1. Úvod

Frida Kahlo patrila k najzaujímavejším osobnostiam dvadsiateho storočia. Jej životný príbeh plný utrpenia a lásky fascinuje ľudí dodnes a stal sa námetom pre napísanie kníh, ktoré boli neskôr sfilmované. Frida Kahlo prežila búrlivý život, škandálne milostné vzťahy aj fatálnu lásku s manželom Diegom Riverom. Muži aj ženy ju kvôli jej kontroverznosti, extravagancii a kráse milovali aj nenávideli. Do dejín sa zapísala nie len ako skvelá umelkyňa, ale aj ako sexuálna a politická revolucionárka s horkou južanskou krvou.

Pri výbere témy mojej seminárnej práce som dlho uvažovala nad tým, koho si zvoliť. Chcela som písať o osobe, kvôli ktorej sa ludia aj po mnohých rokoch zaujímajú o to, čo vo svojim živote dokázala, zažila, urobila. Meno Frida Kahlo vyvoláva a v dnešnej dobe rôzne pocity. Jedni ju obdivujú, iní odcudzujú. Preto sa pokúsim bližšie priblížiť čitateľom jej život, maliarsku tvorbu a opísať najdôležitejšie momenty v jej živote, vďaka ktorým sa Frida stala slávnou osobnosťou. Za cieľ mojej práce som si zvolila dozvedieť sa o Fride čo najviac informácií a zistiť dôvody, kvôli ktorým si Fridine obrazy také známe.

2. Metodika práce

Skôr ako som začala písať svoju prácu pokúsila som sa zozbierať čo najviac informácií o Fride. Najprv som navštívila knižnicu a vypožičala som si všetky knihy, v ktorých sa o tejto maliarke písalo. Potom som si ich preštudovala a zapísala si strany, ktoré som pokladala za dôležité. Vyhľadala som si na internete aj iné informácie a zaujímavosti, ktoré som v knihách nenašla, aby som potom mohla postupne zhromažďovať tie najdôležitejšie informácie. Keďže sa všetky údaje z kníh nezhodovali z internetom, radšej som sa priklonila k tým, ktoré som zistila z kníh. Zozbierala som si všeobecné údaje, potom som pristúpila postupne k jednotlivým z nich, snažila som sa ich rozobrať. Tie som potom zhrnula v mojej práci.

3. Životopis

3.1 Detstvo

Frida sa narodila ako Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Calderon 6. júla 1907 v Modrom dome v Coyacane v Mexiku. Jej otec Guillermo (Wilhelm) Kahlo, syn maďarských židov pochádzajúcich z nemeckého Baden-Badenu, emigroval do Mexika v roku 1899. Čoskoro sa tu stal známym fotografom a oženil sa s Matildou Calderon, Mexičankou s indiánskymi a španielskymi koreňmi,Fridinou matkou. Frieda (meno si na protest proti politickému vývoju v rodnej krajine svojho otca zmenila na Frida) vyrastala v hlavnom meste Mexika, v nízkom dome nafarbenom indigovou modrou s červenými okenicami, s dvorom plným hustých magnóliových stromov. I tieto korene spôsobili, že sa do dejín zapísala aj ako sexuálna a politická revolucionárka s horúcou južanskou krvou. Farebné mexické ulice, vášnivá hudba, krásne ženy, charizmatickí muži a búrlivé udalosti prvej polovice 20. storočia tvoria neoddeliteľnú súčasť jej životného príbehu

3.2 Dospievanie

Frida bola dievčaťom vyčnievajúcim z radu. Inteligentná, nie veľmi krásna, obdivovaná ženami i mužmi. Napriek tomu bolo jej detstvo a dospievanie plné bolesti a samoty. V šiestich rokoch prekonala detskú obrnu, následkom ktorej krívala. V roku 1922 začína Frida študovať na známej Národnej prípravnej škole. Prestíž školy priláka aj svetoznámeho maliara Diega Riveru, ktorý tu zdobí múry školy oslavnými výjavmi mexických dejín. I keď ho Frida pri monumentálnej nástennej maľbe stretáva, nevenuje mu pozornosť. Záujem prejaví až o niekoľko rokov neskôr, keď mu prináša ukázať svoje plátna. Po tragickej autonehode, strávi totiž niekoľko mesiacov na lôžku v sadrovom pancieri. Svoj zdravotný handicap prekonáva maľovaním. Rodičia ju v jej novo objavenej záľube všemocne podporujú. Na nebesiách nad posteľou má umiestnené zrkadlo, v ktorom sa vidí. Tam niekde bol začiatok jej prvých autoportrétov.

