Stredoškolská odborná činnosť (SOČ)
Zemetrasenie
Ľudstvo od pradávna trpelo zemetraseniami. Neočakávanosť tejto pohromy, rýchlosť jej priebehu, rozsiahle poškodenie stavieb, zmeny reliéfu a záhuba mnohých ľudí počas niekoľkých hrozných sekúnd navždy zanechali hlboké a dlhotrvajúce stopy v pamäti.
Človek sa vie vyrovnať aj s najťažšími stratami a útrapami, pokiaľ prichádzajú postupne a nie naraz. Náhla strata rodinného krbu, výkriky umierajúcich blízkych, ktorí sú za živa pochovaní pod rozvalinami domov, bez možnosti poskytnúť im pomoc, zničenie obydlí, kde ľudia prežili toľké roky života a najmä úplná neočakáva-nosť – to všetko sa zdá neuveriteľné, nepochopiteľné a prijíma sa len veľmi ťažko.
Preto by som sa chcel zamerať na predvídanie tohto hrozného podzemného živlu a najmä budeme hovoriť o zvieratách a živočíchoch, ktoré túto schopnosť majú. Takúto schopnosť zvierat začali vedci skúmať len nedávno.
Táto práca by sa bez odbornej literatúry nenapísala, lebo zo zemetrasením nemám prakticky žiadne skúsenosti, ale aj napriek tomu ma táto téma zaujala.
Metodika práce
Nedávno sa mi dostala do rúk kniha: KATASTROFY. Bola to zaujímavá kniha, bohato ilustrovaná s textom zrozumiteľným aj pre laika. Neskôr som sa k tejto knihe vrátil, opäť ju preštudoval a snažil som sa získať ďalšie informácie z kníh o tejto problematike. Preštudoval som ďalšie knihy, urobil som si približnú predstavu o práci a dúfam, že zhromaždené údaje pomôžu si o zemetrasení a jeho predpovedaní určitý prehľad.
1. Čo je to zemetrasenie?
Zemská kôra, tvrdý obal Zeme obopínajúci jej roztopené jadro, je veľmi nepokojná. Neustále sa premiestňuje, avšak tak pomaly, že to počas krátkeho života človeka len ťažko možno pozorovať.
Jedny vrstvy obnažených hornín sú horizontálne a vychýlené do rôznych strán, iné zasa vertikálne a ohnuté do zvláštnych kriviek. Niekedy sa náhle lámu a sú navzájom posunuté. Okrem toho niektoré časti zemskej kôry sa prepadávajú, zatiaľ čo iné sa dvíhajú. A to všetko sa deje buď neočakávane rýchlo, alebo veľmi pomaly a postupne.
Jozef Fraňo vysvetľuje zemetrasenie takto
„Každé zemetrasenie je vlnovité chvenie zemskej kôry. Predstavte si hladinu rybníčka alebo bazénu. Vietor nefúka, hladina je pokojná, vodorovná. Lístok alebo vetvička, ktorá tam spadla, leží v tichosti na nej, ani sa nepohne. Ale zrazu pribehne chlapec a hodí do bazénu kameň. Pokoj vystrieda nepokoj – od miesta, kde kameň žblnkol do vody, sa na všetky strany v koncentrických kruhoch šíria vlnky. Lístok, čo sa dosiaľ pokojne vznášal na hladine, sa roztancuje, len čo ho dosiahne prvá vlnka.
Ale o chvíľu sa vlny zmenšujú, navzájom sa krížia. Vlnky, ktoré idú od miesta dopadu kameňa s vlnkami, ktoré sa už dostihli, odrážajú sa od okraja bazénu oslabené späť. Pôvodný symetrický obraz vystrieda chaos vlniek. Ale aj ten sa utišuje, vlnky sú časom menšie, nižšie, hladina sa postupne upokojuje a po čase je opäť hladká ani zrkadlo.“
Povrch našej Zeme tvorí zemská kôra, hrubá priemerne 30-50 km. Pod ňou sú podkôrové časti Zeme – ani pevná látka, ani tekutina. A zemská kôra sa voči svojmu podložiu správa tak, akoby na ňom plávala. Na prvý pohľad je to fantastické, a predsa je to pravda.
