V poslednej dobe sa začína rozširovať hromadné pripojenie cez sieť káblovej televízie. K pripojeniu budete potrebovať vhodný (káblový) modem a sieťovú kartu. Internet je primárne pripojený bezdrôtovo a až potom rozvedený do káblovej siete. Príjem je kvalitný a rýchly (až 10MB/s).
Zaujímavou alternatívou pevnej linky je pripojenie cez elektrickú rozvodnú sieť (laicky povedané, cez zásuvku domového rozvodu elektrického prúdu). Nie je zatiaľ veľmi rozšírená, pretože nevýhodou je, že musia byť vodivo premostené všetky oddeľujúce prvky (transformátory) na ceste signálu - to musia samozrejme urobiť odborníci a nie zadarmo.
Vytáčané pripojenie pomocou mobilného telefónu GSM vybaveného dátovou kartou je ďalšie zatiaľ menej obvyklé riešenie. Jeho výhody oceníte najmä na cestách.
Ďalším typom je bezdrôtové mikrovlné pripojenie. Záujemca musí mať v mieste príjmu k dispozícii dostatočne silný signál, ktorý je k počítaču privádzaný cez parabolickú anténu umiestnenú na budove. Prenosové rýchlosti môžu dosahovať až neuveriteľných 155 MB/s.
Uvedené možnosti nevyčerpávajú všetky varianty, ale s uvedenými sa stýkame najčastejšie. Najnovšie sa zavádza aj možnosť telefónneho pripojenia bez počítača, so zobrazením stránok pomocou bežného televízora.
6 AKO INTERNET FUNGUJE
6.1 Ako to vidí počítač
Takže - čo sa vlastne v tom počítači deje? Kliknutím na odkaz vo WWW prehliadači ste vzniesli požiadavku na to, aby k vám bol prenesený obsah nejakej stránky. Táto stránka sa v podobe kolekcie rôznych súborov (sú na nej predsa aj obrázky a iné doplňujúce prvky) fyzicky nachádza na nejakom inom počítači, presnejšie povedané na disku WWW servera v určitom priečinku. Ten server môže byť kdekoľvek na svete - hoci aj vo vedľajšej miestnosti, alebo na opačnom konci zemegule - musí však byť dostupný po Internete. Z vášho počítača je požiadavkou potrebné preniesť k cieľu cez vlastnú sieť Internetu. Presný postup záleží na tom, či je váš počítač začlenený do lokálnej siete a tá je k Internetu pripojená ako celok, alebo či počítač pripájate vytáčanou linkou. Požiadavka najskôr dorazí na uzlový počítač, ktorý vám zaisťuje vstup do Internetu. Tu sa posúdi jej cieľ, kam má byť prenesená a určí sa začiatok prenosovej trasy. Požiadavka je potom po Internete posielaná cez ďalšie uzlové počítače, až sa dostane k cieľu. Tam je posúdená jej oprávnenosť (či môžete mať k vyžiadanej informácii prístup, ak sa jedná povedzme o platenú službu). Vyžiadaná stránka sa opačným postupom (aj keď pravdepodobne fyzicky úplne inou cestou) vydá na cestu k vám a vy ju onedlho uvidíte v okne svojho prehliadača. Pokiaľ všetko pracuje tak, ako má, je odozva medzi požiadavkou a začiatkom zobrazenia pomerne malá. Pokiaľ je stránka pestrá, obsahuje veľa grafiky a rôznych iných ozdôb, je veľmi objemná. No a prenosová rýchlosť sietí nie je nekonečne veľká, takže skôr ako tie kilobajty k vám pretečú, pár sekúnd (prípadne desiatok sekúnd) to trvá. Len pre zaujímavosť - z hľadiska prenosu je v podstate jedno, či je vyžiadaná informácia uložená v počítači vo vedľajšej miestnosti alebo napríklad na opačnom konci zemegule. Princíp cesty je totiž vždy analogický a je dokonca možné, že sa vo vedľajšej miestnosti spojíte cez uzly ležiace na inom svetadiely. Toľko aj na vysvetlenie, prečo prenos po republike býva niekedy pomalší ako napríklad kontakt na stránky uložené v Amerike. Ak posielate list elektronickou poštou, je postup a priebeh prakticky rovnaký. Okamžitá odozva sa väčšinou neočakáva, vy si však môžete vyžiadať, aby vám bolo doručené potvrdenie o tom, že adresát zásielku prevzal.
6.2. Model klient - server
Jednotliví užívatelia spolu v sieti Internet komunikujú prostredníctvom počítačových staníc, ktorým môžeme hovoriť stanica koncového užívateľa. Prenos z jednej koncovej stanice na inú sa odohráva cez určité uzlové body obsluhované počítačom, ktoré sa volajú smerovače alebo routery. Koncové stanice môžu figurovať ako úplne samostatné objekty, alebo byť súčasťou nejakej počítačovej siete.
Akonáhle sa užívateľ raz dostane na Internet a začne v ňom pracovať, bude sa jeho komunikácia a využívanie služieb vlastne odohrávať podľa osvedčeného modelu klient - server. S termínom server sa v počítačovej terminológii stretneme veľmi často. Označuje sa tak počítač, alebo počítačový systém, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb. Preto sú na ňom uložené potrebné obslužné programy (napr. na správu elektronickej pošty) a tiež dáta potrebné pre prevádzku, alebo vzniknuté ako produkt prevádzky. Klient (klientský počítač) tieto služby využíva. Obyčajne sa k prostriedkom serveru a Internetu dostáva pomocou protokolov TCP/IP - tým je zaistené, že sú informácie kdekoľvek na svete na užívateľský počítač doručené vo vhodnom formáte.
Na prácu s Internetom je potrebné nielen špeciálne programové vybavenie, ale aj technické prostriedky na fyzickú realizáciu pripojenia. Preto sa zavádzajú špecializované počítačové servery, ktorých hlavnou úlohou je svojmu okoliu sprostredkovať kontakt s Internetom. Server zaisťujúci pripojenie na Internet sa bežne nazýva Internet host, teda hostiteľský počítač. Hostiteľský počítač môže obhospodárovať hoci aj celú podnikovú lokálnu sieť s mnohými pracovnými stanicami. V limitnom prípade sa však vzťahy klient - server môžu odohrávať aj na jedinom počítači, napr. samostatnom PC stojacom na písacom stole vo vašej obývacej izbe; to je z principiálneho hľadiska a pohľadu užívateľa úplne jedno.
