1. DROGY
Droga (holand.) je slovo s pôvodným významom suchý. Dnes je slovo droga nadradeným pojmom vo všeobecnosti i v odbornej oblasti, ktorý označuje vo farmaceutickom zmylse, ale aj iné látky (lieky, alkohol), ktoré ak sú konzumované pre zmenu psychického stavu ide o abúzus drogy. K abúzu drogy jedinec siaha pre:
navodenie zmeny vedomia, k povzbudeniu či k utlmeniu, k vyvolaniu mimoriadnych zážitkov - ilúzií, halucináií, pseudohalucinácií...
Slovo droga je najviac používané s významom “omamujúci” príp. “dráždiaci” prostriedok, napr. omamná droga, jedovatá droga, povudbudzujúca droga...pôsobiť ako droga (hra). Droga je akákoľvek prírodná či syntetická substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu mení jeho jednu či viac psychických či fyzických funkcií.
Droga je prírodná alebo umelo vyrobená omamná látka, ktorá sa využíva ako liečivo alebo sa zneužíva pri toxikománií.
Patrí sem alkohol, prchavé látky, ktoré sa fetujú (toluén ), a iné organické zlúčeniny, halucinogény.
Základné delenie:
1. morfínový typ (ópium, morfín, kodeín, heroín)
2. barbiturátovo-alkoholový typ (pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej: hypnotiká, sedatíva, analgeticko-antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. kokaínový typ (kokaín)
4. kannabisový typ (marihuana, hašiš)
5. amfetamínový typ (fenmetrazín, Psychoton)
6. katový typ (kata)
7. halucinogénny typ (LSD, meskalín, psilocybín)
8. tabakizmus-nikotinozmus (nikotín)
9. kofeinizmus (káva, čaj, kakao, kola, maté, guaraná)
10. závislosť od analgetík a antipyretík (Alnagon, Dinyl, ...)
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je droga „každá substancia, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií“. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Definíciou sa zároveň vylučuje nefarmakologické ovplyvnenie psychiky.
Droga je liečivá látka rastlinného, živočíšneho alebo nerastného pôvodu (sušené listy, kvety a pod.)
1.1 Návyk na drogu
Návyk je stav, pri ktorom jedinec drogu nutne potrebuje, ak ju nemá, viditeľne ju postráda a chýba mu. Nemôže sa úplne slobodne rozhodnúť, či si drogu dopraje, alebo nie, väčšinou si ju nedokáže odoprieť.
1.2 Drogová závislosť
Drogová závislosť je psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.
Psychická závislosť je duševný stav vzniknutý konzumáciou drogy, ktorý sa prejavuje prianím drogu opäť požívať. Vznik psychickej závislosti je viazaný na prežitie istých pôžitkov- nestačí teda iba pasívna konzumácia drogy. Psychická závislosť na droge je vlastne často závislosťou na niektorej okolnosti alebo okolnostiach, ktoré požívanie drog doprevádzajú (istá spoločnosť, doba, prostredie, forma drogy alebo rituál spojený s jej užitím). Teoreticky, ak je prerušené podávanie drogy, nemali by sa dostavovať žiadne telesné abstinenčné príznaky, prakticky sú však prejavy našej psychiky spravidla doprevádzané aj prejavmi fyzickými- triaškou, potením, atď. Teda klamnými abstinenčnými príznakmi. Psychická závislosť je najsilnejším faktorom, ktorý vedie k zneužívaniu drogy, teda k jej opakovanej nadmernej konzumácií.
Fyzická závislosť na droge je stavom organizmu vzniknutým spravidla dlhodobejším a častejším požívaním drogy (aj keď u niektorých drog môže ísť dokonca o krátkodobú konzumáciu trvajúcu niekoľko týždňov, prípadne dní). Organizmus fyzicky závislý na droge sa jej prispôsobil, vytvoril si „pseudopotrebu“, zahrnul ju do svojej látkovej výmeny, takže na prerušenie prísunu tejto drogy búrlivo reaguje poruchou- abstinenčnými príznakmi, ktoré môžu skončiť až smrťou jednotlivca.
