedná povedzme o platenú službu). Vyžiadaná stránka sa opačným postupom (aj keď pravdepodobne fyzicky úplne inou cestou) vydá na cestu k vám a vy ju onedlho uvidíte v okne svojho prehliadača. Pokiaľ všetko pracuje tak ,ako má, je odozva medzi požiadavkou a začiatkom zobrazenia pomerne malá. Pokiaľ je stránka pestrá, obsahuje veľa grafiky a rôznych iných ozdôb, je veľmi objemná. No a prenosová rýchlosť sietí nie je nekonečne veľká, takže skôr ako tie kilobajty k vám pretečú, pár sekúnd( prípadne desiatok sekúnd) to trvá. Len pre zaujímavosť - z hľadiska prenosu je v podstate jedno, či je vyžiadaná informácia uložená v počítači vo vedľajšej miestnosti alebo napríklad na opačnom konci zemegule. Princíp cesty je totiž vždy analogický a je dokonca možné, že sa vo vedľajšej miestnosti spojíte cez uzly ležiace na inom svetadiely. Toľko aj na vysvetlenie, prečo prenos po republike býva niekedy pomalší ako napríklad kontakt na stránky uložené v Amerike. Ak posielate list elektronickou poštou ,je postup a priebeh prakticky rovnaký. Okamžitá odozva sa väčšinou neočakáva, vy si však môžete vyžiadať, aby vám bolo doručené potvrdenie o tom, že adresát zásielku prevzal. 6.2.
Model klient - server
Jednotliví užívatelia spolu v sieti Internet komunikujú prostredníctvom počítačových staníc, ktorým môžeme hovoriť stanica koncového užívateľa. Prenos z jednej koncovej stanice na inú sa odohráva cez určité uzlové body obsluhované počítačom, ktoré sa volajú smerovače alebo routery. Koncové stanice môžu figurovať ako úplne samostatné objekty, alebo byť súčasťou nejakej počítačovej siete.
Akonáhle sa užívateľ raz dostane na Internet a začne v ňom pracovať, bude sa jeho komunikácia a využívanie služieb vlastne odohrávať podľa osvedčeného modelu klient-server. S termínom server sa v počítačovej terminológii stretneme veľmi často. Označuje sa tak počítač, alebo počítačový systém, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb. Preto sú na ňom uložené potrebné obslužné programy (napr. na správu elektronickej pošty) a tiež dáta potrebné pre prevádzku, alebo vzniknuté ako produkt prevádzky. Klient (klientský počítač) tieto služby využíva. Obyčajne sa k prostriedkom serveru a Internetu dostáva pomocou protokolov TCP/IP- tým je zaistené, že sú informácie kdekoľvek na svete na užívateľský počítač doručené vo vhodnom formáte.
Na prácu s Internetom je potrebné nielen špeciálne programové vybavenie, ale aj technické prostriedky na fyzickú realizáciu pripojenia. Preto sa zavádzajú špecializované počítačové servery, ktorých hlavnou úlohou je svojmu okoliu sprostredkovať kontakt s Internetom. Server zaisťujúci pripojenie na Internet sa bežne nazýva Internet host, teda hostiteľský počítač. Hostiteľský počítač môže obhospodárovať hoci aj celú podnikovú lokálnu sieť s mnohými pracovnými stanicami. V limitnom prípade sa však vzťahy klient- server môžu odohrávať aj na jedinom počítači, napr. samostatnom PC stojacom na písacom stole vo vašej obývacej izbe; to je z principiálneho hľadiska a pohľadu užívateľa úplne jedno.
6Dáta posielané po Internete od odosielajúceho k cieľovému počítaču sa neposielajú ako celok. Rozdelia sa na časti nazývané pakety (balíčky).
Paket- je časť zásielky putujúcej samostatnou cestou k cieľovému počítaču.
Veľkosť paketov je rôzna a závisí od siete, kadiaľ sú dáta prenášané. Každý paket je vybavený cieľovou adresou a ďalej putuje Internetom samostatne. O smerovanie paketu sa starajú zvláštne cieľové servery, smerovače (routery), ktoré v závislosti na priechodnosti a funkčnosti siete určujú paketu trasu k ďalšiemu smerovaču. Jednotlivé pakety idú často súbežne, ale rôznymi cestami. Dôležité je zaistiť, aby sa tieto jednotlivé pakety v cieľovom hostiteľskom počítači opäť zišli spolu. Na základe sprievodných informácií sú došlé pakety nakoniec poskladané v správnom poradí do východiskového tvaru a je
prekontrolovaná ich úplnosť.
