Ak si je morfinista schopný zabezpečiť dostatočný a pravidelný prísun morfia, môže sa abstinenčným príznakom vyhnúť. Zvyšujúce sa dávky morfia však utlmujú dýchacie cesty centrum a morfinista tak môže umrieť na zástavu dýchania. V pokročilom štádiu telesne i duševne upadá. Šedivie a viditeľne starne, trpí chorobami žlčníka a pankreasu. Sociálne dôsledky ópia boli hlavne v novoveku nesmierne. Väčšine ľudí sa ópium asociuje so slovom Čína. Ópiom ale bola postihnutá takmer celá juhovýchodná Ázia. Ópium sa sem dostalo v čase moslimskej expanzie a Európania z neho spravili masovú záležitosť. Čína sa koncom 18. storočia úplne uzavrela do seba a prerušila takmer všetky diplomatické a obchodné styky s okolitým svetom. To však nedalo Angličanom, pre ktorých bola Čína nadovšetko lákavou krajinou, s takmer nekonečným trhom a množstvom lákavého tovaru (čaj, hodváb, porcelán). Nejavila však záujem o nič z toho, čo jej Európa mohla ponúknuť. Nakoniec si však dobromyseľný britskí gentlemani predsa len svojho trójskeho koňa našli a to v podobe ópia. Číňania, nevedomí si jeho návykových účinkov, ho začali kupovať ako liek. Čoskoro však ópium úplne ovládlo krajinu a tá sa ocitla až na pokraji kolapsu. Čína sa pokúsila zastaviť rozmach ópia vo svojej krajine. Organizátorom protiópiových opatrení bol vysoký komisár cisárskeho dvora Lin C’-su. Británia odpovedala vojnou.
Prvá ópiová vojna sa odohrala v rokoch 1838 až 1842 a znamenala ľahké víťazstvo pre technicky omnoho vybavenejšiu britskú armádu. Čína musela postúpiť Britom Hongkong, otvorila päť prístavov obchodu s ópiom a zaplatila drahé reparácie. Druhá ópiová vojna sa odohrala v rokoch 1856 až 1860. Bola vyprovokovaná Britániou (údajne pre zneuctenie britskej zástavy čínskym colníkom na lodi podozrivej z pašovania), ktorá si chcela ešte vylepšiť svoju obchodnú bilanciu s Čínou, pretože Čína dokázala vyrovnať dovoz ópia svojim vývozom čaju a hodvábu. Táto vojna už neprebehla tak hladko a Briti, ku ktorým sa pridali aj Francúzi a Rusi, zaznamenali aj porážky. V tejto vojne sa ukázal aj silne rasistický názor Británie na Číňanov, „tie vierolomné hordy“, a jej viera v posvätnosť svojho práva kolonizácie. V obliehanom Pekingu sa vzdali až po tom, čo pred ich zdesenými zrakmi Britský vojaci vydrancovali a spálili jednu z najväčších kultúrnych pamiatok ľudstva - Letný palác čínskych cisárov. Po tom už zdrvená Čína prestala klásť ópiu odpor a krajina sa čoskoro nadlho premenila na jeden veľký ópiový brloh. Zneužívanie morfínu sa naplno rozbehlo po objave injekčnej striekačky. Jeho užívanie sa stalo snobským zvykom a vystriedalo fajčenie. Začiatkom 70. rokov 20. storočia boli v Spojených štátoch asi pol milióna osôb závislých od morfínu.
Prvá ópiová vojna: big O, black tar, dutch courage, Ho
3. Druhy drôg
3.1 LSD
Prvý raz LSD syntetizoval švajčiarsky chemik Albert Hofmann v roku 1938. Mohlo by sa teda zdať, že ide o modernú drogu. Spätne sa však zistilo, že mnohé rastliny a huby obsahujú látky podobné LSD. V Európe bola dlho neznáma kyjančka purpurová parazitujúca na žite alebo iných obilninách. Zo stredoveku sú známe početné správy o masových otravách celých oblastí, v ktorých sa jedol chlieb z obilia intoxikovaného nakazeným obilím. Choroba sa pre mučivý pocit pálenia v končatinách nazývala aj oheň sv. Antona. V strednej Amerike objavili domorodci psychotropné vlastnosti rastliny Rivea corymbosa, ktorá obsahuje látky podobné LSD. Aztékovia a Mayovia ju používali pri krvavých náboženských obradoch.
Dnes sa LSD vyrába zložitou chemickou cestou, no jeho použitie je o to jednoduchšie. LSD-25 je vôbec najúčinnejší halucinogén na vyvolanie účinku stačí zjesť 20-50 mikrogramov, obvyklá dávka je 100 mikrogramov, v 60-tych rokoch sa však nežne bralo 350-500 mikrogramov, čo už je tzv. psychedelická dávka. Účinok sa zvyčajne dostaví za niekoľko sekúnd až hodinu. Závisí to od spôsobu aplikácie. Najprv dochádza k zrýchleniu tepu, neskôr k jeho spomaleniu. Po dvoch hodinách zostáva v tele 1-10% nezmenenej látky. Psychotropné efekty sa prejavujú za 30-90 minút a trvajú 5-12 hodín. Začínajú splývať zmyslové vnemy, farby sú jasné, mení sa chápanie času, je narušená telesná schéma, norma sa strieda s abnormálnymi zážitkami. Spočiatku sa prejavuje zvýšená smejivosť. Po nej prichádza zvýšená schopnosť vizualizácie, pôžitok z hudby, radosť z dotýkania sa vlastného tela. Pri vyšších dávkach nastávajú silnejšie halucinácie, ktoré sa už nedajú rozlíšiť od reality. Dochádza k depersonalizácii, strate vnímania času a priestoru (Intoxikovaní často veria, že vedia lietať. Často zomierajú pádmi z výšky.). Niekedy nastáva tzv. bad trip. Teda intoxikácia, ktorá je vnímaná ako nepríjemná. Intoxikovaný vidí rôzne reálne halucinácie, najčastejšie hmyz. Niekedy pri nej dochádza aj k samovraždám, alebo k vážnym paranoickým poruchám, ktoré liečia veľmi ťažko, často i na psychiatrickom oddelení.
LSD sa vymklo spod lekárskej kontroly v 50-tych rokoch. Nelegálnymi cestami sa začalo rýchlo šíriť najmä medzi mladými intelektuálmi a študentmi vo veľkých amerických mestách: v New Yorku, Los Angeles, San Franciscu a pod jeho vplyvom vznikol postupne úplne nový smer v umení tzv. psychedelické umenie. Roku 1960 pozornosť verejnosti upútal excentrický docent psychológie Harvardskej univerzity Timothy Leary, ktorý sa stal horlivým propagátorom drog a LSD. Obrovská verejná publicita a nerozvážne interpretované odborné práce prispeli k rýchlemu šíreniu „kyseliny“ medzi mládežou a novo sa formujúcim hnutím hippies.
