2. Trial

Trial vznikol na konci sedemdesiatych rokov v Španielsku a do Československa ho priviezli na prelome 70 – 80 rokov českí jazdci motocyklového trialu, ktorý prišiel vhod ako dobrá preprava. Od tej doby uplynulo veľa času a z trialu sa stal plnohodnotný individuálny šport, kde musí jazdec na špeciálne upravenom bicykli prekonať rozmanité, prírodné alebo umelo vytvorené kontrolné úseky behom určeného časového limitu, s čo najmenším počtom trestných bodov. Trial je individuálnym športom, a to pomerne mladým. Je to ideálny šport pre mladých a odvážnych chlapcov aj dievčatá. Nie je športom nebezpečným, aj keď rada divákov, hlav-ne babičiek si zakrýva oči, aby nevideli, čo sa môže stať. Trial patrí k viacerým disciplínam modernej cyklistiky.

Mnoho bicyklistov využíva pre trial svoje „tátoše“, svoje vlastné bicykle, aj keď vôbec nepatria do kategórie cyklotrialu. Ako bolo spomenuté, trialisti na horských bicykloch prekonávajú prírodné, alebo umelo vytvorené prekážky. Takéto prekážky si však tvoria len za účelom cvičenia a zdokonaľovania svojich doterajších trikov.

Najväčším zlomom je prekonanie prekážky inými trialistami nepredstaviteľná. Je to najdynamickejšie sa rozvíjajúca disciplína horských bicyklov a možno preto je aj tak zaujímavá a najviac uchytená medzi jednotlivými štýlmi bicyklovania. Už aj malé deti sa obšmietajú okolo ulicových – streetových trialistov, aby sa od nich niečo nové priučili. Tí viacej skúsení im s veľkou radosťou ukážu ich malé umenie.

Pre tento šport potrebujete byť hlavne rýchli a ohybíý, ale zároveň silní a vytrvalí. Veľkú dávku odvahy a veľa sústredenia. Ide vlastne len o to, aby ste sa nedotkli zeme nohou a hlavne, aby ste nespadli. To je na triale možno najťažšie, ale možno aj najzaujímavejšie.

Trial na horských bicykloch sa odvodil od cyklotrialu, ktorý sa od neho podstatne líši. Bicykel je odlišný od klasichých MTB, úplne odlišný od cestných a krosových bikov a celkom podobný BMX bicyklu. Trialový bicykel má 20´´ (palcové) kolesá, nízky rám a malé, poprípadne i žiadne sedlo. To je ich špecialita. Používajú čeľusťové brzdy, hydraulické. Sú ľahšie, aj keď majú trochu dlhší rám.

Bike nemá twister ani pegy, takéto srandy má freestylový bike. Cyklotrial vyžaduje omnoho väčšiu koordináciu a psychické sústredenie. Pri súťažiach sa jazdí niekoľko sekcií. Každá sekcia má 12 – 35 m a obsahuje prekážky. Jazdí sa aj v hale, s tým rozdielom, že všetky prekážky vyzerajú ako v prírode. Trial má niekoľko tried: začiatočníci, pokročilí, experti a profesionáli. Medzi najznámejších profesionálnych trialistov patrí Štefan Pčola.

3. Speedtrial

Speedtrial sa ničím neodlišuje od klasického trialu. Takisto zdoláva prírodné a umelo vytvorené prekážky, ale v časovo určenom limite. Je to dosť veľký rozdiel a pri závodoch, pri súťažení, vyžaduje oveľa väčšiu koncentráciu, psychickú zdatnosť, rýchlosť a dokonalé použitie bicykla. Jazdci si nemôžu dovoliť spraviť chyby.

4. Flatland

Druh štýlu, ktorý sa jazdí na podobnom bicykli, aký je BMX-ka. Ale len podobnom, pretože tento bicykel je najvybavenejší zo všetkých freestylových bicyklov. Taký lepší bicykel stojí okolo 35 000,- Sk. S využitím najmodernejšej technológie sa tento druh bicyklovania stáva čoraz populárnejší. Využívajú sa rôzne vecičky, ktoré sú používané pri trikoch. Najdôležitejšia vec je peg. Je valcovitého tvaru, najčastejšie vyrábaný z hliníka, alebo duralu a sú umiestnené na osiach kolies. Ďalšou dobrou, ale nepotrebnou vecičkou je freecoaster. Nachádza sa na osi zadného kolesa a pri pohybe dozadu sa vám netočia kľuky ako u MTB, ale ostávajú na svojom mieste. Dôležité pri zoskakovaní z triku. Neodmysliteľnou súčiastkou takýchto bicyklov je twister, umiestnený na volante. Pri zatočení volantu sa vám u MTB zamotajú všetky brzdové lanká, ktoré tam máte, ale pri twistery nie! Točí sa a točí... Riadenie na flatland je tvarované tak, aby sa vám nohy čo najmenej plietli, keď dáte nohu na predný peg. Je dosť široké, okolo 65 cm. Tieto dôležité súčiastky sú nevyhnutné pre zvládnutie trikov.