V sieti Internet nájdete najrôznejšie typy počítačov. Ich prepojenie je zaistené všetkými možnými spôsobmi - od krútenej dvojlinky, cez koaxiálne káble, až po bezdrôtový prenos dát. Zjednocujúcim prvkom, ktorý musí bezpečne zaistiť ,,dohovor" všetkých týchto nerovnorodých prvkov, je určitá obdoba jazyka. Tá sa v počítačovej reči volá komunikačný protokol. Na Internete existujú 3 hlavné vrstvy
protokolov, pričom užívateľ Najhlbšou vrstvou je TCP (•zavadí len okrajovo o ten posledný z nich. Transmission Control Protocol) - protokol na riadenie prenosu. Ten zaisťuje správnu cestu pre tok dát a zároveň ich spracováva na malé balíčky(pakety).
Ďalšia vrstva sa volá IP ( Internet Protocol) - tá ma na starosti• doručenie všetkých balíčkov dát na správne miesto a tiež to , aby sa opäť poskladali do pôvodnej podoby v správnom poradí. Sada protokolov vrstvy TCP a IP sa väčšinou spája do názvu TCP/IP. Okrem Internetu sú tiež jadrom operačného S protokolmi poslednej vrstvy príde už užívateľ priamo do styku.•systému UNIX. Ide o sadu aplikačných protokolov( Application Protocol) špecifických pre jednotlivé služby Internetu. Určite prídete do styku s protokolmi HTTP (HyperText Transfer Protocol - používa sa na prenos stránok vo formáte WWW) a FTP(File Transfer Protocol - protokol na prenos súborov). Každý počítač pripojený na Internet musí byť nejakým spôsobom identifikovateľný, musí mať svoju jednoznačnú adresu, pomocou ktorej je mu možné niečo posielať a ktorá ho tiež identifikuje pri odosielaní.
7. VYUŽITIE INTERNETU7.1. Niečo práve pre Vás! Čím vás môže osloviť Internet? Predovšetkým obrovským množstvom informácií s obrázkami, grafikou, zvukom a videoukážkami. Môžete tiež získať množstvo programov, ktoré vám uľahčia a spestria prácu s počítačom. Niektoré nájdete zadarmo, niektoré sú za určitú čiastku peňazí.
V rámci Internetu je prevádzkovaná aj elektronická pošta, ktorá vám umožní bleskurýchle kontaktovať kohokoľvek kdekoľvek, kto je do systému zapojený a to opäť prakticky zadarmo a naviac čisto ekologicky. Môžete sa zúčastniť elektronických konferencií a rozširovať svoj obzor diskusiami s ľuďmi po celom svete.
Na Internete sú virtuálne grafiky, kde si môžete prečítať noviny či časopis priamo na monitore. Po dlhšom rozhliadnutí si dokonca na Internete môžete aj nakúpiť.
7.2.Niečo pre vašu firmu
Vhodne prezentované informácie na Internete môže vidieť teoreticky každý, kto Internet používa - a vyjde to podstatne lacnejšie. Internet vám taktiež umožní vybudovať vnútropodnikový informačný systém na báze svojich vlastných prostriedkov. Vyjde oveľa lacnejšie ako systém budovaný na mieru a naviac je tu okamžite náväznosť na celý svet.
7.3.Využitie Internetu pre obchodníkov Pokiaľ sa zaoberáte obchodom, môžete Internet používať k zverejneniu ponúk, katalógov a cenníkov. Samozrejme je tu aj spätná väzba - elektronická pošta vám umožní prijímať objednávky a vybavovať ich obratom ruky. Ak obchodujete vo veľkom, môžete si postaviť virtuálny obchodný dom.
7.4. Reklamy Prostriedky ponúkané počítačovou technikou s možnosťou okamžitej prezentácie výsledkov vašej práce vám dovolia realizovať tvorivé zámery spôsobom, aký bol doteraz vyhradený len televíznym obrazovkám. Obrovské možnosti animovaných a multimediálnych výrazových prostriedkov dokážu z reklamných stránok urobiť veľkolepé divadlo, ktoré poteší oko diváka a zároveň ho dokáže lepšie informovať ako napríklad stručná správa v novinách.
