Stredoškolská odborná činnosť (SOČ)

Zemetrasenie

Ľudstvo od pradávna trpelo zemetraseniami. Neočakávanosť tejto pohromy, rýchlosť jej priebehu, rozsiahle poškodenie stavieb, zmeny reliéfu a záhuba mnohých ľudí počas niekoľkých hrozných sekúnd navždy zanechali hlboké a dlhotrvajúce stopy v pamäti.

Človek sa vie vyrovnať aj s najťažšími stratami a útrapami, pokiaľ prichádzajú postupne a nie naraz. Náhla strata rodinného krbu, výkriky umierajúcich blízkych, ktorí sú za živa pochovaní pod rozvalinami domov, bez možnosti poskytnúť im pomoc, zničenie obydlí, kde ľudia prežili toľké roky života a najmä úplná neočakáva-nosť – to všetko sa zdá neuveriteľné, nepochopiteľné a prijíma sa len veľmi ťažko.

Preto by som sa chcel zamerať na predvídanie tohto hrozného podzemného živlu a najmä budeme hovoriť o zvieratách a živočíchoch, ktoré túto schopnosť majú. Takúto schopnosť zvierat začali vedci skúmať len nedávno.

Táto práca by sa bez odbornej literatúry nenapísala, lebo zo zemetrasením nemám prakticky žiadne skúsenosti, ale aj napriek tomu ma táto téma zaujala.

Metodika práce

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha: KATASTROFY. Bola to zaujímavá kniha, bohato ilustrovaná s textom zrozumiteľným aj pre laika. Neskôr som sa k tejto knihe vrátil, opäť ju preštudoval a snažil som sa získať ďalšie informácie z kníh o tejto problematike. Preštudoval som ďalšie knihy, urobil som si približnú predstavu o práci a dúfam, že zhromaždené údaje pomôžu si o zemetrasení a jeho predpovedaní určitý prehľad.

1. Čo je to zemetrasenie?

Zemská kôra, tvrdý obal Zeme obopínajúci jej roztopené jadro, je veľmi nepokojná. Neustále sa premiestňuje, avšak tak pomaly, že to počas krátkeho života človeka len ťažko možno pozorovať.

Jedny vrstvy obnažených hornín sú horizontálne a vychýlené do rôznych strán, iné zasa vertikálne a ohnuté do zvláštnych kriviek. Niekedy sa náhle lámu a sú navzájom posunuté. Okrem toho niektoré časti zemskej kôry sa prepadávajú, zatiaľ čo iné sa dvíhajú. A to všetko sa deje buď neočakávane rýchlo, alebo veľmi pomaly a postupne.

Jozef Fraňo vysvetľuje zemetrasenie takto
„Každé zemetrasenie je vlnovité chvenie zemskej kôry. Predstavte si hladinu rybníčka alebo bazénu. Vietor nefúka, hladina je pokojná, vodorovná. Lístok alebo vetvička, ktorá tam spadla, leží v tichosti na nej, ani sa nepohne. Ale zrazu pribehne chlapec a hodí do bazénu kameň. Pokoj vystrieda nepokoj – od miesta, kde kameň žblnkol do vody, sa na všetky strany v koncentrických kruhoch šíria vlnky. Lístok, čo sa dosiaľ pokojne vznášal na hladine, sa roztancuje, len čo ho dosiahne prvá vlnka.

Ale o chvíľu sa vlny zmenšujú, navzájom sa krížia. Vlnky, ktoré idú od miesta dopadu kameňa s vlnkami, ktoré sa už dostihli, odrážajú sa od okraja bazénu oslabené späť. Pôvodný symetrický obraz vystrieda chaos vlniek. Ale aj ten sa utišuje, vlnky sú časom menšie, nižšie, hladina sa postupne upokojuje a po čase je opäť hladká ani zrkadlo.“

Povrch našej Zeme tvorí zemská kôra, hrubá priemerne 30-50 km. Pod ňou sú podkôrové časti Zeme – ani pevná látka, ani tekutina. A zemská kôra sa voči svojmu podložiu správa tak, akoby na ňom plávala. Na prvý pohľad je to fantastické, a predsa je to pravda.

Zemská kôra je teda akoby hladinou pevného zemského telesa. Nie je taká ideálne rovná ako vodná hladina, ale povrchové nerovnosti vzhľadom na veľkosť Zeme sú zanedbateľné. Čo sa stane, ak na ňu niečo dopadne, hoci nejaký obrovský meteorit? Ak by dopadol na Zem nejaký meteorit ťažký milióny ton, určite sa Zem v okolí dopadu poriadne roztrasie a je zemetrasenie.

2. Druhy zemetrasenia

Kŕče zeme – zemetrasenia – sa vysvetľujú vzájomným pohybom jednotlivých vrstiev zemskej kôry. Stavba zemskej kôry sa nazýva cudzím slovom tektonika, a preto sa takéto zemetrasenie odborne nazýva TEKTONICKÉ. Tieto zemetrasenia reprezentujú prvú skupinu zemetrasení.

Druhú skupinu tvoria VULKANICKÉ zemetrasenia, ktoré vznikajú pohybom magmy v kanáloch sopiek. Vyskytujú sa v ich blízkosti a počas ich aktívnej činnosti.

Do tretej skupiny sa zaraďujú zemetrasenia zapríčinené zosuvmi v horách a preborením zeme do hlbokých jaskýň pod povrchom zeme, alebo zrútením banskej chodby. Takéto zemetrasenia nazývame ZÁVALOVÉ zemetrasenia.