Zemská kôra je teda akoby hladinou pevného zemského telesa. Nie je taká ideálne rovná ako vodná hladina, ale povrchové nerovnosti vzhľadom na veľkosť Zeme sú zanedbateľné. Čo sa stane, ak na ňu niečo dopadne, hoci nejaký obrovský meteorit? Ak by dopadol na Zem nejaký meteorit ťažký milióny ton, určite sa Zem v okolí dopadu poriadne roztrasie a je zemetrasenie.
2. Druhy zemetrasenia
Kŕče zeme – zemetrasenia – sa vysvetľujú vzájomným pohybom jednotlivých vrstiev zemskej kôry. Stavba zemskej kôry sa nazýva cudzím slovom tektonika, a preto sa takéto zemetrasenie odborne nazýva TEKTONICKÉ. Tieto zemetrasenia reprezentujú prvú skupinu zemetrasení.
Druhú skupinu tvoria VULKANICKÉ zemetrasenia, ktoré vznikajú pohybom magmy v kanáloch sopiek. Vyskytujú sa v ich blízkosti a počas ich aktívnej činnosti.
Do tretej skupiny sa zaraďujú zemetrasenia zapríčinené zosuvmi v horách a preborením zeme do hlbokých jaskýň pod povrchom zeme, alebo zrútením banskej chodby. Takéto zemetrasenia nazývame ZÁVALOVÉ zemetrasenia.
V našom storočí technického pokroku sa objavila ešte štvrtá skupina zemetrasení, ktoré sú zapríčinené činnosťou človeka. Budovanie vodných nádrží, ropné, plynové a vodné vrty narúšajú existujúcu rovnováhu časti zemskej kôry. Čerpanie ropy, plynu a vody spôsobuje vytváranie dutín, ktoré môžu zapríčiniť preborenie pôdy.
Vyše 90% zo všetkých zemetrasení na zemskom povrchu pripadá na tektonické, len 7% na závalové a na ostatné pripadá 3%.
3. Sprievodné javy podzemných otrasov
Zemetrasenia zanechávajú na Zemi početné „jazvy“ a sprevádzajú ich iné bezprostredne s nimi súvisiace kataklizmy. Jednou z najhroznejších sú „tsunami“. Toto japonské slovo sa už bežne v jazyku seizmológov používa a jeho doslovný preklad znamená „vlny v prístave“.
Tsunami
Vznikajú pri podmorských zemetraseniach a niekedy aj pri výbuchoch sopiek. V novoveku bolo zaregistrovaných mnoho zemetrasení s tsunami, ktoré vyhasili mnoho životov. Tsunami sa pohybujú obrovskou rýchlosťou, ktorá dosahuje hodnoty až tisíc km/h.
Druhou pohromou
Ktorá zvyčajne sprevádza zemetrasenia je vytváranie trhlín. Ako gigantická pasca sa tieto trhliny otvárajú a zatvárajú a pohlcujú všetko, čo je na zemskom povrchu v ich blízkosti. Navždy v nich miznú ľudia, kamene, zvieratá a stavby. Počas zemetrasenia v Lisabone, keď sa podzemné otrasy šírili rozsiahlym územím, vytvorila sa v Maroku obrovská trhlina, ktorá pohltila celé mesto i jeho 8 tisíc obyvateľov.
Zemetrasenia, ktoré postihli veľké osídlené aglomerácie, takmer vždy sprevádzali ničivé požiare, dovršujúce dielo skazy.
Oblasti výskytu zemetrasní
Vo všeobecnosti sa najsilnejšie zemetrasenia vyskytujú v dvoch zónach zemegule – v tichooceánskej a stredozemno-himalájskej.
V prvej zóne sa nachádzajú Kordillery, Nová Guinea, Nový Zéland, Aljaška, Filipíny, Japonsko – najotriasanejšia krajina na svete a Kamčatka.