7.5. Študenti, školstvo a využite Internetu Mládež má prirodzenú túžbu a šikovnosť zvládnuť všetko, čo je nové a moderné. Práca s Internetom je veľmi rýchlou a zábavnou formou uvedenia do sveta počítačov. Nenásilným spôsobom sa takto dá spojiť zábava so vzdelávaním a do dôsledkov tak realizovať heslo Komenského ,, škola hrou". Prezeraním internetových stránok s odbornou tematikou študent získa a osvojí si informácie omnoho lepšie ako z učebnice. Je tu naviac jedno obrovské plus - prezentované informácie sú aktuálne a sprístupňujú to najnovšie, čo sa daného odboru týka. Vyučovacie stránky bývajú doplnené názornými schémami a neraz majú spätnú väzbu vo forme rôznych otázok a testov. Obľubu Internetu medzi mládežou dokazuje veľké množstvo serverov, na ktorých študenti vytvárajú vlastné stránky. Tie sú neraz riešené veľmi vynaliezavo, takmer v profesionálnom štýle. Dodávatelia služieb, hardvéru a softvéru školy častokrát podporujú formou nezanedbateľných zliav.
Študenti majú Internet radi, pretože im ponúka podklady na rozšírenie si vedomostí. Môžu tu nájsť zdroje informácií pre vypracovanie referátov, rešerší pre rôzne olympiády a študentské odborné práce. Môže po celom svete nachádzať nových kamarátov, komunikovať s nimi a tak si rozširovať svoje jazykové schopnosti.
7.6. Zdravotníctvo a Internet Predovšetkým v zdravotníctve platí požiadavka, aby bol človek neustále odborne na vyššej úrovni a nestrácal krok so svetovým vývojom. Internet ponúka kontakt na špecializované pracoviská na celom svete, informácie farmateutických firiem, databázy liečiv. V praxi sa už dokonca používajú automatizované systémy riadiace chod celých nemocníc.
7.7. Internet pre slepých Ako vlastne môžu slepí a zrakovo postihnutí s Internetom, ktorého užívateľské rozhranie je viac menej zrakové, vôbec pracovať ?
Princíp je podobný, ako pri slepeckých knihách a časopisoch - prenos zrakových vnemov na hmatové. Pre prácu s Internetom sú k dispozícii špeciálne počítače s hmatovým (alebo hlasovým) výstupom, prípadne oboma. Sú však, bohužiaľ , finančne veľmi nákladné. Cena takéhoto zariadenia sa blíži k cene bežného osobného auta. Finančné nároky sú síce značné, avšak Internet prináša postihnutým ľuďom vítanú príležitosť k práci, uplatneniu, vzdelaniu a sebarealizácii. To, že môže byť zrakovo postihnutý vďaka Internetu tiež užitočný, je veľké plus pre Internet a počítačové technológie.
Nie je však bohužiaľ mysliteľné, aby si postihnutí ľudia sami hradili špeciálne počítačové zariadenie. Sú preto odkázaní na sponzorské dary a výsledky činností rôznych nadácií.
7.8. Pre vodičov, pilotov, moreplavcov a turistov
Na geostacionárnych dráhach nad povrchom Zeme sa nachádza sústava satelitov, pomocou ktorej môžete s presnosťou na jednotlivé metre určiť svoju okamžitú polohu. K dispozícii sú prenosné zariadenia, pomocou ktorých zistíte, kde práve ste a ako pokračovať, aby ste dosiahli vytýčený cieľ. Obdobné zariadenia sa montujú aj do prístrojových dosiek automobilov a dokážu vás previesť cez úplne neznáme miesto, pričom vás upozornia aj na také veci, ako napríklad, že budúca odbočka vľavo je jednosmerná.