Tolerancia je schopnosť organizmu znášať určité látky. Ide o jav, ktorý sa prejavuje stálym zvyšovaním dávky, aby mal vyvolaný účinok rovnakú intenzitu. Organizmus sa rôznymi mechanizmami prispôsobí na stály prívod drogy. Pri opakovanom užívaní sa účinnosť drogy oslabuje až stráca a na dosiahnutie plného efektu drogy alebo lieku treba dávku zvýšiť. Dlhodobé zneužívanie lieku alebo drog vo vysokých dávkach zapríčiňuje chronické poškodenie organizmu. Existuje aj skrížená tolerancia- organizmus si vytvára toleranciu na celú skupinu látok (s podobnou chemickou štruktúrou, mechanizmom účinku, atď.).
2. Drogy v histórii
Drogy sú dnes veľmi aktuálnou témou do diskusie, nepochybne najmä vďaka svojmu nevídanému rozmachu v posledných rokoch. Napriek tomu, že sa nám často javia ako jeden z „novodobých“ problémov, nie sú na svete ničím novým. Sú staré ako samotná civilizácia a azda ešte staršie. Historici sa nevedia dohodnúť ani na veku jednej z najznámejších drog - ópiu, je však pravdepodobné, že bolo známe v Mezopotámií už najmenej 2000 rokov pred našim letopočtom a v Európe od strednej bronzovej (1500-2000 p. n. l.) až staršej železnej doby (700- 500 rokov pred našim letopočtom). V tejto kapitole je opísaná história niekoľkých drog, ktoré mali v minulosti veľký vplyv na spoločnosť. Nemá význam písať o alkohole a tabaku, pretože sú to témy na samostatnú prácu.
2.1 Šamanizmus
Podľa viacerých nálezov sa dá predpokladať, že ľudia poznali účinky drog už od doby kamennej. Priamo či nepriamo to naznačujú viaceré jaskynné kresby (na niektorých je napríklad použité farebné spektrum, alebo skreslenie ľudských postáv typické po užití niektorých halucinogénov, iné zobrazujú rôzne huby, prípadne iné rastliny s pravdepodobne halucinogénnymi účinkami), alebo nálezy veľkých počtov peľových zŕn psychotropných, či liečivých rastlín v ľudských obydliach. Pri vytváraní predstáv o postavení drog v živote paleolitických lovcov si musíme pomôcť paralelami zo života dnešných tzv. prírodných národov. Môžeme si všimnúť, že takmer každý kmeň alebo etnikum mal medzi sebou vyčleneného jedinca, ktorý v sebe spája viacero zvláštnych funkcií priamo, či nepriamo súvisiacich s duchovnou oblasťou. Medzi tieto funkcie patrili predovšetkým schopnosť komunikovať s duchmi, či prírodnými silami, prípadne felčiarske schopnosti. Predpokladom pre to bola nepochybne znalosť účinkov rastlín na ľudské vedomie. Pri liečiteľstve je význam účinkov rastlín jasný. Nemenej dôležitý ale musel byť aj pri komunikácií s duchovnom. Hovoríme o šamanoch.
Komunikácia zvyčajne prebiehala v tranze, do ktorého sa dostával buď sám šaman, alebo celý kmeň. Stav tranzu sa navodzuje rôznymi telesnými cvikmi, tancom a hudba či drogy pri tom môžu pôsobiť ako katalyzátor, alebo náhrada za hodiny únavného tancovania a spievania.
Ľudia sa učili využívať účinky rastlín dosť rýchlo. Vďaka nálezom sa dá vidieť, že postupne prechádzali od drog so silnými nepriaznivými účinkami na zdravie na drogy s miernejšími účinkami. Šamani paleolitu boli vlastne akísi vedci - experimentátori. Nie všetky drogy sa však používali len pri šamanských rituáloch. Mnohé z nich mali určite aj pragmatickú funkciu v živote kmeňa, napríklad pri tíšení bolestí, pred bojom, alebo len z prostého pôžitku.
