1. Úvod.................................................3

2.   Metodika práce................................ 4

3.   Vlastná práca: 3.1 O autorovi............5

3.2  Éra Keičo........................................7

3.3  Bušido............................................8

3.4  Charakteristika hlavných postáv.......10

3.5  Dej................................................12

3.6  Porovnanie.....................................15

4.   Záver.............................................16

5.   Bibliografia......................................17

6.   Obrazová príloha.............................18

1. Úvod

V tej chvíli ako som sa dozvedela, že budeme písať SOČ-ku, som vedela o čom budem písať. Rozhodla som sa, že chcem rozoberať dielo niektorého z japonských autorov, pretože Japonsko a jeho kultúra ma veľmi zaujíma. Chvíľku som mala problém rozhodnúť sa, o ktorej knihe budem písať. Nakoniec som sa rozhodla písať o historickom románe Musaši od Eidžiho Jošikawu, ktorý by mohol na prvý pohľad pôsobiť svojou hrúbkou odstrašujúco, no jeho dej ma úplne uchvátil. Je to skutočný príbeh o jednom z najväčších japonských samurajov, z ktorého si dodnes berú príklad mnohí ľudia.

2. Metodika práce

Toto dielo som už raz čítala, no kvôli jeho rozsiahlosti a spletitosti deja som si ho prečítala znovu. Potom som si na internete vyhľadala informácie o autorovi a obrázky. Tiež som v knihách o japonskej histórii hľadala informácie o dobe, v ktorej sa dej odohráva. Keď som zohnala všetky potrebné údaje, začala som ich postupne dávať dohromady a písať túto prácu.

3. Vlastná práca

3.1 O autorovi

Eidži Jošikawa je japonský autor špecializujúci sa na historické romány. Narodil sa 11.8.1892 ako Hidecu Jošikawa v prefektúre Kanagawa, ktorá je dnes súčasťou Jokohamy. Bol najstarším synom v bohatej rodine bývalého samuraja, ktorý sa dal na podnikanie. Rodina platila Jošikawovi aj súkromného učiteľa angličtiny, ale keď mu bolo 11, kvôli neustálemu pitiu a neúspechom otca podnik skrachoval a Jošikawa musel začať pracovať. Štúdiu sa odvtedy venoval len po večeroch. Vystriedal množstvo profesií, od poslíčka v obchode, poskoka v tlačiarni až po prístavného robotníka. Práve posledná činnosť, ktorú vykonával najdlhšie ho takmer v jeho 18 rokoch stála život. Zranil sa, keď pri oprave lode niesol príliš ťažký náklad. Vtedy sa rozhodlo o jeho ďalšom smerovaní. Po mnohé roky sa túžil stať spisovateľom. Počas pobytu v nemocnici to bolo zrejme toto želanie, ktoré mu dodávalo silu zotaviť sa z ťažkého zranenia.
Po uzdravení sa presťahoval do Tokia, kde začal pracovať najprv ako učeň v zlatníckej dielny a neskôr ako grafik a novinár. Začal sa zaujímať o žartovné haiku, ktoré písal pod pseudonymom Kidžiro a pridal sa k poetickej spoločnosti. V roku 1914 vyhral cenu v súťaži v písaní románov so svojím dielom Príbeh z Enošimy, táto súťaž bola sponzorovaná vydavateľstvom Kodanša. V roku 1921 začal pracovať na plný úväzok ako redaktor pre noviny Maidžu Šimbun, kde po častiach publikoval Šinran O dva roky neskôr, v roku 1923 postihlo Tokio ničivé zemetrasenie a noviny Maidžu Šimbun zanikli, Jošikawa sa rozhodol plne venovať literatúre. V tom istom roku sa oženil s Jasu Akazawou.
Začal publikovať rozličné príbehy v časopisoch vydávaných vydavateľstvom Kodanša, ktoré ho považovalo za svojho najlepšieho autora. Jošikawa vystriedal 19 pseudoným, než sa ustálil na mene Eidži Jošikawa. Prvý krát použil tento pseudonym roku 1925 pri publikovaní diela Problémy s mečom, trápenie so ženami, ktorý vydával na pokračovanie v časopise. Jednotlivé diely mali veľký úspech a tak pokračoval v podobnom duchu niekoľkými dobrodružnými románmi, napríklad Narutove tajné zápisky.
Na začiatku 30. rokov začal vo svojich dielach zobrazovať rastúce problémy v súkromnom živote. V tejto dobe napísal autobiografické dielo Hmyzie nariekanie. Bol už unavený z písania dobrodružných a fantastických príbehov, začal preto písať historické romány. Zásadný prelom v jeho kariére predstavoval román Musaši. Zozačiatku ho vydával na pokračovanie v novinách Mainiči Šimbun v rokoch 1935-1939. Po vypuknutí vojny s Čínou v roku 1937 ho noviny Asaši Šimbun poslala na front do Číny ako špeciálneho dopisovateľa. V tomto období sa tiež rozviedol s Jasu Akazawouo a oženil sa s Fumiko Ikeda. Počas vojny pokračoval v písaní románov, ovplyvnila ho aj čínska kultúra. Medzi práce z tohto obdobia patria Taiko, Dobrodružstvo z 3 kráľovstiev.
Po vojne prestal písať a odišiel do dôchodku do Jošina (dnešné Oumeši) na predmestí Tokia, v roku 1947 však začal znovu písať. Medzi jeho povojnové diela patria Nový príbeh rodu Taira, Súkromné pamäti z vojny v Tichom oceáne. Bol odmenený 2 cenami, v roku 1960 získal Kultúrne ocenenie Merit a v roku 1962 Umeleckú cenu Mainiči. Zomrel 7.9. 1972 na rakovinu.