7.9. Niečo pre ostatných... Nenašli ste doposiaľ žiadny detail, ktorý by vám vyhovoval? Ste športovec, hľadáte recepty, chcete sa dozvedieť niečo o technológii výroby piva? Páčia sa vám obrázky pekných slečien? Zaoberáte sa amatérskym lietaním, alebo staviate modely železníc? Hľadáte informácie o obľúbenej hudobnej skupine hercovi alebo spevákovi - a chcete mu dokonca napísať? Zaujíma vás hudba, dejiny, astrológia, alebo intímny život tučniakov na ľadovci? Chcete vidieť aktuálne snímky Zeme z meteorologických satelitov? Čo bude v televízii dnes večer a čo na budúcu stredu? Chcete si kúpiť auto, ale neviete aké? Neviete, kde nájsť vlakové, alebo autobusové spoje? Chcete spoznať zaujímavých ľudí? Môžete si byť istí, že na Internete sa nájde určite niečo pre vás
8. VÝSKUMY NA INTERNETE 8.1. Internet v Slovenskej republike Spoločnosť Taylor Nelson Sofres Factum uskutočnila v septembri 2001 ďalšiu vlnu pravidelného kontinuálneho výskumu, zameraného na využívanie osobných počítačov a Internetu občanmi SR. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov na vzorke 1062 respondentov a bol reprezentatívny vzhľadom na zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky vo veku 18 – 65 rokov. Zber údajov prebiehal v dňoch 7. – 18. 9. 2001. Cieľom uvedeného výskumu bolo mapovanie vybavenosti domácností počítačmi a celkové využívanie PC v Slovenskej republike, zistenie znalosti a záujmu obyvateľov Slovenskej republiky o Internet, počtu užívateľov Internetu, frekvencia a miesto pripojenia, spôsob využívaného pripojenia, znalosť a využívanie internetových providerov, faktory dôležité pri výbere providera, spôsoby využívania Internetu a skúsenosti s on-line nákupom. Z hlavných výsledkov výskumu vyplýva, že
- štvrtina respondentov (24,7%) má možnosť pracovať s osobným počítačom vo svojej domácnosti, 19,1% túto možnosť aj využíva
o kúpe osobného počítača do• svojej domácnosti uvažuje takmer každý štvrtý respondent (22,1%), ktorý ho v súčasnosti nevlastní
užívateľmi Internetu sú vo väčšej miere muži, vo veku• do 29 rokov, s vyšším (stredoškolským a vysokoškolským) vzdelaním, bývajúci v bratislavskom kraji a v sídlach s počtom obyvateľov nad 20 000
v minulosti• pracovalo s Internetom 28,5% respondentov, v minulom mesiaci 20,4%, minulý týždeň záujem pracovať s Internetom prejavilo 33,6% respondentov, ktorí s ním doteraz nepracovali,
8
hlavnými prekážkami sú technické nedostatky – nemajú možnosť prístupu na Internet (70%), resp. počítač (74,6%), prípadne im chýbajú technické znalosti (60,6%), a tiež informácie, akým spôsobom by sa na Internet mohli pripojiť (44,6%)
najčastejším spôsobom pripojenia je ešte stále bežná linka s• modemom, a to aj doma aj v práci
najznámejším poskytovateľom Internetu sú• Slovenské telekomunikácie – v spontánnej známosti ich uviedlo 69,3% užívateľov (v podporenej 88,6%); v spontánnej známosti poskytovateľov Internetu boli ďalšími uvádzanými spoločnosťami Nextra (34,7%), Kiwwi (16,5%) a Slovanet (10,2%); pri podporenej známosti sme ďalšiu najvyššiu známosť zaznamenali pri spoločnostiach GlobtelNet (71,3%), Nextra (68,3%) a EuroTel (60,1%)
Zo správy sa ďalej môžete dozvedieť, aké vylepšenia plánujú vlastníci osobných počítačov, do akej miery
ovládajú a vykonávajú jednotlivé činnosti na osobnom počítači. Z hľadiska užívateľov tu nájdete podrobnú sociodemografickú charakteristiku jeho užívateľov, aké je najčastejšie využívané pripojenie, frekvenciu využívania a čas strávený pri jednej obvyklej návšteve Internetu, podporenú a spontánnu známosť spoločností poskytujúcich pripojenie na Internet, využívanie ich služieb a faktory dôležité pri výbere providera a veľa ďalších informácií.
