Obsah

0 Úvod
1 Z histórie peňazí
1.1 Čo sú peniaze ?
1.2 Peniaze a ich podstata
1.3 Vývoj foriem peňazí
1.4 Výmenný obchod a používanie peňazí
1.5 Tovarové peniaze
1.6 Funkcie peňazí
1.7 Od papierových peňazí k elektronickým peniazom
2 Čo je to platobná karta
2.1 História platobných kariet
2.2 Typy platobných kariet
2.2.1 Delenie podľa typu karty
2.2.2 Delenie podľa vlastnosti karty
2.2.3 Delenie podľa použitia karty
2.3 Ako presne prebieha transakcia od okamihu platby po okamih odpisu z účtu?
2.4 Výhody platenia kartou
2.5 Bezpečnosť platobných kariet




Úvod

Stredoškolskú odbornú činnosť som sa rozhodla spracovať po prvý krát. Vybrala som si tému s názvom Platobné karty – moderný platobný nástroj. Je to téma, ktorá ma zaujala, pretože v súčasnosti sa platenie prostredníctvom platobnej karty spomína hlavne v súvislosti s prechodom na našu novú menu, s prechodom na euro.
S pojmom platobná karta sa stretávame často. Jej najväčšie využitie je pri výberoch hotovosti z bankomatov, ale hlavne pri platení v obchodoch, nákupných centrách alebo na benzínových čerpadlách – doma aj v zahraničí.
Platobné karty majú výhodu v tom, že ich vlastníci nemusia nosiť pri sebe veľký obnos financií. Platby prostredníctvom platobných kariet ponúkajú pohodlnosť, rýchlosť, hospodárnosť, ale aj určitú ochranu.
Bezhotovostný platobný styk, ktorého súčasťou je platenie prostredníctvom platobných kariet, je to veľmi jednoduchý a prístupný spôsob platenia, no verejnosť ho stále nevyužíva dostatočne.
Svoju prácu som rozdelila do dvoch veľkých častí – teoretickej a praktickej. Prvá kapitola je rozdelená na 3 samostatné kapitoly.
Pretože peniaze sú jedna z mnohých vecí, ktoré nás sprevádzajú po celý život a ktoré náš život podstatne ovplyvňujú, venujem im 1. kapitolu. Popísala som tu historické i súčasné formy peňazí. V ďalšej kapitole som sa zamerala na platobné karty a v tretej som popísala študentské platobné karty.
V praktickej časti som chcela zistiť, ako je používanie platobných kariet, ako moderného platobného nástroja, rozšírené medzi mladými ľuďmi, mojimi spolužiakmi. Vybrala som si neveľkú vzorku študentov Obchodnej akadémie Topoľčany a položila som im prostredníctvo dotazníka niekoľko otázok, ktoré sa vlastnenia požívania platobných kariet týkali. V závere popisujem, čo som takto zistila.
Súčasťou mojej práce je aj jej spracovanie prezentácie v programe Power Point.
.

1 Z histórie peňazí
"Jediná vec, ktorá dohnala do šialenstva viac ľudí ako láska, sú peniaze."
Benjamin Disraeli

1.1 Čo sú peniaze ?
Peniaze sú významným spoločenským nástrojom spájajúcim osobitnou spleťou vzťahov spoločnosť so všetkými inštitúciami a každého jednotlivca so spoločnosťou. Stačí sa ocitnúť osamote, mimo dosahu spoločenských kontaktov, a peniaze v okamihu strácajú cenu. Či už si ich predstavujeme ako blýskavý kov alebo v dôverne známej podobe papierových platidiel, ich moc sa osamotením ich držiteľa zlomí. Ak nás v lese začne trápiť smäd, peniaze sú nám málo platné, kým studnička je vyslobodením. Len čo sa však vrátime medzi ľudí, moc peňazí, ktoré máme, odrazu ožije.