Diela:
1)       Enoshima Monogatari- Príbeh z Enošimy
2)       (Kennan Jonan)- Problémy s mečom, trápenie so ženami
3-5)    (3 vydania) (Naruto Hitcho)-Narutove tajné zápisky
6-8)    (3 vydania)(Edo Sangoku-shi)- Tri edské kráľovstvá
9)       (Kankan Mushi wa Utau)- Hmyzie nariekanie
10)     (Rougoku no Hanayome)-Väzenská nevesta
11)     (Matsu no Rohachi)- Rohači z Borovíc
12-14) (3 vydania) - Shinran- Šinran
15-22) (8 vydaní) Miyamoto Musashi- Mijamoto Musaši
23-33) (11 vydaní)(Shinsho Taiko)- Taiko
34-41) (8 vydaní) (Sangoku shi)- Dobrodružstvo z 3 kráľovstiev
42-43) (2 vydania)Minamoto Yoritomo- Minamoto Joritomo
44)      Uesugi Kenshin- Uesugi Kenšin
45)      Kuroda Yoshitaka- Kuroda Jošitaka
46)      Ooka Echizen- Óka Ečizen
47)      Taira no Masakado
48-63) (16 vydaní) (Shin Heike monogatari)- Nový príbeh rodu Taira
64)      Heike monogatari – Príbeh rodu Taira
65-72) (8 vydaní) (Shihon Taihei ki)- Súkromné pamäti z vojny v Tichom oceáne
73-76) (4 vydania)(Shin Suikoden)- Nové príbehy z vodnej hranice
77)      Jirokichi Goshi- Džirokiči Goši
78)      (Yagyu Tsukikage sho)- Listy Yagyua Tsukikageho
79)      (Wasurenokori no ki)- Pamiatka na nezabudnuté veci
80-82) (3 vydania) Shinshu Tenma Kyo

3.2 Éra Keičo

Táto éra sa datuje od októbra 1596 do júla 1615. Pôvodný názov éry bol Keičo gannen, bol však zmenený na Keičo kvôli rôznym prírodným katastrofám, ktoré postihli Japonsko v tomto období.
V roku 1596 začala japonská invázia na Kóreu. 18.9 1598 Tojotomi Hidejoši zomrel vo Fušimskom hrade vo veku 63 rokov. Vytvoril radu regentov z 5 najväčších feudálnych pánov, ktorý mali vládnuť menom jeho 5 ročného syna Hideyoriho. Hidejoši sa domnieval, že regenti budú len dohliadať na lojalitu daimyóv (feudálni páni) rodu Tojotomi a zahraničné vzťahy Japonska. V praxi to znamenalo prísny dohľad. Vláda zložená z regentov a správcov sa rozhodla koncom roku 1598 stiahnuť vojenské jednotky z Kórei Najmocnejším regentom bol Tokugawa Iejasu. V osobe jedného z komisárov menom Išida Micunari mal mocného nepriateľa, ktorý sa neustále pokúšal podnecovať ostatných feudálnych pánov proti Iejasuovi. Iejasu sa rozhodol spraviť nutné kroky, aby zaistil sebe a svojim synom nadvládu, inak by bol vyšachovaný z hry. Išidové intrigy celý problém urýchlili.
Dňa 21.10.1600 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Sekigahare. 80000- tisícová armáda vedená Išidom a podporovaná koalíciou „západných“ feudálnych pánov napadla rovnako početnú armádu „východných“ feudálnych pánov vedenú Iejasuom. Išidove vojská boli porazené. 15. januára 1602 vypukol v chrámovom komplexe Hoko-dži v Kjote požiar. Bolo zničené slávne vyobrazenie Buddhu.
Tokugawa Iejasu sa stal roku 1603 šogúnom. Tojotomi Hidejori bol povýšený na Naidaijina (minister vnútra) v Mijako Daidžo-kan. V rokoch 1604 až 1606 Tokugawa Iejasu sľúbil prestavbu Asamy Šrine na úpätí hory Fudži v provincií Suruga, aby tak splnil sľub a z vďačnosti za pomoc kami (duchov, božstiev) počas bitky pri Sekigahare.
V roku 1605 Iejasu odstúpil z pozície šogúna v prospech svojho syna Tokugawu Hidetadu, ktorý bol v tomto roku menovaný za nového šogúna. V tomto roku sa začalo pracovať na prvej oficiálnej mape Japonska, ktorá bola dokončená v roku 1639 v mierke 1:280000. 23.1.1605 vznikol nový sopečný ostrov Hačidžoko-džima pri ostove Hačidžo pri ostrovoch Izu.
V roku 1606 sa začal budovať Edský hrad. Ďalší hrad sa začal budovať v roku 1607 v Suruge a Japonsko navštívil čínsky ambasádor. Daimyo Šimazu zo Sacumy uskutočnil v roku 1609 inváziu na ostrovy Rjukju. V mene Iejasua Tokugawy bolo 24.8.1605 Holandskej Východo Indickej spoločnosti povolené obchodovanie s Japonskom. 15.11.1610 sponzoroval Tojotomi Hidejori práce na obnovu Hoko-dži v Kjote. V tomto čase sa Hidejori rozhodol objednať veľký zvon odliaty z bronzu.
20. mája 1610 navštívil Hidejori bývalého šogúna Iejasua v Kjote. V ten istý deň abdikoval cisár Go-Jozei v prospech svojho syna Masahita. Masahito formálne nastúpil na trón v roku 1611 ako cisár Go-Mizunó. V rokoch 1613 až 1620 sa uskutočnila diplomatická misia do Vatikánu v Ríme, ktorú viedol Hasekura Cunenaga . Cestoval cez Nové Španielsko a navštívil rozličné prístavy v Európe. Táto misia sa nazýva Veľvyslanectvo Keičo, pretože počas spiatočnej cesty dohodli vybudovanie prvých japonských ambasád v Amerike a Európe.
V roku 1614 zaútočil šogún na Osaku, porazil Hidejoriho a zapálil Osacký hrad. Na zimu sa šogún vrátil do Eda. 24.8.1614 bol úspešne dokončený bronzový zvon pre Hoko-ji, Iejasu zakázal akékoľvek oslavy tejto udalosti. Silné zemetrasenie postihlo Kjoto 18.10 1614. V roku 1615 začala osacká letná bitka.