8.2. Internet a cestovanie Do akej miery je využívané prostredie Internetu na vyhľadávanie informácií súvisiacich s produktmi cestovného ruchu? Nakupujú, prípadne rezervujú si tieto produkty užívatelia Internetu? Sú spokojní s informáciám, výberom a poskytovanými službami? Na uvedené témy bola zameraná prvá vlna pravidelného internetového omnibusu spoločnosti Taylor Nelson Sofres Interactive (TNSi) s názvom „ iBus 08/2001 Internet a cestovanie“. Štúdia iBus Internet a cestovanie prináša informácie o známosti a využívaní portálov zameraných na cestovanie, prípadne sekcií vyhľadávacích portálov, spôsoby vyhľadávania informácií súvisiacich s cestovaním, on-line nákup a rezervácia služieb spojených s cestovaním, predpoklad využitia týchto služieb v budúcnosti, ale aj využitie služieb jednotlivých cestovných kancelárií a spokojnosť s nimi. Zber dát sa uskutočnil 18. 8 – 26. 8. 2001 a bol k nemu použitý vlastný panel respondentov (iPanel), celkovo sa prieskumu zúčastnilo 1470 respondentov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi Internetu.
Členovia iPanelu sú regrutovaní na základe registrácie na www stránke www.vyskumy.sk. Získané dáta boli spracované prostredníctvom štatistického programu SPSS. Štúdia „iBus 08/2001 Internet a cestovanie“ je rozsiahla (60 strán) a jej výsledky sú určené pre všetkých, ktorí vo svojom odbore potrebujú údaje spojené s využívaním Internetu v oblasti služieb spojených s cestovným ruchom, teda najmä cestovné kancelárie, ale aj vyhľadávacie a špecializované cestovné portály. Z hlavných výsledkov výskumu vyplýva, že
- najvyhľadávanejšou položkou cestovného ruchu na internete sú cestovné poriadky – takmer 25% respondentov ich vyhľadáva aspoň raz za týždeň a takmer tretina aspoň raz za mesiac (30,5%), druhou sú mapy miest – takmer polovica respondentov (44,4%) ich vyhľadáva aspoň raz za mesiac
informácie o cestovnom ruchu sú• respondentmi na Internete najčastejšie vyhľadávané pri súkromných cestách, resp. dovolenke na Slovensku (74,4%), viac ako dve tretiny respondentov (69,4%) však vyhľadávajú na Internete informácie aj pri súkromných cestách a dovolenke do zahraničia
najznámejším slovenským špecializovaným cestovným portálom• je skrz.sk – pozná ho 15,6% respondentov, ktorí poznali niektorý zo slovenských špecializovaných cestovných portálov; medzi českými internetovými portálmi zameranými na cestovanie sme zistili najvyššiu známosť pri portáli vlak-bus.cz
polovica respondentov žiadne www stránky – agentov, ponúkajúcich produkty• cestovného ruchu viacerých dodávateľov, nepozná (50,1%) približne každý tretí respondent uviedol, že si už v minulosti kúpil alebo rezervoval niektorý z produktov cestovného ruchu prostredníctvom Internetu, najčastejšie na slovenských www stránkach – ubytovanie (16,5%), zájazd (7,3%) alebo last minute zájazd (5,6%) najväčšími výhodami nákupu alebo rezervácie produktov• cestovného ruchu prostredníctvom Internetu sú možnosti porovnania viacerých ponúk (77,6%), úspora času pri výbere (74,8%) a pohodlný výber (74,6%), necelá polovica respondentov (43,9%) vidí tiež výhody v aktuálnosti ponuky
- najvhodnejšou doplnkovou formou komunikácie pri kúpe alebo rezervácii produktov cestovného ruchu prostredníctvom Internetu je telefonický kontakt – uprednostnili ho takmer tri štvrtiny respondentov (70%), osobný kontakt by vyhovoval 16,9%-ám, fax 8,7%-ám a najmenej respondentov by uprednostnilo listovú korešpondenciu (4,4%)
9
ZÁVER
V tejto práci som chcela priblížiť informácie ohľadom Internetu hlavne laikom. Dúfam, že sa mi to podarilo, napriek tomu, že som mala nedostatočné množstvo zdroju informácií.
Podarilo sa mi dokázať, že informovanosť ohľadom Internetu nie je podpriemerná, ale napriek tomu by sa mali ľudia o Internet zaujímať viac.