Štandardizáciou určitých rituálnych postupov pri komunikácií s duchovnými silami vznikali kulty a rituálne užívania drog a zároveň sa začali vytvárať prvé spoločné duchovné hodnoty. Takisto výzor šamanov je až prekvapujúco uniformný. Väčšinou ide o človeka oblečeného do zvieracej kože, často ho zdobia rôzne hrkálky, či hudobné nástroje a zvieracie parohy na hlave. Hlavnými baštami šamanizmu boli v novoveku najmä obe Ameriky a Sibír.
Antropológovia si nevedia vysvetliť hojný výskyt drog v Latinskej Amerike. Miestne etniká nevynikajú len počtom používaných drog, ale aj originálnymi spôsobmi ich rituálneho užívania. Môže to byť podmienené veľmi rozšíreným šamanizmom ako vierou. V iných oblastiach s rozšíreným šamanizmom však obyvatelia zďaleka neobjavili toľko drog. Iné teórie vravia, že výskyt drog je podmienený veľkou diverzitou vhodných psychotropných rastlinných druhov v regióne (no napríklad z Afrických dažďových pralesov pochádza oveľa menej psychotropných rastlín). Rituálne užívanie drog medzi indiánmi opísal už samotný Krištof Kolumbus. Hovoril o obradných stretnutiach podobných európskym omšiam, kde náčelníci dávali indiánom vdychovať cez trstinové trubice prach, po ktorom sa správali „ako opití“. Neskorší pozorovatelia opisovali obradné spôsoby liečenia, ktorých súčasťou bolo zblíženie liečiteľa s chorým. Musel napodobiť trpiteľský výraz chorého muža a zároveň sa spolu očistiť šnupaním halucinogénneho prášku zvaným cohoba. Potom k nim prehovoria bohovia a prezradia im príčinu choroby.
Vôbec väčšina drog v Latinskej Amerike hrala úlohu média na komunikáciu s duchovnom. Po príchode európskych misionárov sa však začal tvrdý boj proti drogám. Francisko Hernández obšírne opísal v knihe Materia Medica Mexicana niekoľko desiatok(!) halucinogénov s exotickými menami. Užívanie drog však bolo pre európsku morálku neprípustné a indiánska láska k slobode a drogám znižovala pracovnú schopnosť indiánov - otrokov. Conquistandori boli v potláčaní drog nečakane úspešní a drogy na niekoľko storočí medzi indiánmi naoko vymizli.
Až na prelome 19. a 20. storočia začali vedci s prekvapením zisťovať, že používanie desiatok druhov drog si väčšina indiánskych kmeňov odovzdáva v skrytosti medzi sebou ako kultovú štafetu. Medzi mexickými a severoamerickými indiánmi to bol najmä kaktus peyotl. Indiáni verili, že po jeho konzumácií ich v boji urobí neporaziteľnými a ovplyvnil ich aj v kultúrnej oblasti, napríklad monotónnej hudbe pláňových indiánov sa hovorí aj štýl peyotl. V Mexiku a andskej oblasti patril k jednej z najznámejších drog durman. Jeho odvary dávali šamani často piť mladým mužom pri iniciačných obradoch. V Andách sa durman dával do jedla a vyvolával u užívateľov vízie, niekedy až záchvaty zúrivosti. Medzi Irokézskymi kmeňmi sa dokonca zachovali aj legendy o užívaní muchotrávok. Žiaden z cestovateľov však nezaznamenal, že by mali Indiáni zo severovýchodu USA zvyk užívať halucinogénne huby a dnes sa to už nedá overiť, pretože ich kultúra bola industriálnou spoločnosťou zadupaná do zeme. Je teda pravdepodobnejšie, že ide o legendy sibírskeho pôvodu.