3.3 Bušido

Hovorí sa, že nemôžete pochopiť pravidlám bušida bez toho aby ste poznali samuraja. Je to samuraj, ktorý zasvätil celý svoj život nepísaným pravidlám správania. Tieto pravidlá zdôrazňujú súcit, vernosť, odvahu, česť, ovládanie bojových umení a česť až to poslednej chvíle. Nedodržiavať ich by bolo neprijateľné pre ich pamiatku, ich dedičstvo bojových umení. Po vzore bušida, ak samuraj zlyhal, ale chcel si udržať česť, mohol ju znovu získať spáchaním seppuky (rituálna samovražda).
Vo svete bojovníkov bola seppuka odvážnym skutkom, ktorý bol obdivuhodný u samuraja, ktorý vedel, že je porazený, zahanbený, morálne zranený. Znamenalo to, že mohol zomrieť bez previnenia a jeho reputácia nebola len nedotknutá, ale dokonca zvýšená. Rozrezanie brucha sa vypustil samurajov duch jedným z najdramatickejších spôsobov. Ale bol to extrémne bolestivý a nepríjemný spôsob smrti.
Samuraji verili, že musia poslúchať svojho pána. Táto vernosť medzi samurajom a jeho pánom bola dôležitejšia než hocičo iné, dôležitejšia než priateľstvo a rodinné putá. Toto poňatie cti, či pravidiel bušida je niekedy ťažké pochopiť pre ľudí zo západných a moderných civilizácii, lebo v západných civilizáciách je rodina najdôležitejšia.
Ocenenie a rešpekt k životu boli tiež nutné, dodávali rovnováhu do povahy pravého samuraja. Ten bol často kľudný so silným zanietením pre filozofiu. Bol smrtiaci počas boja a láskavý, súcitný k deťom a chorým. Bušido sa značne praktizovalo, mierne sa menilo počas histórie, naprieč zemepisným a socioekonomickým zázemím. Iná časť filozofie bušida zahŕňa metódy výchovy detí, vystupovania, no všetko toto môže pôsobiť ako časť neustálej prípravy na smrť. Skutočne dobrá smrť je samurajovou vlastnou odmenou a bez prísľubu budúcich odmien v posmrtnom živote. Počas histórie mali uvedomelí samuraji vieru a presvedčenie, že pohŕdanie , alebo vyjadrenie si ich vlastného postavenia, ktoré zahŕňalo aj zabíjanie, im zabezpečí odmenu, ak vyznávajú budhizmus.
Naopak duša samuraja pykajúca v pekle, či duch, ktorý uviazol v tomto svete, sú typické motívy japonskej literatúry a umenia. Bušido hoci prejavuje ovplyvnenie buddhizmom je filozofia plná odporovania náboženskej viere s hlbokým záväzkom k spravodlivosti v tomto svete.
Bushido sa stále praktizuje aj dnes v zmenených formách a v mnohých moderných bojových umeniach, najčastejšie v džude, karate, džudžitsu, aikido a kendo.

7 zásad bušida:

Gi        - spravodlivosť
Yuu      - odvaha
Jin        - láskavosť, dobročinnosť
Rei       - úcta
Makoto - poctivosť
Meiyo   - česť
Chugi   - vernosť

Hlavný predstavitelia bušida:

Miyamoto Musashi
Morihei Ueshiba
Yamaga Soko
Yamamoto Tsunetomo
Kato Kiyomasa
Torii Mototada
Ogami Itto
Imagawa Ryoshun
Sakanouye no Tamuramaro
Asano Naganori

Využitie bušida počas 2. svetovej vojny: Kamikaze
Povinnosť Banzai
Japonská výdrž

3.4 Charakteristika hlavných postáv

Mijamoto Musaši: Pôvodne sa volal Takézó Šinmen. Jeho rodina pochádza od Hiraty Šogena, ktorého rod bol odnožou rodiny Akamacu z Harimy. Je jediným synom Šinmena Munisaia, ktorý žil v dedine Mijamoto v provincií Mimasaka ako dedinský samuraj. Vyrastal so staršou sestrou a otcom Munisaiom, ktorý však zomrel ešte než mal Takézó 17 rokov. Matka ich opustila, keď bol malý a jej odchod ho ranil. V 17-tich rokoch bol vysoký, urastený, nikdy sa nestretol s vyššou kultúrou, bol divoký a bitkár. Chce niečo dosiahnuť, tak sa spolu s Matahčim zúčastnia bitky pri Sekigahare na strane Išidu Micunariho. Neskôr sa mu s pomocou potulného mních Takuana otvoria oči a uvedomí si, že jeho doterajšie chovanie bolo strašné. Dá sa preto na cestu meča, potuluje sa po krajine ako rónin(samuraj bez pána). Nevyholí si však predné vlasy, lebo tam má škaredú jazvu. Chce sa stať jedným z najlepších šermiarov a založiť vlastný štýl boja s mečom. To sa mu aj neskôr podarí a vyvinie spôsob boja s 2 mečmi. Miluje Ocú, nedáva však svoje city najavo. Obáva sa, že pokiaľ by bol s Ocú, zišiel by z cesty meča. Nedokázal ženy ignorovať, vyvolávali v ňom túžby, ktoré len ťažko potláčal. „Bylo to horší, než kdyby stál proti napřátelům s tasenými meči, nevědel, jak se s tím vypořádat.“1 Jeho najväčším súperom je Sasaki Kódžiró.

