10. Výpovede svedkov

Z knihy od Pavla Marikovského vyberám

CHILE, Valparaiso, 19. 11. 1822 – pred zemetrasením prileteli kŕdle vtákov z mora na pevninu.

TALIANSKO, Ligúria, 23. 2. 1887 – kone zapriahnuté v kočiaroch sa zastavovali a odmietali poslušnosť. Niekoľko minút pred katastrofou hydina opustila kuríny. Pávy škriekali hlasnejšie ako zvyčajne a papagáje divo bili krídlami.

TURECKO, Kars, 11. 7. 1899 – 10 minút pred zemetrasením sa domáce zvieratá na poli vyplašili a rozutekali sa na všetky strany. Stádo v osade sa splašilo a rozbehlo sa po okolí.

GRUZÍNSKO, 31. 12. 1889 – niekoľko minút pred pohromou sa zvieratá vyplašili: kravy bučali, ovce bľačali, kone hrabali kopytami a snažili sa vytrhnúť s ohlávok.

JUHOSLÁVIA, Skopje, 26. 7. 1963 – dozorca v ZOO v Skopje vypovedal, že krátko pred zemetrasením bol v ZOO úžasný „koncert“. Slony trúbili, pričom dvíhali vysoko choboty, hyeny hlasno zavýjali, tigre, levy a leopardy boli veľmi nervózne, podobne ako aj vtáky. Náhle zvieratá stíchli a schovali sa pri krmidlách. Vtedy sa zem otriasla a bolo počuť podzemné dunenie. Nasledujúcich niekoľko otrasov mesto úplne zničilo.

Z novej knihy Jozefa Dvořáka vyberám
Zvieratá pudovo poznajú nebezpečenstvo. Dokonca sa podľa toho i chovajú. Nekľudne pobiehajú, hľadajú širokú krajinu. Význam pudových chovaní pri katastrofách je značný. Pre človeka je to však spôsob nespoľahlivý. Ľudské pudy sú skreslené skúsenosťou civilizovaného života, rozumovým spôsobom uvažovania a rozhodovania.

Avšak, nech je situácia akákoľvek, skúsenosť ukazuje, že v katastrofickej situácií, akákoľvek činnosť je lepšia než žiadna. Sebemenší pokus o záchranu je lepšie než odovzdanie a osudu. Pri katastrofe mnoho záleží na náhode – rozdiel medzi vyviaznutím a smrťou niekedy závisí na milimetroch či sekundách. Aktivita vždy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť záchrany!

11. Ako reaguje na zemetrasenie človek

Človek takmer stratil príslušné inštinkty v dôsledku dlhodobého vývoja pri pretváraní prírody a stal sa už dávno tvorom sociálnym. Preto len niektorí ľudia majú schopnosť vnímať predzvesti zemetrasení. Avšak dôsledky zemetrasenia na ľudský organizmus sú veľmi silné. Vyskytli sa nervové poruchy rôzneho druhu, výskyt nevoľnosti, bolesti hlavy, ľahké napínanie, nechutenstvo a smäd.

Záver

Touto prácou som chcel vysvetliť a objasniť príčinu zemetrasení, ich vzťahy k prírode, zvieratám, k človeku.

Zameral som sa predovšetkým na reakcie živočíchov, ktoré pred zemetrasením sa často chovali zvláštne a neobyčajne. Ľudia tomu spočiatku nevenovali veľkú pozornosť a túto pohromu pripisovali bohom, ktorí sa hnevali za zlé ľudské činy. Ľudia však zmúdreli, zistili, že zemetrasenie vzniká nezávislé od ľudských činov a je to len prejav nepokojnej zemskej kôry.

Vznikla veda – seizmológia
Ktorá sa zaoberá týmto javom. Avšak aj tak, táto pohroma prichádza neočakávane a vždy so sebou prináša skazu a v ľudských mysliach znecháva dlhodobo trvajúce stopy a rany, na ktoré človek nezabudne.

Chcem, aby ľudia nebrali na ľahkú váhu reakcie zvierat na blížiace sa zemetrasenie. Práve zvieratá pomohli zachrániť mnohé životy ľudí, tým, že na seba svojím správaním upútali pozornosť.

„Niet nič hroznejšie na svete, ako zemetrasenie“, povedal jeden z tých, čo to prežil, “môže sa snáď porovnať len s výbuchom vodíkovej bomby“.