V živote sibírskych domorodých kmeňov mala veľkú úlohu halucinogénna muchotrávka. Obľubovali ju najmä národy žijúce na Čukotke a Kamčatke, menej obyvatelia v oblasti okolo riek Irtiš a Jenisej. Medzi Laponcami na severe Škandinávie a inými kmeňmi znamená slovo opitý vo voľnom preklade niečo ako „zmuchotrávkovaný“. Muchotrávky mali vysokú cenu, pretože nerástli na celom území Sibíri. Kmeň Koriakov platil v 19. storočí za jednu sušenú muchotrávku jedným sobom. Inde cestovatelia uvádzali až cenu štyroch sobov za jednu muchotrávku. Istý cestovateľ si v kmeni Koriakov všimol zvláštny jav. Bohatí členovia kmeňa pili nápoje z muchotrávok a tí chudobní potom zachytávali ich moč, ktorý obsahoval účinnú látku a pili ho. Tento kolobeh žalúdok- močový mechúr- žalúdok sa mohol opakovať 4-5 krát. Ľudský moč obsahujúci aktívne toxíny sa dával piť aj sobom, ako vábivý prostriedok pri ich zvolávaní a ako doping pri dlhých pochodoch.
Nakoniec však ruská vodka zohrala pri cárskej expanzii na Sibír tú istú úlohu, ako alkohol pri kolonizácii Ameriky. Domorodci nenavyknutí na destiláty veľmi ľahko upadali do ekonomickej a alkoholovej závislosti a spoločnosť celkovo degradovala.
2.2 Ópiové vojny
Ópium je omamný prostriedok získaný z nezrelých makovíc maku siateho. Surové nespracované ópium obsahuje 10-15 percent morfínu, ktorý je jeho hlavnou účinnou látkou a menšie množstvá heroínu, kodeínu, tebaínu a narkotínu. Najvyššie zastúpenie v ópiu majú organické kyseliny, cukry a živice, ktoré nemajú psychotropný účinok.
Okolo počiatkov pestovania maku panujú dohady. Predpokladá sa, že prvýkrát sa začal mak pestovať v Mezopotámií asi okolo roku 4000 až 2000 pred našim letopočtom. Starý Babylončania používali mak, alebo ópium ako utišujúci liek. Starým Grékom bolo ópium už dobre známe, no s istotou ho poznali až od 8. storočia pred n.l. V 9. storočí sa ópium rozšírilo aj do Číny a Stredného východu. V Európe sa ópium stalo populárne najmä vďaka laudanu, čiže roztoku ópia, ktoré sa používalo ako utišujúci liek. Ópium však bolo ako liek dosť nestabilné, najmä vďaka pohyblivému obsahu morfínu. Roku 1803 mladý lekárnický pomocník F. W. Sertürner prvý krát izoloval z ópia účinnú uspávaciu látku a nazval ju podľa gréckeho boha spánku morfium. Po objavení morfínu pokračoval výskum ópia a roku 1817 izoloval francúzsky chemik P. J. Robiquet narkotín a spolu s krajanom J. Pelletierom narceín a kodeín. Pelletier roku 1835 objavil tebaín a nemecký chemik Georg Merck izoloval papaverín. Nemecký chemik Oswald Hesse v rokoch 1865-1903 objavil desiatky vedľajších alkaloidov, napríklad rhodaeín, meconidín, laudanín a diacetylmorfín. Posledný menovaný mu priniesol najväčšiu slávu a je dnes známi najmä pod menom heroín.
Ópium sa najčastejšie v minulosti užívalo fajčením. Tento spôsob vynašli v Indii a v 16. až 17. storočí sa rozšírilo do celej juhovýchodnej Ázie, najmä do Číny. Najstarším spôsobom užívania však je pitie.