Ocú: Je to sirota vychovaná v budhistickom chráme v Mijamote. Jediné čo jej rodičia dali keď ju položili pred bránu chrámu bola flauta, tú si veľmi cení a často na ňu hráva. Rada sníva. Bola zasnúbená s Matahačim Hon´idenom, ten ju však opustí kvôli staršej žene. „Když zjistila, že Musaši je tím pravým mužem, ke kterému může vzhlížet, zrodila se v ní láska, která jí byla smyslem života.“2 Putuje za Musašim po celej krajine. Chce byť s ním, ale nechce mu byť prekážkou pri jeho štúdiu cesty meča. Chvíľami máva pochybnosti, či ich láska výdrží všetky prekážky, tie však vždy rýchlo zaženie. Prekážky do cesty jej a Musašimu stavia aj Osugi,. Tá považuje Ocú napriek zrušeným zásnubám za svoju nevestu. Ocú neskôr zistí, kto boli jej rodičia a že má mladšieho brata Ioriho.

Matahači Hin´iden: Pochádza z rodiny dedinského samuraja v Myjamote. Jeho rodina jej tam veľmi vážená. S Musašim sú priatelia od detstva. Ide s ním do bitky pri Sekigahare. Po bitke sa nechá zviesť vdovou Óko a odíde s ňou a s jej dcérou Akemi do Kyóta. Tam sa z neho stane povaľač a alkoholik. Odíde od Óko a snaží sa nejako uživiť, nedarí sa mu. Keď sa mu náhodou dostane do rúk osvedčenie Sasakiho Kódžiróa neváha klamať a vydávať sa neho, pokým mu na to nepríde pravý Sasaki. Chvíľu žije aj s Akemi. Spočiatku keď Musaši začína byť známy, závidí mu jeho slávu. „Byl přesvědčen o tom, že Musaši je jeho nepřítel, který se zrodil jen proto, aby mu na každém kroku křížil cestu a nakonec jej úplně zničil.“3 Chce byť úspešný a dokázať tak svojej matke Osugi akého ma skvelého syna. Osugi sa bojí, no záleží mu na nej. Keď mu, ale hrozí poprava rozhodne sa zmeniť. Skúša nájsť pokánie ako mních, ako mu poradil Takuan. Po vyše roku, ktorý strávil ako mních, stretne Akemi s jeho dieťaťom. Vzdá sa mníšskeho rúcha a ide žiť s Akemi, sú chudobní, no šťastní. Nájde tak svoje šťastie a pochopí lásku svojej matky k nemu.

Sasaki Kódžiró :Pochádza z Iwakuny. Prezývajú ho Ganrjú, čo znamená skala v prúde rieky. Učil sa štýl Tody Seigena, študoval u Kanemakiho Džisaia, pozná tajomstvo rýchleho tasenia, ktoré vyvinul Katajamu Hisajacu. Od začiatku ho považovali za zázračné dieťa a podľa toho s ním sa k nemu aj správali. Má prirodzený talent pre boj s mečom a neobvyklú húževnatosť. Nikdy sa nechcel vzdať. Pre neho bolo dôležitejšie víťazstvo, než spôsob akým vyhral. Je veľmi ctižiadostivý, chce byť známy po celej zemi ako veľký a úspešný muž. Je vypočítavý, všetko čo robil mal naplánované, aby sa priblížil k svojmu cieľu. Lásku k ženám prejavoval drsnejším spôsobom. Vyvinie vlastný štýl boja s mečom Ganrjú, trénuje ho usekávaním krídel lastovičiek za letu. Spočiatku nosí výstredné oblečenie , nemá vyholené predné vlasy, má nadmieru dlhý meč Dlhé bidlo, ktorý nosí na chrbte. Po prijatí do služby k Hosokawom zmení svoj výzor. Vyholí si hlavu podľa samurajského zvyku, nosí klasické čierne kimono, Dlhé bidlo nosí na boku.

Osugi Hon´iden: Je hlavou rodiny Hon´iden v Mijamote a postrachom dediny. Slepo miluje svojho syna a je schopná naveky nenávidieť kohokoľvek, kto by mu ublížil. Ocú a Musashiho považuje za zradcov. Ocú lebo ušla s Musašim a Musašiho, lebo zlákal Matahačiho do bitky pri Sekigahare. Prisahá, že sa im pomstí, putuje kvôli tomu po celom Japonsku. Dlhé roky im robí nepríjemnosti, ohovára Musašiho kde sa dá. Spriatelí sa so Sasakim , považuje ho za pravého samuraja a chcel by, aby aj Matahači bol taký. Až keď raz takmer zabije Ocú, uvedomí si, že to čo robila bolo nesprávne. „Konečne se ve věku, kdy býva člověk vůbec rád, že je ješte naživu, naučila, jaké je to být milovaná a respektována druhými.“4 Nakoniec pomáha Ocú dostať sa k miestu, kde sa má konať súboj Musašiho a Sasakiho.

Takuan Šúhó: Je potulný mních vážený aj u vysokopostavených kniežat. Narodil sa v Izuši v provincií Tadžima. Keď mal 10 rokov, stal sa novicom, v štrnástich prestúpil do chrámu Šofukudži k sekte Rinzai, zasvätil ho mních Kisena. Potom sa pridal k mníchom z chrámu Daitokudži v Jaširu, bol v Kjóte, Nare. Učil sa u Gudoa z Mjošindži, majstra Ittóa zo sennanu. Neskôr sa stal predstaveným chrámu Nanšúdži v Izumi a cisárskym dekrétom bol menovaní opátom chrámu Daitokudži, no toto miesto opustil po 3 dňoch. Po jeho spoločnosti túžili mocní páni a dvorania. Ponúkali u mnohé výhody a peniaze, ale márne, Najradšej sa túla krajinou a spoločníkom sú mu len vši. Podľa niektorých je divný, či dokonca blázon. Mnohím otvoril oči a pomohol im nájsť cestu životom. Pomohol Musašimu, aby sa nechoval ako divé zviera. Chce aby Musaši a Ocú boli spolu a snaží sa im k tomu pomôcť. Matahačimu a Akemi zabezpečí mierny trest, keď sú obvinení z vlastizrady.