3.3 Nehoda

Tragická nehoda v septembri 1925 navždy neodvratne zmenila jej život. Práve cestovala autobusom so svojim dávnym priateľom Alejandrom Gomez Ariasom, keď sa autobus zrazil s električkou a pri nehode zahynulo niekoľko ľudí a mnoho ďalších sa ťažko zranilo. Fridu našli polonahú medzi troskami pokrytú krvou a zlatým prachom, napichnutú na kovovú tyč. Mala ťažko poškodenú chrbticu, rebrá, panvu a kľúčnu kosť, pravú nohu, postihnutú detskou obrnou, zlomenú na mnohých miestach. Tyč vošla ľavým bokom do jej lona a zapríčinila problémy s donosením detí. Nasledovalo mnoho mesiacov bolestivého a náročného liečenia pomocou viacerých vtedy len experimentálnych a často priam barbarských operácií, korzetov, a naťahovania kostí i svalov. Najväčšiu bolesť však Fride spôsobovala izolácia a osamelosť, s ktorou sa pokúšala vyrovnať pomocou prenášania svojich pocitov do svojich malieb. Jej rodičia predali takmer všetok svoj majetok kvôli operáciám a podporovali ju v jej novo objavenej záľube v maľovaní. Priniesli jej špeciálne upravený stojan a zrkadlo k posteli, aby mohla byť sama sebe modelom.
3.4 Frida a jej životná láska Diego Rivera

Keď mohla Frida opäť chodiť, nabrala odvahu navštíviť známeho umeleckého kritika Diega Riveru, ktorého neuchvátil len jej talent, ale aj jej odvaha, šarm a krása. Ich stretnutie bolo najdôležitejším momentom v živote ich oboch. Pre Fridu bolo jeho povzbudenie dôležité pre jej umelecký vývin. Diego a Frida sa vzali 21.augusta 1929. Jej matka ich zväzok odmietala a okruh ich priateľov o ňom pochyboval, ale oni obaja verili, že sú pre seba stvorení a sľúbili si vernosť v živote - aj keď nie v láske. Diegova exmanželka Lupe Marinová sa časom stala Fridinou veľkou priateľkou. V roku 1930 pri pobyte v USA Frida zistila, že je tehotná, ale Diego sa jej tehotenstva obával. Právom. O niekoľko mesiacov Frida potratila. Po potrate Frida namaľovala svoje najslávnejšie obrazy. Po Diegovom konflikte s Rockefellerom sa v roku 1933 pár vrátil do Mexika, a Diego svoju depresiu riešil románikom Fridinou sestrou Cristinou. Neskôr poprosil Fridu, aby mu pomohla prichýliť ruského revolucionára Leona Trockého. Po dvojročnej milostnej afére medzi Fridou a Trockým obaja šli vlastnou cestou, a francúzsky surrealista Breton pomohol Fride k výstave v Paríži v januári roku 1939. Tá napriek úspechu v Európe túžila po Mexiku a Diegovi, ale ten požiadal o rozvod. To zapríčinilo zhoršenie jej zdravotného stavu, na druhej strane však znamenalo začiatok jej najplodnejšieho umeleckého obdobia. Po zavraždení Trockého ju vypočúvala polícia a jej zdravie sa ešte zhoršilo. Museli jej amputovať prsty na nohách, operovať chrbticu, liečiť infekciu obličiek a v korzete upútať dolu hlavou do oceľovej konštrukcie. Jej jedinou požiadavkou bolo, aby mohla aj v takom stave maľovať. Práve potom ju však prekvapil príchod Diega a jeho návrh na opätovné manželstvo. Vzali sa v roku 1940 a nasledovalo šťastné druhé manželstvo. Diego bol blízko pri nej počas jej deväťmesačnej hospitalizácie v roku 1950, i po amputácii pravej nohy v roku 1953. Jej život plný bolesti, sa stával neznesiteľným, a 13.júla 1954 vážne chorá Frida zavolala Diega k svojej posteli a darovala mu darček k ich 25.výročiu - starobylý prsteň, hoci výročie malo byť až o dva týždne. Tej noci Frida v spánku skonala, týždeň po svojich 47.narodeninách.