Účinok ópia je podmienený obsahom morfínu v ópiu. Ak sa teda hovorí o ópiu, myslí sa tým aj morfium. Eufória sa zvyčajne dostavuje až po opakovanom užívaní. Droga tlmí bolesť a fyzické potreby, čím navodzuje pocit úplného uspokojenia. Zo začiatku závislosti dáva klamlivý pocit kreativity a realizačných schopností. Morfinista sa uzatvára do seba a svet okolo vníma ako cez hmlu. Neskôr sa vyvíja tolerancia voči euforizujúcej zložke- morfínu. Morfinista je čoraz náladovejší, apatický, hypochondrický, podráždený a trpí nespavosťou. V ťažkých prípadoch sa objavuje letargia a vysoká fyzická závislosť, ktorá sa hlási vyčerpávajúcimi abstinenčnými príznakmi, ktoré sa môžu skončiť až smrťou, ak sa nevpichne ďalšia dávka. Po psychickej stránke sú pre abstinenčný syndróm typické ťažká úzkosť a úsilie zabezpečiť si drogu. Morfinisti slzia, potia sa, intenzívne ich bolia svaly a kĺby. Ich stav sa postupne zhoršuje, dostavujú sa bolesti brucha, stúpa krvný tlak a teplota, hrozí mozgová porážka alebo srdcový infarkt.
Ak si je morfinista schopný zabezpečiť dostatočný a pravidelný prísun morfia, môže sa abstinenčným príznakom vyhnúť. Zvyšujúce sa dávky morfia však utlmujú dýchacie cesty centrum a morfinista tak môže umrieť na zástavu dýchania. V pokročilom štádiu telesne i duševne upadá. Šedivie a viditeľne starne, trpí chorobami žlčníka a pankreasu. Sociálne dôsledky ópia boli hlavne v novoveku nesmierne. Väčšine ľudí sa ópium asociuje so slovom Čína. Ópiom ale bola postihnutá takmer celá juhovýchodná Ázia. Ópium sa sem dostalo v čase moslimskej expanzie a Európania z neho spravili masovú záležitosť. Čína sa koncom 18. storočia úplne uzavrela do seba a prerušila takmer všetky diplomatické a obchodné styky s okolitým svetom. To však nedalo Angličanom, pre ktorých bola Čína nadovšetko lákavou krajinou, s takmer nekonečným trhom a množstvom lákavého tovaru (čaj, hodváb, porcelán). Nejavila však záujem o nič z toho, čo jej Európa mohla ponúknuť. Nakoniec si však dobromyseľný britskí gentlemani predsa len svojho trójskeho koňa našli a to v podobe ópia. Číňania, nevedomí si jeho návykových účinkov, ho začali kupovať ako liek. Čoskoro však ópium úplne ovládlo krajinu a tá sa ocitla až na pokraji kolapsu. Čína sa pokúsila zastaviť rozmach ópia vo svojej krajine. Organizátorom protiópiových opatrení bol vysoký komisár cisárskeho dvora Lin C’-su. Británia odpovedala vojnou.
Prvá ópiová vojna sa odohrala v rokoch 1838 až 1842 a znamenala ľahké víťazstvo pre technicky omnoho vybavenejšiu britskú armádu. Čína musela postúpiť Britom Hongkong, otvorila päť prístavov obchodu s ópiom a zaplatila drahé reparácie. Druhá ópiová vojna sa odohrala v rokoch 1856 až 1860. Bola vyprovokovaná Britániou (údajne pre zneuctenie britskej zástavy čínskym colníkom na lodi podozrivej z pašovania), ktorá si chcela ešte vylepšiť svoju obchodnú bilanciu s Čínou, pretože Čína dokázala vyrovnať dovoz ópia svojim vývozom čaju a hodvábu. Táto vojna už neprebehla tak hladko a Briti, ku ktorým sa pridali aj Francúzi a Rusi, zaznamenali aj porážky. V tejto vojne sa ukázal aj silne rasistický názor Británie na Číňanov, „tie vierolomné hordy“, a jej viera v posvätnosť svojho práva kolonizácie. V obliehanom Pekingu sa vzdali až po tom, čo pred ich zdesenými zrakmi Britský vojaci vydrancovali a spálili jednu z najväčších kultúrnych pamiatok ľudstva - Letný palác čínskych cisárov. Po tom už zdrvená Čína prestala klásť ópiu odpor a krajina sa čoskoro nadlho premenila na jeden veľký ópiový brloh. Zneužívanie morfínu sa naplno rozbehlo po objave injekčnej striekačky. Jeho užívanie sa stalo snobským zvykom a vystriedalo fajčenie. Začiatkom 70. rokov 20. storočia boli v Spojených štátoch asi pol milióna osôb závislých od morfínu.