Pri začínaní by sa nemalo začať s ťažkými trikmi a jazdec by sa mal zoznámiť s bicyklom. Zo začiatku sa brzdy doporučujú používať, ale nesneskôr vám budú niekedy nadbytočné a stratí sa efekt triku. Jazda, alebo predvádzanie trikov vôbec nie je prevedená na sedadle. Všetko sa to odohráva mimo polohy bicykla, s využívaním pegov a ťažiska bicykla. Ani na chvíľočku si jazdec nesadne na sedadlo.

Zo začiatku sa vyrábali bicykle pre flatland s ťažkých a nepevných materiálov. Častokrát rámy nevydržali váhu jazdca. Rám praskol. Tohto problému sa ujala spoločnosť, ktorá vniesla do flatlandu nové bicykle s vyspelou technológiou a novými zliatinami, z ktorých sa doteraz vyrábajú ľahké, a zároveň pevné rámy. Vyriešila tak plno nevysporiadaných problémov, a tiež zdokonalila systém twisteru. Spoločnosť patrí medzi popredných výrobcov flatlandových bikov a súčiastok na ne a volá sa KHE bikes.

5. Freestyle

Tento štýl nemá od flatlandu ďaleko, ale predsa sa líši výraznou zmenou. Nie síce viditeľnou, ale líši sa. Jazdci jazdia takisto na BMX-ách. Bicykel tohto druhu umenia má ťažisko posunuté dozadu asi o 5 – 10 cm, čiže nie je v strede, ako je to u flatlandovských freestyle-oviek. U tohto typu je viacej možností jazdenia, preto je viac uznávaný medzi bikermi.

Kvalita jazdenia sa zväčšuje, začína jazdiť plno mladých chlapcov, ktorí sa učia nové progresívne triky a kombinácie trikov, odkukávané z videí. Štýl jazdy je na takej vysokej úrovni, ako za veľkým oceánom – v Amerike. Nikto by nečakal, že si zajazdíme v závode so slávnym Ryanom Nyguistom, síce nie v tej istej skupine, ale aspoň v ten istý deň.

Myslím si, že vývoj bude pokračovať, a že to bude stále lepšie./1

Možno preto je štýl viac uznávaný, lebo nie je taký náročný na terén. Rozdeľuje sa do 2 hlavných skupín:

a)street
b)vert

a) Ako už samotný názov naznačuje, jazdí sa predovšetkým na ulici, kde sa preskakujú prírodné aj umelo postavené prekážky, ako sú napríklad obrubník, alebo schody. Jazdci majú neobmedzené možnosti so svojím bicyklom. Vyhľadávajú miesta, pre ktorých sú nezdolateľné.

Využívajú svoje pegy na grindy (šmýkanie sa po obrubníkoch, kvetináčov, zábradliach), skáču po lavičkách v rámci normy. Veľa ľudí si myslí, že to ohrozuje a obťažuje občanov. Preto sú vybudované umelé prekážky, ktorých sú dnes desiatky. Najväčšiu radosťou pre nich je skatepark, poskladaný z rámp, zábradlí a funboxov. Hlavnou podmienku je, aby prekážky neobsahovali ostré hrany. Hotový raj.

b) Vert sú v preklade rampy. Ide však len o jeden druh, ktorý sa volá U rampa. Je v tvare písmena „U“. Jazdci využívajú rovnaký bike, avšak ich nechytila ulica, ale skôr vyskakovanie do výšok. Teoreticky je U – rampa vlastne polovicou veľkej rúry, ku ktorej priliehajú plošiny. Rampy sú vystúžené oceľovou kostrou, takže sa nie je čoho obávať. Môžu na nej jazdiť aj dvaja súčasne. U – rampu považujú za kráľovskú disciplínu nielen diváci, ale aj samotný jazdci.

6. Freeride

Jazda v štýle freeride je voľná, ničím neviazaná, ani ohraničená, čo v nej má byť. Názov môžeme odvodiť ako free – voľný a ride – jazda. Z toho vyplýva, že je len na vás, aký štýl jazdy si vyberiete a na akom bicykli budete jazdiť, skrátka budete zaradený tu. Najviac používaným bicyklom je horský a využívajú sa prvky freestylu a trialu. Jazdci radi preferujú rýchlosť a výšku.

7. Dirtjump

Priaznivci dirtjumpu majú v obľube hlinu, kopce. Jazdci používajú pre skoky trochu mohutnejšie bicykle ako iní, prevažne bicykle do náročného terénu. Dirtjump je hlavne pre odvážlivcov, ktorí sa neboja výšok a rýchlosti zároveň, a ktorým fantázia nechýba.

Pre mnoho divákov je naprosto nepochopiteľné už len to, čo borci dokážu! Táto disciplína je jedna z najtvrdších. Chlapci si postavia nejaký kopček, väčšinou tak 2 metre vysoký a 4 metre dlhý (urobia vlnu, nie lavicu). Týchto jazdcov nebaví byť stále na sedadle, majú radšej, keď sú raz na zemi a raz vo vzduchu.