4. Frida ako maliarka

Začiatkom 30. rokov 20. storočia odchádzajú Frida a Diego do Ameriky, kde sa stávajú miláčikmi umeleckých kruhov. Rivera tu pracuje na nástenných maľbách pre Priemyselný inštitút. Avšak po konflikte s Rockefellerom ohľadom Leninovho portrétu, ktorý zakomponoval do obrazu, sa v roku 1933 pár vracia späť do Mexika.

V roku 1938 sa zoznamuje s André Bretonom. Keď uvidel jej obrazy, bol z nej fascinovaný. Podla Bretona išlo o čistý surrealizmus. Fridu však neobdivuje len on, uznáva ju napríklad aj spisovateľ Louis Aragon, režisér Srgej Ejzenštejn, maliari Vasilij Kandinskij, Marcel Duchamp, Pablo Picasso, Salvatore Dali a ďalší európski umelci. Frida ale svoje zaradenie k surrealizmu odmieta. Ona tvrdí, že nie je surrealistka a nikdy nezobrazueje sny iba vlastnú realitu. Vďaka Bretonovi získava uznanie od zahraničných kritikov. Jej prvá oficiálna výstava v Julien Levy Gallery v New Yorku má obrovský úspech.
V roku 1939 jej Marcel Duchamp poriada výstavu v Paríži. Napriek úspechu však Frida túži po Mexiku a Diegovi. Ten však požiada o rozvod a Fridin stav sa veľmi zhorší. Je paradoxné, že práve toto zhoršenie znamenalo začiatok jej najplodnejšieho umeleckého obdobia. Aj napriek jej utrpeniu stále maľuje. V roku 1953 sa konečne koná jej prvá výstava v Mexiku v Galérii Arte Contemporaneo. Vernisáže sa Frida zúčastní aj napriek zákazu lekárov. S amputáciou pravej nohy prichádza ruka v ruke hlboká depresia. Vysilená Frida stráca chuť do života a pokúša sa niekoľkokrát o samovraždu. Trinásteho júla 1954, vo svojich 47 rokoch, zomiera vo svojom „Modrom dome“ v Coyacane. Na opustenom maliarskom stojane stojí nedokončený obraz Stalina. Až do svojej smrti bola Frida, rovnako ako Rivera, presvedčenou komunistkou, niektoré jej obrazy zobrazujú napríklad Lenina, Marxa, Engelsa. Medzi jej najlepšie diela však patria bolesťou sršiace obrazy, ktorým síce chýba bravúrny štýl jej manžela, ale sú úprimnými výpoveďami o jej utrpení. Jej obliekanie a dom v štýle ľudového Mexika sa stali inšpiráciou pre výtvarníkov a dizajnérov na celom svete. Posledný obraz nazvaný A žije život, ktorý namaľovala, má jednoduchý námet: zátišie s melónmi. Kuriózne je, že melóny sú aj na poslednom obraze Diega Riveru. Tento o takmer dvadsať rokov starší tvorca monumentálnych nástenných fresiek prežil Fridu Kahlo len o štyri roky.

5. Úspechy Fridy a jej obrazy

Preslávila sa po celom svete nielen vďaka svojmu obrovskému talentu a svojráznym obrazom, ale tiež bohatému životnému osudu a neviazanému životnému štýlu. Medzi sily Fridiných kresieb patrí schopnosť kombinácie moderných znakov realizmu, symbolizmu a surrealizmu s prvkami tradičnej mexickej kultúry a umenia. Fride Kahlo zostalo zachovaných dvesto obrazov, z nich sú väčšina autoportréty. Jej obrazy sú charakterizované sýtymi a pestrými farbami, presnými tvarmi a ostrými prechodmi a kontúrami. Maľovať Kahlo začala v dobe nemocničnej hospitalizácie. Medzi obdivovateľov jej obrazov patril majster surealizmu André Breton. Práve vďaka nemu sa obrazy Fridy Kahlo dostávajú do jeho galérie. Frida Kahlo bola umelkyňou, ktorá nemala obavy prejaviť vo svojich dielach bolesť a zraniteľnosť. Súčasníci ju oslavujú aj ako intelektuálku, sociálnu aktivistku a revolucionárku. Pri príležitosti 100. výročia jej narodenia otvorili v hlavnom meste Mexika spomienkovú výstavu s 350 prácami, vrátane 50 listov, viac ako stovkou fotografií umelkyne a zbierkou malieb, vystavených vôbec po prvý raz. Výstava zahŕňa aj rozprávanie o jej živote a vplyve na politiku a umenie.