Do druhej patria Apeniny, Alpy, Kaukaz, Malá Ázia, Pamír, a Himaláje.
Najväčší počet zemetrasení na Zemi sa vyskytuje v období apríl až jún, najmenší v období december až január.
Antarktída je kontinent bez zemetrasení
Hoci sú na nej najmladšie vrstevnaté horstvá a sopky. A práve tu je umiestnených 14 seizmických staníc. Na začiatku tieto stanice registrovali nepatrné kmity, ktoré boli podivuhodné, premenlivé a súviseli s ročnými obdobiami. Ukázalo sa, že ich pôvod je v odtrhávaní obrovských ľadových úlomkov od kontinentálneho ľadovca.
5. Čierna kronika
Zemetrasenie predstavovalo v minulosti neustále ohrozovanie ľudskej civilizácie. Jeden z odhadov uvádza, že v čase, kam siaha ľudská pamäť, tesne asi posledných 4000 rokov, zahynulo pri zemetrasení asi 13 miliónov ľudí.
V roku 526 n.l. pri zemetrasení v Sýrii zahynulo 250 000 osôb, v roku 1290 v Číne 100 000 ľudí, v roku 1556 v Čenzi zahynulo 800 000 obyvateľov, 1.septembra 1755 v Lisabone zahynulo 60 000 ľudí.
V roku 1923 zahynulo pri tokijskom zemetrasení 200 000 ľudí.
6. Ktoré živočíchy môžu predpovedať zemetrasenie
Vedci, ktorí starostlivo analyzujú hodnovernosť a presvedčivosť pozorovaných javov, prišli k záveru, že existuje najmenej 300 prípadov kedy správanie sa živočíchov pomohlo predvídať zemetrasenie. Tento odhad je, prirodzene, približný a podhodnotený, pretože celkove bolo zaregistrované anomálne správanie sa len 70 druhov zvierat.
Divé zvieratá by mali byť podstatne citlivejšie na pohromy ako zvieratá domáce. Ich inštinkty sa nestratili, neotupili a nezmenili ako u domácich zvierat, ktoré žili s človekom už dlhý čas a boli pod jeho ochranou.
Z knihy od Pavla Marikovského vyberám
DÁŽĎOVKY
Pôda je nimi doslovne presiaknutá a im vďačíme za jej úrodnosť. Keď sa však znenazdajky, v neobyčajnom čase alebo počas sucha objavia dážďovky, verte, že to upúta pozornosť. V Japonsku sa takéto správanie dážďoviek stalo príznakom zemetrasenia. Takéto správanie sa dážďoviek je pochopiteľné: počas pohybov pôdy tieto mäkké a jemné červy hynú. Stáva sa však, že počas silného odmäku dážďovky oklamané teplým počasím vyliezajú na povrch predčasne a tento úkaz sa môže nesprávne vysvetľovať ako biologická predzvesť zemetrasenia.
PIJAVICE
Existuje niekoľko správ z rôznych miest o tom, že sa pijavice začali v akváriách metať asi 2 až 3 hodiny pred zemetrasením.
OBOJŽIVELNÍKY
Poznatky o správaní sa žiab prakticky neexistujú. Japonský vedec F. Omori, ktorý spozoroval, že žaby pred zemetrasením hlasno kvákali.
OVCE
Ovce veľmi citlivo reagujú na zemetrasenie. Pred ním sa objavuje u nich nepokoj, neposlúchajú pastiera, zhlukujú sa do skupín, obzerajú sa, nechcú ísť do košiarov, hlasno bľačia a pri prvých otrasoch padajú na zem.
JELENE
Fakty svedčia o tom, že aj jelene výrazne pociťujú blížiace sa zemetrasenie a to asi osem hodín vopred. Rozrušené zvieratá sa zhlukujú do skupín a objavujú sa na nezvyčajných miestach.
7. Čo na to seizmológovia ?