Akemi: Narodila sa v Ibuki. Jej otec bol vodca miestnych zlodejov. Po jeho smrti ju jej matka Óko núti okrádať mŕtvych vojakov, neskôr v Kjóte musí robiť spoločnosť mužom. Jej panenstvo predá Óko Seidžúrovi Jošiokovi, ktorý ju o neho pripraví násilím. Akemi ale miluje Musašiho a Seidžúrov čin ju raní. Neúspešne sa pokúsi o samovraždu. Stretne sa so Sasakim a chvíľu u neho býva, no aj on jej svoju náklonnosť prejavuje hrubo, preto od neho utečie. „Protože ani nezamřela, ani nenašla uspokojivý život, cítila sej ako opuštená duše – jako house odloučené od svého hejna a zcela ztracené.“5 Opovrhuje mužmi zato, ako jej zničili život. Stane sa prostitútkou v Ede, ale aj odtiaľ utečie. V Ede stretne Matahačiho a nejakú dobu spolu žijú. Akemi túži po peniazoch a preto odíde k Daizóovi. Po odhalení Daizóovho sprisahania ju spolu s Matahačim potrestajú, on s ňou ale neostane. Keď ho opäť stretá po vyše roku, má jeho dieťa. Kvôli nej Matahači zahodí mníšske rúcho. Žijú spolu ako šťastná, hoci chudobná rodina.
___________________________________________________

1Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 282 ISBN 978-80-7381-019-1
2Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 206 ISBN 978-80-7381-019-1
3 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 556 ISBN 978-80-7381-019-1
4 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 888 ISBN 978-80-7381-019-1
5 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 501 ISBN 978-80-7381-019-1

3.5 Dej

Kniha je rozdelená na 7 častí. Dej je rozprávaný prostredníctvom viacerých hlavných postáv.

Kniha zeme: Matahači a Takézó sa zúčastnia bitky pri Sekigahare na strane Išidu, ktorú prežijú. Zranení sa dostanú k domu, kde býva vdova Óko a jej dcéra Akemi, ktoré ich ubytujú. Majú ale problémy z vodcom miestnych zlodejov. Takézó ho zabije, Óko sa obáva pomsty, preto sa rozhodne s Akemi odísť, Matahači ide s nimi. Svojej snúbenici Ocú pošle list, že sa oženil a nech si nájde niekoho iného. Takézó sa pokúša dostať do Mimasaky, keďže ale bojoval na strane Ušidu je považovaný za zločinca. On sa chce stretnúť s Osugi a vysvetliť jej čo sa stalo a kde je Matahači. Vojaci ho dlhé dni hľadajú v lesoch okolo Mimisaky. Nakoniec ho chytí potulný mních Takuan spolu s Ocú. Takuan mu svojím kázaním otvorí oči a vysvetlí mu čo znamená byť ľudskou bytosťou. Za trest je uviazaný na starý céder, odiaľ ho vyslobodí Ocú. Utečú spolu, kvôli bezpečnosti sa musia rozdeliť, dohodnú si miesto stretnutia. Avšak miesto Ocú tam na Takézoa čaká Takuan. Zavedie ho do hradu Himedži, kde strávi 3 roky štúdiom kníh zavretý v malej miestnosti. Potom je znovuzrodený ako Mijamoto Musaši, rozhodne sa venovať štúdiu cesty meča. Než sa vydá na cestu stretne sa s Ocú, snaží sa jej vysvetliť, že ju nemôže zobrať zo sebou a utečie jej. Ocú sa ale za ním vydá a tiež ich prenasleduje Osugi a strýko Gon.

Kniha vody: Musaši je v Kjóte a vyzve tam na súboj Seidžúra Jošioku, syna slávneho samuraja. Ten však nie je práve v škole. Trávi večery spolu s jedným žiakom Tódžim v čajovni, ktorú vlastní Óko a Akemi. Seidžúrovi sa Akemi páči. V čajovni býva aj Matahači, z ktorého sa stal alkoholik a troska. Musašiho vyzvú na súboj niektorí Jošiokovi žiaci. On niekoľkých zabije. Po návrate Seidžúroa na Musašiho chystajú pascu, tú ale Musaši odhalí a utečie. Dohodnú sa, že ďalší súboj sa uskutoční o rok. Matahači sa dopočuje, že Musaši je v Kjóte rozhodne sa, že je načase, aby tiež začal niečo robiť. Musaši sa ubytuje v lacnom hostinci. Tam stretáva Džótara Tanzaemona, syna samuraja, ktorý ho mal pred rokmi chytiť, keďže sa mu to nepodarilo, prišiel o miesto, stal sa mníchom a syna nechal pracovať v krčme. Džótaró ho uprosí, aby sa mohol stať jeho žiakom. Cestujú spolu do údolia Jagjú. Má tam sídlo mocný rod Jagjú, Musaši chce vyzvať na súboj starého majstra Sekišúsaia Jagjúa. Netuší, že tam je aj Ocú. Nepodarí sa mu stretnúť sa so Sekišúsaiom, zbadá však Ocú a utečie, opustí Džótara. Džótaro a Ocú sa rozhodnú, že budú Musašiho hľadať spoločne. Pred odchodom zo sídla Jagjúov stretnú Takuana, ktorý odrádza Ocú od hľadania Musašiho, ona ho nepočúvne.