6. Frida v spoločnosti a politike

Politický záujem, nadšenie pre starú kultúru a názory proti meštianskemu životu spojili obidvoch umelcov Fridu a Diega. V roku 1928 stála Frida maliarovi Diegovi ako model pre nástennú maľbu na ministerstve výchovy „Balada revolúcie“. Na sebe malačervenú blúzku s hviezdou prekríženou zbraňami na znak revolucionárov. Frida zmenila svoj dátum narodenia na rok 1910. V tomto roku vypukla mexická revolúcia a ona chcela tento dátum spojiť s jej „novým“ začiatkom života. Rodinný život Kahlovcov bol tažko ovplyvnený mexickou revolúciou. Fridin otec nedostával v práci veľa roboty, preto sa ich životný štandard veľmi znížil. Julien Plant v októbri 1938 jeho vlastnú výstavu s jej tridsiatimi dielami v New Yorku. O roku 1938 stavoval v galérii diela od surrealistiských maliarov. V roku 1636 vznikla jeho kniha „Surrealalimus“. Táto výstava priniesla Fride veľký úspech. Frida spoznala množstvo nových a dôležitých ľudí, ktorí jej neskôr pomohli v kariére. V roku 1943 začala pracovať na mexickej univerzite umenia a prvá výplata, ktorú dostala táto tridsaťšesťročná maliarka od verejného úradu, bola 252 pesos za dvanásť vyučovacích hodín. Univerzita bola založená v roku 1942. Na tejto univerzite Frida vyučovala maliarstvo. Jej žiaci prežili celkom iné vyučovanie, na aké boli doteraz zvyknutí. Dozvedeli sa všetko o technike a spravaní sa farieb na rôznych druhoch plátna. Tieto poznatky mala Frida z vlastných skúseností a najdôležitejšie bolo, že im dodala sebavedomie. Učila ich všetko, čo sa týkalo mexickej kultúry teda zvyky, spôsob života. Učila ich rozumieť maliarstvu, čo znamená maliarstvo a ako dokáže ovplyvniť
život. Na ich výletoch im spievala mexické revolucionárske piesne. Viedla ich k teórií, že byť maliarom znamená určiť si svoje vlastne zákony a tým prísť ku svojej slobode.

7. Surrealizmus

Surrealizmus alebo nadrealizmus je umelecký smer, ktorý sa usiluje oslobodiť myseľ, zdôrazňuje podvedomie. Slová „umelecký smer“ nie sú úplne výstižné, pretože surrealizmus znamená nielen umelecký smer, ale aj životný štýl. Prvé impulzy dostal surrealizmus od André Bretona, jeho prudký rozvoj umožnil Salvador Dalí. Surrealizmus je stále aktívny smer, hoci sa od pôvodných myšlienok značne vzdialil. Podľa vzoru Sigmunda Freuda, ktorý sa prostredníctvom psychoanalýzy pokúsil vyzdvihnúť podvedomie na úroveň vedomia, a tak uzdraviť dušu od potláčaných pudov, aj umenie sa otvára podvedomiu a snom, aby sa vymanilo spod „diktátu rozumu“ a „oslobodilo život“ poznaním seba samého. Také je heslo a ambície surrealistov, ktorí sa cítia byť revolucionármi túžiacimi zmeniť svet, aby sa zmenil život. Názov surrealizmus pochádza z podtitulu istej divadelnej hry, ktorý jej roku 1917 dal Guillaume Apollinaire. Tento názov sa stal programom i pomenovaním skupiny parížskych spisovateľov, zhromaždených okolo André Bretona, Paula Eluarda a Louisa Aragona, udržiavajúcich bohatú korešpondenciu s dadaistami, ktorí sa usadili v Paríži po prvej svetovej vojne.