Peniaze umožňujú výmenu hodnôt medzi ľuďmi v určitom meradle, ktoré je v nich obsiahnuté. Výmena predpokladá vyjadrenie hodnôt v cenách a realizuje sa platením. Platenie má svoju históriu, v ktorej sa vystriedalo mnoho platidiel. Väčšina z nich je už dávno neplatná, dohrala svoju úlohu. Zachovávajú si však výtvarnú hodnotu , svojím zobrazením, nápisom či značkou zostávajú zdrojom informácií o období a území, v ktorých obiehali.

Peniaze berieme do rúk každodenne tak prirodzene, akoby tu boli odjakživa. Ľudia už v dávnych dobách prišli na to, že nemôžu všetci pestovať a vyrábať všetko, čo potrebujú. A tak si ľudia vymieňali vzájomne potraviny, ale i rôzne výrobky. Starí Rimania už dávno pred naším letopočtom „platili" takto dobytkom, starí Slovania zasa plátnom. Rimania, ktorí hovorili po latinsky, nazývali dobytok pecus, a z toho sa utvorilo slovo pecunia (znamená peniaze), z ktorého vzniklo naše slovo peniaze. Zo slovanského slova plátno vzniklo sloveso platiť. V Afrike sa ešte donedávna používali ako platidlo mušličky kauri - „platenie vecami".

Na nevyhnutnosť peňazí v ekonomike poukázal už najväčší mysliteľ antického sveta Aristoteles. Ukazuje, že peniaze vznikli na určitom stupni rozvoja tovarovej výroby a výmeny. Pokiaľ ide o funkcie peňazí, Aristoteles si všíma funkcie všeobecného výmenného prostriedku a funkciu miery hodnôt. Veľmi kriticky, až odmietavo, sa Aristoteles stavia k hromadeniu peňazí ako pokladu, pretože peniaze v tomto prípade slúžia podľa neho len na obohacovanie sa niektorých vrstiev spoločnosti.
Peniaze sú natoľko súčasťou nášho každodenného života, že ich stále vidíme, ale málokedy sa zamyslíme nad tým, čím vlastne sú. Moderný finančný systém nevznikol cez noc. Vyvíjal sa po stáročia.

1.2 Peniaze a ich podstata

Peniaze sú tovar, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar. Táto vlastnosť sa nazýva likvidita. Tá je u peňazí najvyššia, čo ich stavia v tovarovom svete do úlohy všeobecného ekvivalentu. V ekonomickom zmysle pod peniazmi rozumieme všetko to, čo ľudia všeobecne prijímajú pri platení za tovar, poskytnuté služby a pod. Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. Ľudia často spájajú peniaze s pojmom bohatstvo. Nie je to však presné. Bohatstvo sa týmto definovaním nevyčerpáva. Bohatstvo zahŕňa všetky aktíva človeka: peniaze v hotovosti, cenné papiera, nehnuteľnosti, spotrebné predmety dlhodobého používania atď. Dokonca v istých prípadoch hotovostná forma bohatstva nemusí byť najdôležitejšia. Osobitne to platí v období vysokej inflácie. Peniaze treba odlišovať aj od dôchodku (príjmu). Základný rozdiel spočíva z časového hľadiska v tom, že peniaze sú stavovou veličinou - hovoria o tom, aké množstvo peňazí má človek v danom okamžiku, zatiaľ čo dôchodok vyjadruje tok príjmov za isté časové obdobie.

1.3 Vývoj foriem peňazí

V ranom období mali peniaze formu tovarov, ale časom sa vyvinuli mince, papierové peniaze, bankové peniaze, „kvázi peniaze". Všetky tieto formy majú rovnakú podstatnú vlastnosť: prijímajú sa ako platby pri nákupe statkov a služieb. Používanie peňazí prešlo niekoľkými historickými etapami. Postupnosť výmenného obchodu, tovaru, papierových peňazí a napokon bankových peňazí ukazuje, ako sa peniaze vyvíjali v čase.