Kniha ohňa: Matahači pracuje ako robotník na hrade, tam zabijú samuraja, o ktorom si myslia, že je špeh. Matahači si zoberie jeho veci, medzi ktorými je aj osvedčenie na meno Sasaki Kódžíro. Spočiatku chce veci doručiť jeho rodine, no začne sa vydávať za Sasakiho a míňa peniaze mŕtveho samuraja. Stretne matku so strýkom Gonom, klame im o tom prečo sa vydáva za Sasakiho a niekoľko dní s nimi putuje až do Osaky. Tam sa poháda s Osugi a odíde od nich. Pravý Sasaki cestuje do Osaky loďou, na palube stretne Tódžiho, ten bol zháňať peniaze, lebo Jošiokova škola má dlhy. Tódži urazí Sasakiho a ten mu odsekne cop. V Osake Tódžiho čakajú Óko, Akemi, Seidžúro a iní Jošiokovy žiaci. Keď sa žiaci dozvedia čo sa Tódžimu stalo chcú ho pomstiť, hľadajú Sasakiho. Óko predá Akemino panenstvo Seidžúrovi. Akemi sa mu vzpiera, tak ju znásilní. To ňou otrasie a pokúsi sa utopiť. Zachráni ju strýko Gon, no sám pri tom zomrie. Seidžúro sa vracia do Kjóta, cestou stretne svojich študentov, ktorý bojujú so Sasakim. Seidžúro a Sasaki si všetko vysvetlia a spolu idú do Kjóta. Musaši zatiaľ putuje krajinou, prestáva si byť istý či porazí Seidžúroa. V kraji Ise vyšplhá na vysokú horu a tak znovu nadobudne rovnováhu potrebnú na súboj. Ocú a Džótaró sú tu tiež, po zistení, že Musaši bol v okolí sa opäť vydajú na cestu. Poslední deň v roku je Musaši v Kjóte, dá si novoročné predsavzatie „Neudělám nic, z čeho bych měl výčitky.“1 Skoro ráno stretáva Osugi, tá ho napadne.
On ju zviaže a posadí do loďky pod mostom, na ktorom by sa mal stretnúť s Matahačim. Miesto Matahačiho tam príde Akemi, vyžaluje sa mu. Aj Ocú s Džótarom idú k mostu, keď Ocú uvidí Musašiho s Akemi žiarli. Nakoniec sa rozhodne za ním ísť, no miesto Musašiho stretne Osugi, ktorú Musaši medzitým pustil. Osugi ju prehovorí, aby šla s ňou a že jej odpúšťa. Ocú sa nechá oklamať a ide s ňou.
__________________________________________________________________________

Kniha vetra: Zo súboja medzi Musašim a Jošiokovou školou vyjde Musaši ako víťaz. Seidžúro príde a ruku. Na súboj sa prišla pozrieť aj Akemi, ktorá býva u Sasaki. Ale ten je k nej ale hrubý. Preto mu utečie. Matači sa stále vydáva za Sasaki, no jedného večera ho odhalí známy zabitého samuraja, Matahači mu utečie. Pri úteku narazí na Akemi, tá sa skrýva pred pravým Sasakim. Matahači sa stretne so skutočným Sasakim, ktorý keď zistí, že sa Matahači za neho vydával, priviaže ho o strom a odíde. Neskôr ho odviaže Denšičiró, Seidžúrov mladší brat. Musaši po súboji stretáva slávneho mešťana Koecúa a jeho matku Mjóšu. Pozvú ho, aby u nich býval a on príjme. Raz večer ho Koecú vezme na výlet do štvrti lásky. Cestou tam si dohodne súboj s Denšičiróm. V štvri lásky sa dobre zabávajú, je tam aj Takuan. Musaši sa vytratí a ide na súboj. Zabije Denšičira a vráti sa do podniku. Najkrajšia konkubína Jošino pozve Musašiho, Takuana, Koecúa a jeho priateľa do svojich súkromných komnát. Všimne si, že Musaši je od krvi. Vonku po ňom pátrajú Jošiokovi žiaci, preto mu Jošino dovolí aby u nej pár dní zostal. Matahači znovu stretáva matku a tá ho ho presvedči, aby zabil Ocú. To sa mu nepodarí, Takuan nachytá jeho aj Osugi, obaja radšej utečú. Takuan nájde zamdletú Ocú a odnesie ju do domu svojho známeho, kde je aj Džótaró. Džótarovi povie Takuan, kde je Musaši. On za ním ide a spolu odídu zo štvrte lásky. Pri odchode sa Musaši dohodne na ďaľšom súboji s Jošiokmi. Poprosí Džótara, aby sa postaral o Ocú. Musaši si nie je istý, či prežije blížiaci sa súboj. Cestou na súboj stretáva vysilenú Ocu a Džótara. Vyzná Ocú svoju lásku k nej. Matahači a Osugi sa idú pozrieť na súboj, cestou Matahači stretáva Akemi a odíde s ňou. Musaši súboj prežije, použije počas neho 2 meče. Jedni ho po tomto súboji chváli, iní ho obviňujú, že bol nečestný a utekol len čo sa dalo. Po súboji stretáva v jednom hostinci Matahačiho, ktorý je tam s Akemi. Tá však ujde. Musaši pošle Ocú správu, že sa s ňou chce stretnúť, potom spolu cestujú do Eda. Matahači mal s nimi tiež cestovať, no keď uvidel Ocú a Musašiho cíti sa oklamaný. Preto sa k nim nepripojí.