Moderná technika dokáže zemetrasenie predpovedať asi v 50%. Seizmológia sa rozvíja veľmi rýchlo. Jej metódy sa zdokonaľujú, stávajú sa zložitejšími a rozširujú sa. Úsilie vedcov sa dnes zameriava na to, aby sa odhadlo miesto, sila a čas budúcej katastrofy. Mnohé ohniská zemetrasení boli lokalizované pozdĺž mohutných zlomov zemskej kôry. V súvislosti s analýzou pôvodu zemetrasení objavil nedávno geofyzik a seizmológ A. A. Nikonov zaujímavú zákonitosť. Zistil, že ohniská zemetrasení sa akoby premiestňovali z okrajov príslušných zlomov ich stredu. Toto posúvanie sa cyklicky opakuje každých 200 až 300 rokov.
Na základe tejto radikálnej teórie bola vypracovaná dlhodobá predpoveď:
Zemetrasenia by sa mali vyskytovať vždy približne po 115 rokoch. Seizmológovia sformulovali množstvo teórií. Predpovede sa vypracúvajú na základe výskumu geomorfológie seizmických uzlov a na základe analógie – vytypovania tých uzlov, kde sa zatiaľ neprejavilo zemetrasenie. Do úvahy sa tiež berú anomálne zmeny hladín vody vo vrtoch, v studniach a ich chemické zloženie. Skúmala sa aj rýchlosť šírenia seizmických vĺn a anomálie pohybu zemskej kôry.
Nesprávna predpoveď môže spôsobiť väčšie škody na zdraví a majetku obyvateľstva ako skutočné zemetrasenie. Opodstatnené, realistické a presné krátkodobé predpovede však môžu znamenať veľkú pomoc: zachrániť ľudské životy a do určitej miery aj materiálne hodnoty.
8. Aj Boh Slnka je slabý
Nad vchodom do rodského prístavu stála vraj kedysi socha boha slnka Hélia. Sochu nazývali Kolos rhodský. Socha bola vysoká vyše 60 metrov. Postavil ju sochár Cháres z Lindu roku 290 p.n.l.. Rodčania zvíťazili nad vojenskou silou Atén, no, nezvíťazili nad podzemnou silou. Kolos sa dlho nepýšil. Roku 224 p.n.l. prišla na Rodos pohroma – strašné zemetrasenie. Jeho obeťou sa stala aj socha Boha Slnka.
9. Japonský vedci a zemetrasenie
Vo vedeckej predpovedi najviac pokročili japonskí vedci. Nie div, zemetrasenia ich najčastejšie postihujú. Ich metóda spočíva na presných geodetických a geofyzikálnych meraniach. Získané údaje potom spracúvajú na kybernetických strojoch. Za pokusnú oblasť si berú mesto Mačuhiro, ktoré sa už desiatky rokov neprestajne otriasa. Dlhodobé pozorovania ukázali, že príchod otrasov možno predpovedať na základe nepatrných horizontálnych posunov zemskej kôry, ktoré sa merajú len desatinami milimetra.
Na zistenie takýchto nepatrných posunov treba stotisícky najpresnejších meraní. Tieto merania sa vzťahujú na vyše tisíc vybraných bodov v okolí mesta. Keď sa blíži zemetrasenie, posuny rastú a to v závislosti od sily budúceho zemetrasenia. Okrem toho už viac hodín pred príchodom zemetrasenia nastávajú zmeny v magnetickom poli Zeme. Podľa týchto pozorovaní sa podarilo s presnosťou niekoľkých hodín dopredu určiť čas, jeho silu a tým zabrániť obetiam na životoch. Podľa vedcov má Tokio postihnúť ešte v tomto storočí katastrofálne zemetrasenie.
10. Výpovede svedkov
Z knihy od Pavla Marikovského vyberám
CHILE, Valparaiso, 19. 11. 1822 – pred zemetrasením prileteli kŕdle vtákov z mora na pevninu.
TALIANSKO, Ligúria, 23. 2. 1887 – kone zapriahnuté v kočiaroch sa zastavovali a odmietali poslušnosť. Niekoľko minút pred katastrofou hydina opustila kuríny. Pávy škriekali hlasnejšie ako zvyčajne a papagáje divo bili krídlami.