Prvá ópiová vojna: big O, black tar, dutch courage, Ho
3. Druhy drôg
3.1 LSD
Prvý raz LSD syntetizoval švajčiarsky chemik Albert Hofmann v roku 1938. Mohlo by sa teda zdať, že ide o modernú drogu. Spätne sa však zistilo, že mnohé rastliny a huby obsahujú látky podobné LSD. V Európe bola dlho neznáma kyjančka purpurová parazitujúca na žite alebo iných obilninách. Zo stredoveku sú známe početné správy o masových otravách celých oblastí, v ktorých sa jedol chlieb z obilia intoxikovaného nakazeným obilím. Choroba sa pre mučivý pocit pálenia v končatinách nazývala aj oheň sv. Antona. V strednej Amerike objavili domorodci psychotropné vlastnosti rastliny Rivea corymbosa, ktorá obsahuje látky podobné LSD. Aztékovia a Mayovia ju používali pri krvavých náboženských obradoch.
Dnes sa LSD vyrába zložitou chemickou cestou, no jeho použitie je o to jednoduchšie. LSD-25 je vôbec najúčinnejší halucinogén na vyvolanie účinku stačí zjesť 20-50 mikrogramov, obvyklá dávka je 100 mikrogramov, v 60-tych rokoch sa však nežne bralo 350-500 mikrogramov, čo už je tzv. psychedelická dávka. Účinok sa zvyčajne dostaví za niekoľko sekúnd až hodinu. Závisí to od spôsobu aplikácie. Najprv dochádza k zrýchleniu tepu, neskôr k jeho spomaleniu. Po dvoch hodinách zostáva v tele 1-10% nezmenenej látky. Psychotropné efekty sa prejavujú za 30-90 minút a trvajú 5-12 hodín. Začínajú splývať zmyslové vnemy, farby sú jasné, mení sa chápanie času, je narušená telesná schéma, norma sa strieda s abnormálnymi zážitkami. Spočiatku sa prejavuje zvýšená smejivosť. Po nej prichádza zvýšená schopnosť vizualizácie, pôžitok z hudby, radosť z dotýkania sa vlastného tela. Pri vyšších dávkach nastávajú silnejšie halucinácie, ktoré sa už nedajú rozlíšiť od reality. Dochádza k depersonalizácii, strate vnímania času a priestoru (Intoxikovaní často veria, že vedia lietať. Často zomierajú pádmi z výšky.). Niekedy nastáva tzv. bad trip. Teda intoxikácia, ktorá je vnímaná ako nepríjemná. Intoxikovaný vidí rôzne reálne halucinácie, najčastejšie hmyz. Niekedy pri nej dochádza aj k samovraždám, alebo k vážnym paranoickým poruchám, ktoré liečia veľmi ťažko, často i na psychiatrickom oddelení.
LSD sa vymklo spod lekárskej kontroly v 50-tych rokoch. Nelegálnymi cestami sa začalo rýchlo šíriť najmä medzi mladými intelektuálmi a študentmi vo veľkých amerických mestách: v New Yorku, Los Angeles, San Franciscu a pod jeho vplyvom vznikol postupne úplne nový smer v umení tzv. psychedelické umenie. Roku 1960 pozornosť verejnosti upútal excentrický docent psychológie Harvardskej univerzity Timothy Leary, ktorý sa stal horlivým propagátorom drog a LSD. Obrovská verejná publicita a nerozvážne interpretované odborné práce prispeli k rýchlemu šíreniu „kyseliny“ medzi mládežou a novo sa formujúcim hnutím hippies.