Kniha prázdnoty: Musaši cestu popredu pred Ocú a Džótarom, čo využije Matahači a unesie Ocú. Džótaró ide hľadať Ocú s pomocou obchodníka s bylinkami Naraia Daizóa. Musaši zase poprosí o pomoc pri hľadaní Musa Gonnosukeho, študuje štýl boja s palicou. Po pár dňoch Musaši usúdi, že jeho oddelenie od Ocú a Džótará bol osud a že sa o seba vedia postarať. Osugi príjde do Eda, stále hľadá Musašiho. Stretne predáka robotníkov, chvíľu s ním a robotníkmi býva. Jedného dňa idú navštíviť svätyňu. Stretávajú tam Sasakiho, bol sa pozrieť v miestnej bojovej škole. Tam urazil žiakov a tí sa mu chcú pomstiť. Akemi sa v Ede stane prostitútkou. Keď ale raz v noci takmer stretne v podniku, kde pracuje Sasakiho, utečie odtiaľ. Džótaro zistí, že Daizó je nie je obchodník, ale okráda kniežatá. Preto ho Daizó prinúti stať sa jeho adoptívnym synom a pomáhať mu. Musaši na jednej pláni stretáva osirelého, no uvážlivého chlapca Ioriho. Prijme ho za žiaka a rozhodne sa na čas roľníčiť. Pôda na pláni je neúrodná, Musaši sa ju pokúsi zúrodniť, spočiatku sa mu to nedarí. Potom však pochopí v čom robil chybu, to čo robil bolo nevhodné pre dané územie. Rýchlo však pochopil, čo je dôležité. „Nesnaž se vzdorovať běhu vesmíru. Napřed se ujisti, že jeho běhu rozumíš.“2 Naučil roľníkov zúrodniť pôdu a tí ho zato uctievali. Aby sa na neho roľníci tak slepo nespoliehali odchádza s Iorim do Eda. Ide si dať nabrúsiť meč, spoznáva brusiča, ktorý bol Koeúovím žiakom. K nemu si dal nabrúsiť meč aj Sasaki. Ocú je v Edskom sídle Jagjúov. Starý pán Sekišúsaj je smrteľne chorý, odchádza teda za ním. Osugi sa dozvie, kde je Musaši. Pokúsi sa ho napadnúť s niekoľkými robotníkmi a Sasakim. Na Sasakiho zaútočí Hódžo Šino, popredný žiak školy, ktorú Sasaki urazil. Prekazí im tak plán, Sasaki ho zraní. Brúsič mečov ho ošetrí, po zotavení ho Musaši vedie domov. Cestou ich napadnú robotníci, Musaši uzná za vhodnejšie utiecť, než znovu rozpútávať boje za pomstu. Oni potom Musašiho ohavárajú po celom Ede.

Kniha 2 nebies: Sasaki sa uchádza o miesto v službách rodu Hosokawa. Ide so ich sídla predviesť svoje umenie v súboji. Vyhrá a potom chodí navštevovať zraneného súpera. Aby o ňom zmýšľali dobre. Matahači žije s Akemi a živí sa ako predavač melónov. Akemi túži po peniazoch, preto ide pracovať k Daizóovi. Matahači tiež dostane ponuku od Daizóa, má preniknúť do hradu ako kopáč studní a zabiť šogúna Hidetadu. Dostane preddavok niekoľko zlatých, časť z nich odnesie Osugi, ktorá býva v prenajatom dome. Unesú ju z tade žiaci Onovej školy, Matahači sa s nimi pohádal kvôli Akemi. Sasaki sa to dozvie a ide ju vyslobodiť. Porazí Ona Tadaakiho, zakladateľa školy, ktorý je jedným zo šogúnových inštruktorov. Musaši sa rozhodol usadiť na planine za Edom, kým ho ľudia neprestanú ohovárať. Trénuje tam Ioriho. Šinzó pozve Musašiho do domu svojho otca. Musaši tam stretne Takuana a Munenoriho, ďalšieho šogúnovho inštruktora. Tí sa už vopred dohodli, že odporučia Musašiho na miesto šogúnovho inštruktora, plánujú tiež jeho svadbu s Ocú.
Musaši nemôže nič namietať. O pár dní príde búrka a zhodí dom, v ktorom bývajú Musaši a Iori.
Roľníci im ho opravia ako odmenu za to, že im Musaši poradil. Kým bude dom hotový idú sa Musaši a Iori pozrieť na tance do blízkej svätyne. Musaši si pri pozorovaní hrania na bubny uvedomí význam boja s 2 mečmi, ktorý použil v boji proti Jošiokom. Neskôr ho napadne Óko s Tódžim a pár zlodejmi. Musaši ich s pomocou Gonnosukeho porazí. Nechce, aby vznikli nedorozumenia, tak ide úradom nahlásiť čo sa stalo. Zatknú ho, lebo si myslia, že vykradol pokladnicu chrámu. Iori ide poprosiť o pomoc Šinzóa. Cestou narazí na Džótara a Daióa. Keď rozdelia Iori sleduje Džótara a napadne ho. Zistia, že sú obaja Musašiho žiakmi. Nájde ich Džótarov otec a Takuan. Džótaro povie Takuanovi všetko a Daizóovich plánoch, vďaka čomu ich Takuan prekazí. Osugi sa dozvie, že Musaši by sa mal stať šogúnovým inštruktorom. Chce tomu zabrániť, preto ho chodí ohovárať do domov významných ľudí. Matahači sa pokúsi o atentát, no nevyjde mu. On aj Akemi sú potrestaní a vyhostení z Eda. Matahači sa rozhodne stať mníchom. Iori sa nevie dočkať, či už jeho učiteľa pustili, tak mu ide naproti. Cestou stretne Osugi a Sasakiho, ten sa dal do služieb rodu Hosokawa a radikálne zmenil svoj výzor. Sasaki mu dá výzvu na súboj pre Musašiho. Musaši po prepustení z väzenia ide do paláca. Nie je však menovaný za inštruktora, lebo niektorý Osuginmu ohováraniu uverili. Vôbec z toho nie je sklamaný. Pri odchode si kladie otázku: „Ležela sláva před nebo za touto branou?“3 Pomaľuje im tam aspoň zástenu na pamiatku. Keď jeden z ministrov zbadá jeho kresbu, poznamená „Škoda, nechali jsme utéct tygra zpět do divočiny.“3 Musaši sa po tomto rozhodne odísť na čas do hôr. Ioriho nechá s Gonnosukem.