1.4 Výmenný obchod a používanie peňazí

Výmenný obchod znamená výmenu statkov za iné statky, a nie výmenu statkov za všeobecne prijímaný výmenný prostriedok čiže peniaze. Aj keď je výmenný obchod určite nepohodlný, predstavuje veľký krok vpred oproti stavu úplnej sebestačnosti, keď každá domácnosť vyrábala všetko, čo potrebovala, pričom každý musel vedieť všetko, ale nič nevedel poriadne. Výmenný obchod má však veľké nevýhody. Rozvinutá deľba by bola nemysliteľná bez zavedenia veľkého zlepšenia - použitia peňazí.

Keď ekonomika opustí najprimitívnejšie štádia, ľudia nevymieňajú priamo jeden statok za druhý. Predajú jeden statok za peniaze a potom peniaze použijú na to, aby si kúpili statky, ktoré potrebujú. Na prvý pohľad sa zdá, že to veci skôr komplikuje ako zjednodušuje, pretože jednu transakciu nahradíme dvoma. V skutočnosti opak je pravdou: dve transakcie sú jednoduchšie než jedna.. Aby sme použili klasickú ekonomickú frázu, namiesto dvojnásobnej zhody potrieb bude pravdepodobne existovať potreba zhody. Teda ak hladný krajčír nenatrafí náhodou na farmára, ktorý má potraviny a potrebuje nohavice, ani jeden z nich nemôže urobiť obchod. Keďže spoločnosti, ktoré robili len veľmi jednoduché obchody, nemohli prekonať obrovské nevýhody výmenného obchodu, začal sa používať všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok - peniaze. Tým sa zabezpečil, že farmár mohol kúpiť nohavice od krajčíra, ktorý kúpil topánky od obuvníka, a ten zasa kožu od farmára.

1.5 Tovarové peniaze

Peniaze ako výmenný prostriedok sa v dejinách ľudstva vyskytovali najprv vo forme tovaru. Určitý čas slúžilo ako peniaze veľké množstvo tovarov: dobytok, olivový olej, pivo alebo víno, meď, železo, zlato, striebro, prstene, diamanty a cigarety. Každý z nich má výhody a nevýhody. Dobytok nemožno rozdeliť na drobné. Pivo nezlepšuje svoju kvalitu pri skladovaní, víno však zrejme áno. Olivový olej predstavuje vhodné tekuté obeživo, ktoré možno deliť presne podľa želania, ale zle sa s ním zaobchádza, a tak ďalej.

Približne od 19. storočia sa tovarové peniaze obmedzovali takmer výlučne na drahé kovy, ktoré mali pre výkon tejto funkcie rad predností. Vzácne kovy boli dostatočne zriedkavé a len ťažko rozmnožiteľné, takže hodnota tohto platobného prostriedku nemohla byť ohrozovaná nadprodukciou. Boli prenosné, dobre deliteľné a trvanlivé. Zlaté peniaze vystupovali najskôr vo forme zrniek a rôznych odliatkov, neskôr sa zo zlata razili mince. Drahé kovy predstavovali plnohodnotné peniaze.

1.6 Funkcie peňazí

Poňatie peňazí sa vo všeobecnosti určuje peňažnými funkciami: za peniaze sa považuje všetko, čo plní funkcie peňazí. Rozlišujú sa nasledovné funkcie peňazí:
Peniaze ako výmenný prostriedok (transakčný prostriedok). Bez peňazí by sme neustále pobehovali a hľadali niekoho na výmenný obchod, čo by bol v modernej ekonomike s veľkou špecializáciou a deľbou práce beznádejne neefektívny systém.
Funkciu výmenného prostriedku môžu peniaze vykonávať len vtedy, keď sú pri kúpe všeobecne akceptované. Funkciu výmenného prostriedku plnia jednak hotové peniaze a jednak depozitné peniaze. Pritom čím je peňažný a bankový systém rozvinutejší, tým väčšia časť transakcií je sprostredkovaná bezhotovostne a len menšia časť pomocou obeživa.

