1.1.2 Analýza záťažových prúdov

Z analýzy vyplýva, že k najväčšej koncentrácii záťažových prúdov v cestnej doprave dochádza na sieti s najväčšou ponukou prepravných podmienok z hľadiska kvality územného prepojenia a technických parametrov cestných komunikácií. Sú to diaľnice, cesty medzinárodnej cestnej siete a vnútroštátne cesty spájajúce regionálne, krajské a okresné centrá územia SR. Z grafickej časti výsledkov celoštátneho sčítania je zrejmé, že k najväčšej koncentrácii intenzity cestnej dopravy dochádza v hlavných urbanizačných osiach SR. [Príloha I]

v smere západ - východ
- od Bratislavy, v smere na Žilinu po Michalovce cez Ružomberok, Poprad, Prešov v trase diaľnice D1, ciest I/61 a I/18,
- od Bratislavy, v smere na Nitru, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec, Rožňavu, Košice a Michalovce, pozdĺž ťahov D1, R1, R2,

v smere sever – juh
K výraznejšej koncentrácii záťažových prúdov dochádza v prepravných smeroch
- z Poľska / PR /, v smere na Čadcu, Žilinu, Martin, Zvolen cez Šahy do MR, pozdĺž ciest I/11, I/18, I/65, I/50 a I/66 (D3, D1, R1, R2, R3),
- z Poľska / PR /, v smere na Ružomberok, B. Bystricu, Zvolen cez Šahy do MR, pozdĺž ciest I/59, I/66 (R3, R1),
- z Poľska / PR /, cez Vyšný Komárnik, Prešov, Košice a hraničný priechod Milhosť, pozdĺž ciest I/73, I/18, I/68 (R4).

Z hľadiska dopravných vzťahov špecifickými sú prepravné smery:
- od Bratislavy v smere na ČR, pozdĺž diaľnice D2,
- z ČR cez Trenčín, Prievidzu na Zvolen, pozdĺž cesty I/50 ( R2 ), ktoré svojou polohou v území patria k najintenzívnejším z pohľadu dopravného pripojenia ČR na cestnú sieť Slovenska. [2]

1.2 Problematika nákladnej cestnej dopravy

1.2.1 Zákazy jázd

Vláda SR schválila na svojom rokovaní 3.12.2008 nový zákon o cestnej premávke a do platnosti vstúpil 01.02.2009. V tomto zákone sa mení systém obmedzenia jázd niektorých druhov vozidiel v SR.

Zákaz jazdy v piatok a pred dňom pracovného pokoja zdvihol veľkú vlnu protestov najmä u združenia ČESMAD Slovakia, ale aj Zväz logistiky a zasielateľstva. Podľa nového cestného zákona by mali byť kamióny odstavené v piatok a v nedeľu od 16:00 do 20:00 hod. Takýto celoročný zákaz nemá v Európe obdobu. Na druhej strane máme v Európe štáty, napr. Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Švédsko, kde neplatia žiadne zákazy týkajúce sa jázd nákladných vozidiel.

Ide o zákaz, ktorý zasahuje do pracovného režimu dopravných, logistických, ale hlavne výrobných firiem, ktoré pracujú vo viac zmennej prevádzke v systémoch JIT alebo Kanban bez skladov.

Je možné „piatkový“ zákaz vôbec realizovať?

Ako argumenty môžme uviesť nedostatočnú kapacitu na bezpečné odparkovanie. Poukazujeme hlavne na úsek Trnava - Zvolen, kde je 40 parkovacích miest. Toto obmedzenie je podľa ČESMADU likvidačné pre výkon nákladnej dopravy. Tvrdia, že vláda diskriminuje vodičov nákladných áut, lebo nemôžu jazdiť tak, ako iní šoféri. Neprospeje to ani bezpečnosti a plynulosti premávky. Nič sa nezíska v tejto oblasti, lebo kamióny majú vinu asi v 11,5 % nehôd, z toho naozaj ťažké kamióny, teda ťahač a náves, zavinia 2,6 % nehôd.

Ďalší dôvod výhrad k danému zákazu je sociálny dopad na šoféra., pretože aj vodič, ktorý svoju prácu odvedie, sa snaží dostať ku svojim rodinám ako každý z nás. Navyše ho nútime vo vozidle stráviť dlhší čas bez reálneho výkonu a tým reálneho príjmu. Stáva sa rukojemníkom, lebo musí stáť na ceste bez toho, aby si za ten čas zarobil peniaze.