Kniha dokonalého svetla: Gonnosuke a Iori spolu putujú, ktosi ich ale prenasleduje a napadne ich. Ioriho omráčia, Gonnosukeho odvlečú sluhovia kniežaťa verného Osake v domnienke, že je špeh z Eda. Ten ho našťastie prepustí, keď zistí, že to bol omyl. Iori medzitým hľadá Gonnosuke, stretne manželku obchodníka s dcérou. Zoberú ho pracovať k nim do obchodu, tam sa mu nepáči a chce odísť. Raz sa na jednej z obchodníkových lodí má viesť Sasaki. Iori ho naštve, chce ho potrestať. Pred trestom Ioriho zachráni starší vazal Hosokawov a vezme ho preč do svojho hradu. Musaši sa po nejakom čase strávenom v horách usadil v malom meste, učí tam deti chudobných písať. Po nociach čaká s Matahačim na príchod váženého mnícha, ktorého chcú presvedčiť aby zobral Matahačiho za žiaka. Keď sa konečne ukáže, Musaši ho prosí o radu, cíti sa byť v bezvýchodiskovej situácii. Mních príjme Matahačiho za žiaka, no Musašiho ignoruje. Musaši do neho nejaký čas dobiedza, potom však mnohé pochopí a vydá sa vlastnou cestou. Ocú pracuje u farbiara, tan ju naláka do pasce, ktorú nachystala Osugi. Džótaró ju zachráni, uväzní Osugi. Zabudne ju ale pustiť, Ocú jej pomôže. Osugi ju najprv zbije do bezvedomia, zrazu si však uvedomí aké zlo doteraz páchala. „Konečně se ve věku, kdy bývá člověk vůbec rád, že je ješte naživu, naučila, jaké to je být milována a respektována druhými.”4 Začne Ocú pomáhať. Musaši a Sasaki sa majú stretnúť v súboji, ktorý sa má konať na ostrove. Je to veľká udalosť. Do oboch vkladajú mnohí veľké očakávania. Pred odchodom na miesto súboja sa s Musašim príjde rozlúčiť aj Matahači, pri odchode z prístavu zbadá Akemi s jeho dieťaťom. Odchodí mníšske rúcho a ide za ňou. Žijú spolu ako chudobná, no šťastná rodina. Ocú sa s pomocou Džótara a Osugi snaží stretnúť s Musašim. Sasaki pred súbojom spíše závet, akoby tušil, že možno neprežije. Musaši noc pred súbojom prespí u obchodníka, niektorí si myslia, že utiekol. Na súboj vyrazí neskoro, predtým sa stretne s Ocú a Osugi sa mu ospravedlní. Musaši Sasakiho porazí dreveným mečom vyrobeným z vesla. Po súboji rýchlo odíde. Niektorí ho obviňujú, že nebol čestný. Sasaki bol najväčší súper akého Musaši v živote stretol.
_______________________________________________

1 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 336 ISBN 978-80-7381-019-1
2 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 635 ISBN 978-80-7381-019-1
3 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 800 ISBN 978-80-7381-019-1
4 Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007. s. 888 ISBN 978-80-7381-019-1

3.6 Porovnanie

Rozhodla som sa porovnávať dve postavy, ktoré sa v mnohom líšia a to Mijamota Musašiho a Sasakiho Kodžiróa. Obaja mali veľký talent pre boj s mečom. Boli vynikajúci šermiari, ktorý vyvíjali vlastný štýl boja. Predpokladali im významnú budúcnosť. No to je asi všetko čo mali spoločné.
Mali mnoho odlišného od výzoru až po správanie a tieto odlišnosti sa medzi nimi boli už od detstva. Musašiho v detstve považovali za postrach dediny a bitkára. Sasakiho naopak za zázračné dieťa a tak s ním aj zaobchádzali. Učil sa u viacerých slávnych šermiarov.
Musašiho otec naučil základy boja s kopijou, no inak sa učil sám od lesných duchov. Nekládol veľký význam na svoj výzor. Nosil stále to isté kimono, v ktorom aj spal. Bol často neupravený, strapatý, nemal oholené vlasy podľa samurajských zvykov.
Sasaki bol v tomto opakom, spočiatku nosil pestré oblečenie, bol upravený, tiež ale nemal vyholené predné vlasy. Po nástupe do služby k Hosokawov svoj vzhľad radikálne zmenil a začal sa obliekať do formálneho kimona, vyholil si predné vlasy. No bol vypočítavý a neštítil sa dosiahnuť svojho cieľa, byť slávny, akýmikoľvek prostriedkami.
Musaši sa naopak chcel stať pravou ľudskou bytosťou, chcel aby jeho duch pretrval medzi ľuďmi aj po ďalšie generácie. Ako pravý samuraj sa nebál zomrieť, no vážil si život.
Aj počas súboja sa prejavil rozdiel medzi nimi. Sasaki mal dôveru v meč sily a dobrej techniky. Musaši veril v meč ducha.

4. Záver

Táto kniha má napriek rozsiahlosti a spletitosti deja veľké čaro. Človek sa pri jej čítaní dozvie mnoho o význame života a skutočne dôležitých hodnotách. Ukazuje nám časť života jedného veľkého človeka, ktorého duch žije dodnes aj medzi dnešnými Japoncami. Musaši bol podľa mňa významná osobnosť a skvelý šermiar. Bol to spočiatku len obyčajný muž s talentom, no dokázal svoj talent vybrúsiť až k dokonalosti. Väčšina toho, čo sa vie o jeho živote pochádza z tejto knihy od Eidžiho Jošikawu. Autorovi sa podarilo geniálne prepojiť historické fakty s prvkami jeho fantázie. Toto dielo sa mi páčilo a myslím si, že stojí za prečítanie.

5. Bibliografia

Jošikawa, Eidži: Musaši. 1. vydanie. Praha: BB/art s.r.o, 2007.
ISBN 978-80-7381-019-1
Mason, R.H.P. a Caiger, J.G. :Dějiny Japonska. 3. vydanie. Praha: Fighters publication, 2007. ISBN 978-80-86977-13-3