referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
Platónova filozofia
Dátum pridania: 23.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: JurciM
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 757
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 
1.2 Gnozeológia

1.2.1 O poznaní

Vychádza z existencie sveta ideí. Platón uvažuje o troch sférach poznania. Ako prvé je episténé, ktoré je pravým vedením, jeho predmetom je samotné bytie. Prostredníctvom episténa teda poznávame samotné bytie. Toto poznanie je nespochybniteľné. Je to napríklad matematické poznávanie. Patrí do racionálnej časti duše. Človek ho môže nadobudnúť len dlhodobým štúdiom. Druhé je dóxa, čo je vlastne mienka alebo domnienka. Je to poznanie, ku ktorému dospejeme pomocou zmyslového vnímania. Predmet je vo sfére diania, to znamená, že je to niečo nestále, niečo čo sa mení. Toto poznanie môže byť omylné, neposkytuje dostatočné poznanie, len zdanie. Zodpovedá jej vášnivá časť duše. Ako poslednú sféra poznania uvádza agóniu, čiže neznalosť, nepoznanie. Má nespoľahlivú povahu. Nemožno ho ani nazývať poznaním. Prislúcha mu žiadostivá časť duše. Platón predpokladá apriorizmus. Poznatky má aj racionálna časť duše, lebo ona predtým než sa stala súčasťou ľudského tela prebývala vo sfére bytia. Pomocou správneho dialógu sa možno rozpamätať na tieto poznatky a obnoviť episténé.

1.2.2 Dialektika

Platón považoval dialektiku za najvyššiu vedu, ktorej predmetom poznania je bytie. Vedenie dialógu rozlišoval na dialegosthai, čo je správne vedenie dialógu ako samotný proces a dialegomai, čo je také vedenie dialógu, ktoré smeruje k odhaleniu pravdy. Obsahom je tu samotný rozhovor, v ktorom odhaľujeme pravdu o ideách. Je tu ale isté špecifikum, a to uznanie vnútornej zaangažovanosti skúmajúceho, ktorý chce odkryť stálosť, ktorá sa nedá odkryť pojmami. Stálosť je schopnosť dialektického poznania pomocou abstrakcie vyjadriť sa v pojmoch. Platón mal vlastnú metodiku dialektického poznania, ktorá sa skladala z dvoch prvkov: prvé bolo hľadanie jednoty a mnohosti, kde pojem = jednota, a potom to bolo členenie, delenie celku na jednotlivé členy. Dominantným motívom tu bolo zjednocovanie. Bytie môžeme poznať a identifikovať len pomocou nebytia. Výpovede súvisiace s poznaním môžu byť odlišné, ale môžu postihnúť pravdu. Výpovede týkajúce sa nebytia nemôžu dospieť k pravde.

1.3 O človeku a štáte

Platón bol prívržencom pozitívno-právnej koncepcie štátneho zriadenia. Tvrdil že štát je vyšší ako jednotlivec, prešľapy štátu sú ospravedlniteľné vyššou ideou, ako napr. národnou a podobne. Sloboda je život v súlade s poriadkom, slobodní sme, ak sa podriaďujeme zákonom. Na byť ento svet prichádzame s rozdielnymi kvalitami duše, podľa ktorých sa zaraďujeme do tried. Idea žiadostivosti patrí remeselníkom a roľníkom, idea vášnivosti patrí vojakom a idea múdrosti patrí filozofom. Najviac sa podľa týchto kritérií Platónovi podobal štát Sparta, kvôli jej silným pravidlám. Platón neuznával individualizmus. Občan by mal podriadený štátu, nad celým štátom ako celkom tohto sveta, teda sveta vecí stojí svet ideí na vrchole ktorého je idea Dobra, ktorá okrem štátu ovplyvňuje aj jeho občanov.

Vládcami by sa mali stať filozofi, lebo majú ideu múdrosti alebo sa panovníci mali oddať filozofii. „Ak sa v štátoch nestanú kráľmi filozofi alebo ak sa terajší takzvaní králi a panovníci úprimne a náležite neoddajú filozofii, ak jedno i druhé, politická moc i filozofia, nesplynú do jedného a aj sa početným duchom, ktorí teraz každý osobitne sledujú jeden z dvoch cieľov, násilím v tom nezabráni, nebude, milý Glaukón, pre svet i pre celé ľudské pokolenie konca bied a nevznikne, pokiaľ je to vôbec možné, ani svetlo sveta neuvidí ústava, o ktorej sme teraz hovorili.“ Nemohlo dôjsť k zmiešaniu triedy a povolania, ktoré mala vykonávať. Výrobca nemôže byť filozofom, lebo by narušil harmóniu. Táto predstava bola, pochopiteľne, príliš idealistická. Pokúšal sa ju zorganizovať v Sirakúzach, čo sa mu samozrejme nepodarilo, ale stihol újsť. Formy štátu, ktoré Platón spomínal sú aristokracia, ktorú považoval za najlepšiu formu vlády, podom sinokracia, v ktorej bola prevaha vojakov, dosahovala osobnú česť, oligarchia, kde vládnú tí, čo túžia po bohatstve a tyrania.


1.4 Záver

Platón vytvoril samostatnú školu, ktorá bola samozrejme ovplyvnená poznatkami vtedajšej spoločnosti. Jeho filozofia bola veľmi obsiahla, je z nej zrejmá jeho intelektuálna vyspelosť. Dodnes je možné z niektorých jeho teórii čerpať.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: DRAGÚŇ, Emil, DŘÍZA, Jan, Antológia z dejín filozofie, 2. vydanie (nezmenené). Nitra: Filozofická fakulta UKF Nitra, 2OO2, 143 str. ISBN 80-8050-481-4
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.