8. Záver

V mojej práci som sa zamerala na život úspešnej maliarky Fridy Kahlo, ktorá patrila k významným osobnostiam svojej doby. V júni tohto roka by sa Frida Kahlo dožila sto jedna rokov. Jej pamiatku si uctilo aj mexické Museum of the Fine Arts Palacevýstavou s najväčšou zbierkou autorkiných diel, rukopisov a korešpondencie. Z množstva faktov, údajov a informácií som na základe odbornej literatúry spracovala tie údaje, ktoré ma zaujali, zdali sa mi najdôležitejšie a prostredníctvom ktorých som sa snažila oboznámiť čitateľov o jej zaujímavom živote. V jednotlivých častiach práce som postupne opisovala Fridine detstvo, dospievanie, lásku, utrpenia a úspechy. Dospela som k tomu, že Fridine obrazy sú právom uznávané v mnohých štátoch a Frida je právom pokladaná za významnú umelkyňu. Frida Kahlo bola umelkyňou, ktorá nemala obavy prejaviť vo svojich dielach bolesť a zraniteľnosť. Súčasníci ju oslavujú aj ako intelektuálku, sociálnu aktivistku a revolucionárku.

9. Resumé

In meiner Arbeit handelt es um Frida Kahlo. Diese Malerin ist sehr bekannt in ganzer Welt. Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Calderonin Coyoacän am südlichen Stadtrand von Mexico City geboren.Sie ist fünfte Tochter von Guillermo Kahlo u. dritte Tochter von Matilde Kahlo y Calderon Gonzales. Mit sechs Jahren erkrankt Frida an Kinderlähmung und muss neun Monate das Bett hüten. Sie behält davon ein dünneres u. etwas kürzeres Bein zurück. Fridas Vater bemüht sich ganz besonders um ihre Wiederherstellung. Er lässt sie die verschiedensten Sportarten ausüben. Er lässt sie auch Fußball spielen u. leitet sie im Box- u. Ringkampf an u. beachtet hierbei nicht das Bild eines Mädchens seiner Zeit u. Kultur. Dadurch verstärkt sich Fridas kindliches Draufgängertum. Dennoch wurde Frida erbarmungslos von Kindern wegen ihres Handicaps gehänselt. Sie entwickelt sehr bald eine normale Gangart und ist durchaus harmonisch u. graziös in ihren Bewegungen. Mit dem Vater hat Frida eine besonders intensive Verbundenheit. Er leitet sie an in der Bedienung der Kamera, der Entwicklung der Bilder, wie auch im Retuschieren. Diese tiefe Verbundenheit ist sicherlich auch in der gemeinsamen Erfahrung körperlicher Probleme begründet. Einen Monat liegt sie im Krankenhaus, worauf sie noch mehrere Monate zu

Hause das Bett hüten muss. In dieser Zeit beginnt Frida mit ihren ersten Malversuchen. Von ihrem Vater bekommt sie den Malkasten mit Ölfarben, Palette u. Borstenpinsel. Ihre Mutter hat ihr eine kleine Staffelei anfertigen lassen, auf der sie im Liegen malen kann. An der Decke vom Baldachin ihres Bettes sind Spiegel angebracht, so hat Frida sich selbst Selbstporträt entsteht dann auch ein Jahr nach dem Unfall. Bei dem Unfall geschah etwas Merkwürdiges, das sich die Leute immer wieder erzählten: Sie war nach dem Unfall fast nackt; Bei dem Zusammenstoß waren ihr die Kleider vom Leibe gerissen worden. Jemand im Bus hatte ein Paket mit Goldpulver bei sich gehabt, das aufgegangen war und nun Fridas blutenden Körper mit Gold gestäubt hatte. Als die Leute sie so sahen, riefen sie: Die Tänzerin! Mit dem Gold auf dem roten Körper hielten die Leute sie für eine Tänzerin. Die Folge des Unfalls sind 32 Operationen in 29 Jahren, einengendes Gipskorsett u. immer wieder künstliche Streckungen der Wirbelsäule. Entgegen allen medizinischen Erwartungen lernt Frida wieder zu laufen, leidet aber ihr ganzes Leben unter den schweren Schädigungen des Unfalls. Das Malen wird ihr zum Ausdruck ihrer seelischen und körperlichen Qualen. In meiner Arbeit wollte ich den Lesern die wichtigste Informationen geben.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Stredoškolská odborná činnosť - SOČ - Frida Kahlo