1. DROGY

Droga (holand.) je slovo s pôvodným významom suchý. Dnes je slovo droga nadradeným pojmom vo všeobecnosti i v odbornej oblasti, ktorý označuje vo farmaceutickom zmylse, ale aj iné látky (lieky, alkohol), ktoré ak sú konzumované pre zmenu psychického stavu ide o abúzus drogy. K abúzu drogy jedinec siaha pre:
navodenie zmeny vedomia, k povzbudeniu či k utlmeniu, k vyvolaniu mimoriadnych zážitkov - ilúzií, halucináií, pseudohalucinácií...
Slovo droga je najviac používané s významom “omamujúci” príp. “dráždiaci” prostriedok, napr. omamná droga, jedovatá droga, povudbudzujúca droga...pôsobiť ako droga (hra). Droga je akákoľvek prírodná či syntetická substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu mení jeho jednu či viac psychických či fyzických funkcií.
Droga je prírodná alebo umelo vyrobená omamná látka, ktorá sa využíva ako liečivo alebo sa zneužíva pri toxikománií.
Patrí sem alkohol, prchavé látky, ktoré sa fetujú (toluén ), a iné organické zlúčeniny, halucinogény.

Základné delenie:
1. morfínový typ (ópium, morfín, kodeín, heroín)
2. barbiturátovo-alkoholový typ (pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej: hypnotiká, sedatíva, analgeticko-antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. kokaínový typ (kokaín)
4. kannabisový typ (marihuana, hašiš)
5. amfetamínový typ (fenmetrazín, Psychoton)
6. katový typ (kata)
7. halucinogénny typ (LSD, meskalín, psilocybín)
8. tabakizmus-nikotinozmus (nikotín)
9. kofeinizmus (káva, čaj, kakao, kola, maté, guaraná)
10. závislosť od analgetík a antipyretík (Alnagon, Dinyl, ...)

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je droga „každá substancia, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií“. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Definíciou sa zároveň vylučuje nefarmakologické ovplyvnenie psychiky.
Droga je liečivá látka rastlinného, živočíšneho alebo nerastného pôvodu (sušené listy, kvety a pod.)

1.1 Návyk na drogu
Návyk je stav, pri ktorom jedinec drogu nutne potrebuje, ak ju nemá, viditeľne ju postráda a chýba mu. Nemôže sa úplne slobodne rozhodnúť, či si drogu dopraje, alebo nie, väčšinou si ju nedokáže odoprieť.

1.2 Drogová závislosť
Drogová závislosť je psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.

Psychická závislosť je duševný stav vzniknutý konzumáciou drogy, ktorý sa prejavuje prianím drogu opäť požívať. Vznik psychickej závislosti je viazaný na prežitie istých pôžitkov- nestačí teda iba pasívna konzumácia drogy. Psychická závislosť na droge je vlastne často závislosťou na niektorej okolnosti alebo okolnostiach, ktoré požívanie drog doprevádzajú (istá spoločnosť, doba, prostredie, forma drogy alebo rituál spojený s jej užitím). Teoreticky, ak je prerušené podávanie drogy, nemali by sa dostavovať žiadne telesné abstinenčné príznaky, prakticky sú však prejavy našej psychiky spravidla doprevádzané aj prejavmi fyzickými- triaškou, potením, atď. Teda klamnými abstinenčnými príznakmi. Psychická závislosť je najsilnejším faktorom, ktorý vedie k zneužívaniu drogy, teda k jej opakovanej nadmernej konzumácií.