3.2 Hašiš
Čo to vlastne hašiš je? Hašiš je vlastná pryskryca konopu extrahovaná s tukmi vo vriacej vode a vykryštalizovaná, účinné látky sú cannobinoly, hlavne THC. Postupov extrakcie hašiša je mnoho, vrátane ďalšej izomeraciie pre zvýšenie účinkov. Taktiež vo forme hašišového oleja je látka ešte niekoľko krát účinnejšia. A účinky? Pobláznenie trvá 30 až 60 minut, vytráca sa po troch hodinách. Pri ústnom použití je priebeh dlhší.
Vzhľad: vyzerá ako hnedožltá kocka, niekedy do čierna. 1,5 cm dlhý valček o priemeru asi 6mm by mohol byť 1 gram. Za čerstva je pružný, potom tuhý, delí sa po zahriati v plameni.
Nebezpečenstvo: nebezpečné sú vysoké dávky(nad 20 mg THC) a chronické zneužívanie. Pri otrave stúpa v mozgu hladina serotominu. Hašiš podnecuje hyptonika, sedatíva, ale i budivé amíny.
Slang: haš, čokoláda, charas, najčastejšie je v cukru, ktorému sa hovorí mažun.
3.3 Konope - marihuana
Čo to je? Konope sú usušené časti rastliny cannabis 1-6 m vysoké. Po alkohole a kofeíne je marihuana najrozšírenejšou drogou. Má povesť neškodnej drogy, pretože je menej agresívna než alkohol, nie tak odstrašujúcou ako je heroín. Dnes je však ďaleko silnejšia ako vtedy.
U niektorých ľudí môže spôsobiť paranoju, zmätenosť a ustrašenosť a skončiť s marihuanou nieje ľahké. Výskum ukázal, že môže byť návyková ako psychicky, tak aj fyzicky.
Pri odvykaní sú abstinenčné príznaky: výkyvy nálad, nervozita a zlosť, ktoré môžu prerásť vo výbušnosť a agresívne správanie. Naviac má konope na pľúca rovnaké účinky ako tabak: zvyšuje riziko rakoviny pľúc, úst a hrtanu.
Okamžitý účinok vyvolaný použitím marihuany je pocit uvolnenia sucho v puse, rozšírené zreničky, mierna eufória a ilúzie, že čas ubieha pomalšie, chuť rozprávať a veľa sa smiať, sklenené oči, zhoršenie motorickej koordinácie.
3.4 Morfium
Vyrába sa z ópia, ale je 10 krát silnejší. Rýchlo na ňom vzniká psychická i fyzická závislosť. V lekárstve sa používa k tíšeniu bolesti - 1 dávka sa pohybuje okolo 5-20 mg. Injekcia morfia vyvoláva vyrovnanú, kľudnú eufóriu. Nastáva ľahostajnosť k starostiam, stúpa sebavedomie a myšlienky sa zrýchlia. Morfin tlmí vnímanie bolesti, tlmí dráždivosť dýchacieho centra. Vo vysokých dávkach pôsobí hypnoticky a dýchacie centrum ochrnie. Vzhľad: tabletky, čipky, roztok v ampulkách. Pôsobí po 20 minútach 2-3 minúty.
3.5 Kokaín
Kokaín je stimulačná látka, vyrába sa z rastliny koka, ktorá tak isto ako extáza alebo speed výrazne podporuje produkciu serotoninu a dopaminu v mozgu. Získava sa z rastliny koka, ktorá rastie divoko v Andách Južnej Ameriky. Kokaín sa vyrába máčaním listov koky v benzínu. Tým vzniká hydrochlorid, ktorý je kyslý, a preto sa môže vdychovať, ale nedá sa fajčiť – kyselina by vám zničila pľúca. Je rozpustná vo vode, pričom sa využíva pri vnutrožilnej aplikácii. Účinky: dostavia sa niekoľko sekúnd a travjú asi 30-40 minút. Kokaín celkovo povzbudzuje nervový systém a zvyšuje sebavedomie, pokles chuti k jedlu, kolísanie nálad. Pôsobí ako afrodiziakum. Vzhľad: biele kryštáliky bez zápachu a horkou chuťou.