8. Downhill

Tiež povedané strmý zjazd. Preteky v zjazde získavajú stále väčšiu popularitu medzi pretekármi a medzi divákmi. Kombinácia rýchlosti, skokov a prípadných pádov sa stala divácky vďačným športom. Pretekári dosahujú na niektorých tratiach rýchlosť takmer 100 km/h a preteky priťahujú nielen divákov, ale aj médiá a objavuje sa stále viac sponzorov. Preteky v zjazde majú unikátny, neobvyklý priebeh. Mnoho ľudí si myslí, že je to bláznovstvo, ale tento šport vyžaduje veľké jazdecké umenie a uvedomenie si nebezpečenstva, ktoré sa v ňom skrýva. Výrobcovia vyrábajú bicykle na zjazdy a stále sa pokúšajú zvýšiť rýchlosť jazdy. Celá rada je určená k základnej ochrane pri pretekoch, ktorá je nutná. Tak, ako hlavu chráni prilba, špeciálne rukavice chránia jazdca v prípade nehody. Okuliare chránia oči pred vetrom a prachom. Integrované helmy nie sú povinné, ale majú ich skoro všetci. Chrániče kolien a lakťov sú dnes pri zjazde podmienkou všade. Preteky nie sú len rýchle zjazdy, ale v nich je tiež zahrnutá celá rada technických zatáčok a efektívnych skokov, aby sa preverila skúsenosť pretekára a nielen jeho rýchlosť. Všetci skutoční pretekári mali aspoň jeden pád a väčšina z nich tiež vážne zranenie. Pády ich neodradia od tohto vzrušujúceho športu, plného adrenalínu, pretože vedia, že lekárska pomoc je vždy neďaleko.

Keď dorazia do cieľa zdraví, nedolámaní a celí špinaví, vedia, že to bol dobrý pretek.

9. Fourcross

Fourcross je disciplína pre štyroch na hlinitých kopcoch. Pre nich dôležitú úlohu hrá čas. Snažia sa držať bicyklom pri zemi, aby nestratili nadmerné sekundy, ktoré zavážia pri víťazstve.

Jazdci nie sú rozdelení do kategórií, takže amatérski závodníci a juniori majú možnosť si zasúťažiť s profesionálmi. Zaregistrovaných jazdcov môže byť až 60, ale nakoniec zostanú iba dvaja. Vždy idú na trať dvakrát, raz na ľavej a raz na pravej strane. Víťaz je ten, kto je v oboch jazdách lepší.

U nás sa takéto preteky organizujú 1 – 2 krát ročne. Celú zimu, celú jeseň a celú jar jazdci cvičia, chodia do posilňovní a čakajú na deň, kedy to začne. Ide im predsa o víťazstvo, nemôžu to len tak odfláknuť! Tvrdý tréning sa im oplatí.

10. Snow fourcross

Tento štýl, ako nám napovedá, sa koná na snehu. Nie je o nič okrátený, ako klasický fourcross, ibaže je tu nadmerne veľa snehu a veľká zima.

Dlhá zimná preteková pauza desí každoročne plno bikerov, ktorí by si radi zašantili. Ale pre niekoho zima úplne vyhovuje. Celá akcia je v 2 kategóriách, Junior a Muži open. Vďaka počtu štartujúcich preteky majú zmysel a súhlasí sa s tým, aby sa aj naďalej organizovali a snažili sa o ďalšie vylepšenie. Nikto nečakal, že aj v zime bude niekto jazdiť. Ak sa jazdec zúčastní na zimných pretekoch, nezaskočí ho už v podstate nič, dokonca ani studený dážď. Jazdcom nie je vôbec zima, pretože sú dostatočne naobliekaní, občas aj vyjde slniečko a zahreje ich dokonale.

11. Rodná hlina

Každé mesto má svojich reprezentantov bicyklovania a svojich nadšencov, ktorí majú vlastnú partiu a vo voľnom čase sa stretávajú. Takisto neobídem ani naše mesto. Existuje veľa partií, ale taká, ktorú poznám, som ešte nikde nevidel. Je tam všetko, čo sa týka štýlov bicyklovania. Každý z nich prešiel určitým vývojom a začal sa venovať osobitnému štýlu. Takému, ktorý ho bavil. Začiatky boli samozrejme ťažké pre každého.

Každý z nich jazdil na tom, čo vôbec nedovoľovalo dnešným požiadavkám. Bicykle sa síce podobali horským bicyklom, ale rámy boli oceľové, čo brzdilo celú výučbu. Starostlivosť o zdravie bolo prvoradou úlohou, ale prilby a chrániče na kolená neboli vôbec na potrebu. Nedalo sa nič iné robiť ako trial.

Trial im v krvi ostal, ale s novou technológiou sa všetko pohlo, ba aj rozhodnutie o spoznanie nového štýlu. Tak sa začal každý venovať tomu, čo mu išlo najlepšie.