TURECKO, Kars, 11. 7. 1899 – 10 minút pred zemetrasením sa domáce zvieratá na poli vyplašili a rozutekali sa na všetky strany. Stádo v osade sa splašilo a rozbehlo sa po okolí.
GRUZÍNSKO, 31. 12. 1889 – niekoľko minút pred pohromou sa zvieratá vyplašili: kravy bučali, ovce bľačali, kone hrabali kopytami a snažili sa vytrhnúť s ohlávok.
JUHOSLÁVIA, Skopje, 26. 7. 1963 – dozorca v ZOO v Skopje vypovedal, že krátko pred zemetrasením bol v ZOO úžasný „koncert“. Slony trúbili, pričom dvíhali vysoko choboty, hyeny hlasno zavýjali, tigre, levy a leopardy boli veľmi nervózne, podobne ako aj vtáky. Náhle zvieratá stíchli a schovali sa pri krmidlách. Vtedy sa zem otriasla a bolo počuť podzemné dunenie. Nasledujúcich niekoľko otrasov mesto úplne zničilo.
Z novej knihy Jozefa Dvořáka vyberám
Zvieratá pudovo poznajú nebezpečenstvo. Dokonca sa podľa toho i chovajú. Nekľudne pobiehajú, hľadajú širokú krajinu. Význam pudových chovaní pri katastrofách je značný. Pre človeka je to však spôsob nespoľahlivý. Ľudské pudy sú skreslené skúsenosťou civilizovaného života, rozumovým spôsobom uvažovania a rozhodovania.
Avšak, nech je situácia akákoľvek, skúsenosť ukazuje, že v katastrofickej situácií, akákoľvek činnosť je lepšia než žiadna. Sebemenší pokus o záchranu je lepšie než odovzdanie a osudu. Pri katastrofe mnoho záleží na náhode – rozdiel medzi vyviaznutím a smrťou niekedy závisí na milimetroch či sekundách. Aktivita vždy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť záchrany!
11. Ako reaguje na zemetrasenie človek
Človek takmer stratil príslušné inštinkty v dôsledku dlhodobého vývoja pri pretváraní prírody a stal sa už dávno tvorom sociálnym. Preto len niektorí ľudia majú schopnosť vnímať predzvesti zemetrasení. Avšak dôsledky zemetrasenia na ľudský organizmus sú veľmi silné. Vyskytli sa nervové poruchy rôzneho druhu, výskyt nevoľnosti, bolesti hlavy, ľahké napínanie, nechutenstvo a smäd.
Záver
Touto prácou som chcel vysvetliť a objasniť príčinu zemetrasení, ich vzťahy k prírode, zvieratám, k človeku.
Zameral som sa predovšetkým na reakcie živočíchov, ktoré pred zemetrasením sa často chovali zvláštne a neobyčajne. Ľudia tomu spočiatku nevenovali veľkú pozornosť a túto pohromu pripisovali bohom, ktorí sa hnevali za zlé ľudské činy. Ľudia však zmúdreli, zistili, že zemetrasenie vzniká nezávislé od ľudských činov a je to len prejav nepokojnej zemskej kôry.
Vznikla veda – seizmológia
Ktorá sa zaoberá týmto javom. Avšak aj tak, táto pohroma prichádza neočakávane a vždy so sebou prináša skazu a v ľudských mysliach znecháva dlhodobo trvajúce stopy a rany, na ktoré človek nezabudne.
Chcem, aby ľudia nebrali na ľahkú váhu reakcie zvierat na blížiace sa zemetrasenie. Práve zvieratá pomohli zachrániť mnohé životy ľudí, tým, že na seba svojím správaním upútali pozornosť.
„Niet nič hroznejšie na svete, ako zemetrasenie“, povedal jeden z tých, čo to prežil, “môže sa snáď porovnať len s výbuchom vodíkovej bomby“.