4. Drogy a spoločnosť
Drogová problematika sa dnes dotýka najmä mladých ľudí, ktorí sú dlhodobým užívaním drog najviac handicapovaní. Najväčší drogový boom u nás nastal v 90-tych rokoch, po otvorení hraníc. Územím Slovenska začala prechádzať známa Balkánska drogová cesta a Slovensko sa pre svoju výhodnú polohu stalo jednou z jej prekladacích staníc. S rastúcou kúpyschopnosťou nášho obyvateľstva sa však začalo Slovensko meniť z prekladacej stanice na výnosné odbytište. Dnes už nie sme iba krajinou transportu, ale aj krajinou nenaplneného a veľmi perspektívneho trhu s drogami. Na trhu sa objavuje väčšie množstvo drog a sú druhovo oveľa rozmanitejšie. Nárast tohto problému u nás posilnila aj neexistencia sociálnej siete, ktorá by redukovala požiadavku po droge. Zneužívanie drog je v poslednom čase jedným z najrozšírenejších sociálnopatologických javov a má globálnu - celosvetovú dimenziu.
Na konci 80-tych rokov dosahoval obsah obchodu s drogami asi 300 miliárd dolárov ročne, teda asi 9% všetkého svetového obchodu, čím sa vyrovnal obchodu so zbraňami(!). V niektorých juhoamerických krajinách sa už obchod s drogami úplne vymkol kontrole a v Kolumbií ohrozuje samotnú existenciu štátu. Názory na drogy ako spoločenský jav sa veľmi rôznia, faktom však ostáva, že drogy tu boli, sú a budú a záleží len na mobilite spoločnosti, ako tento fakt dokáže vstrebať a súčasne ho aspoň čiastočne eliminovať.
V súčasnosti veľmi stúpa kriminalita mladistvých motivovaná ziskom financií na kúpu drogy. Neoficiálne odhady tvrdia, že 75% trestných činov krádeže vlámaním spáchaných mladistvými má práve spomínaný motív. Pre porovnanie mladiství spáchali v roku 1993 až 3509 trestných činov krádeže vlámaním, v roku 1996 polícia zaznamenala 3223 takýchto činov a za prvých osem mesiacov roku 2000 boli mladiství páchateľmi v 1450 prípadoch. Z oblasti násilnej trestnej činnosti páchajú konzumenti drog najmä lúpežné prepadnutia, a čo je alarmujúce, sú ochotní zaútočiť na obeť aj s vidinou malého lupu.
Vlastná práca:
Anketa:
1.) Viete čo je to droga?
Všetci opýtaný respondenti vedeli čo je to droga a približovali sa aj stručnou charakteristikou.
2.) Aké druhy drôg poznáte?
Väčšia časť opýtaných respondentov vedela vymenovať druhy drôg. Rozdelili ich na „mäkké“ a „tvrdé“ a vymenovali ako: alkohol cigareta, marihuana, kokaín, heroín.
3.) Viete aký je rozdiel medzi „tvrdou“ a „mäkkou“ drogou?
Väčšia časť opýtaných respondentov vedela rozdiel medzi týmito drogami. Rozdelili ich „tvrdé“ – heroín, kokaín, marihuana... „mäkké“ – alkohol, cigarety
4.) Stretli ste sa niekedy s tvrdou alebo s mäkkou drogou? Kedy? A s akou?
Približne 4 opýtaný respondenti nám povedali že sa stretli už aj s „tvrdou“ drogou, pričom požili marihuanu. Zvyšok respondentov povedalo že zatiaľ sa dostali do styku iba s „mäkkou“ drogou. Tým mysleli na alkohol a cigarety.
5.)Poznáte niekoho vo vašom okolí kto je drogovo závislí?
Všetci opýtaný nám povedali, že nikoho kto by bol drogovo závislí vo svojom okolí nemajú.