Peniaze ako uchovateľ hodnoty - v tejto funkcii slúžia peniaze k prenášaniu hodnoty do budúcnosti. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov a služieb v súčasnosti; peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie.
Vo funkcii uchovateľa hodnoty môžu okrem peňazí vystupovať aj ďalšie statky - cenné papiere, šperky, nehnuteľnosti a pod. V období inflácie plnia peniaze túto funkciu nedokonale a v období hyperinflácie môžu celkom stratiť schopnosť uchovávať hodnotu.

Peniaze ako jednotka zúčtovania - peniaze slúžia na ocenenie tovarov a služieb, vyjadrenie ich hodnoty. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je úzko spojená s funkciou transakčného prostriedku. Používanie spoločnej jednotky zúčtovania nesmierne zjednodušuje ekonomický život. V dnešnej ekonomike sú uvedené funkcie identické s „peňažným nositeľom".

1.7 Od papierových peňazí k elektronickým peniazom

Ešte začiatkom 60. rokov nášho storočia sa len postupne presadzovali platby šekmi., žírové zúčtovanie platobného styku. Klienti kritizovali banky za nedostatočnú pružnosť bankového systému a vysoké poplatky za bankové služby. Banky nemali záujem o služby poskytované širokým vrstvám obyvateľstva. Tieto vrstvy a služby sa dostali do popredia záujmu až na prelome 60. a 70. rokov. Hlavne v USA, pod vplyvom rastúcej konkurencie zo strany nebankových úverovo-peňažných inštitúcii, obchodné banky prejavili zvýšený záujem o majiteľov vkladov, ktoré mali relatívne nízku hodnotu. Ocenili skutočnosť, že úspory dôchodkov nízkych a stredných vrstiev obyvateľstva predstavujú dlhodobé vklady. Z pohľadu bánk vystupujú v podobe dlhodobých primárnych vkladov. Elektronika tzv. elektronické peniaze, znásobili záujem bánk o tieto vklady. Ukázalo sa, že moderný bankový informačný systém umožňuje koncentráciu týchto vkladov a ich využitie v operáciách na medzibankovom trhu.

Prostredníctvom bankového informačného systému úspory našli uplatnenie na domácom trhu, ale ja na svetových trhoch peňazí. V priebehu niekoľkých minút sú možné prevody a zúčtovanie platieb z jednej časti sveta do druhej. Internacionalizuje sa zhodnocovanie vkladov, ale aj ich likvidácia, pokiaľ by banka skrachovala a to bez aktívneho zasahovania ľudí do bankového informačného systému.

Zásadný prelom v elektronickom zúčtovaní platieb nastal zavedením tretej generácie počítačov a úverových kariet. Mikroprocesor a pamäťový čip dáva do pohybu platobný a zúčtovací mechanizmus. Automatické prevody peňazí a zúčtovanie platobného styku šetrí tony papiera, znižuje náklady na zúčtovanie, triedenie a skladovanie bankoviek, živú prácu. Znižuje podiel mincí, bankoviek a štátoviek na mase a štruktúre obeživa.

Elektronika v podobe elektronických peňazí preniká do transferov platieb a ich zúčtovania pri súbežnej existencii platieb v hotovosti, šekmi, depozitnými certifikátmi atď. Sprostredkuje a zúčtováva platby vyššej nominálnej hodnoty. Základy elektronického zúčtovania platieb boli dané budovaním modernej a dynamicky sa rozvíjajúcej infraštruktúry. Úverové karty a terminály znásobili kapacitné možnosti a efektívnosť platobného styku a jeho zúčtovania. Platby sa zúčtovajú na základe príkazu klienta, ktorý je daný použitím úverovej karty, šeku, alebo iným spôsobom. Naprogramovaný počítač spracuje príkaz, zúčtuje a informuje klienta o stave na účte. Pomocou bankovej informačnej techniky vznikajú nové účty, prevádzajú sa peniaze z účtu na účet, vyplácajú sa mzdy, platy, dividendy, platí sa za tovary a služby atď. V platobnom styku sa spracovávajú informácie o platbách, pričom peniaze zostávajú v peňažných inštitúciách.