POČASIE A KLIMATICKÉ ZMENY

OBSAH

Obsah…………………………………………………………………………………… 2
Úvod.………………………………………………………………………………………3
Metodika práce………………………………………………………………………4
1.Čo je počasie………………………………………………………………………5
2.Čo je to atmosféra ……………………………………………………………5
3.Deje prebiehajúce v atmosfére………………………………………..5
3.1.Monzún…………………………………………………………………………...5
3.2 Vietor……………………………………………………………………………...6
3.3. Hurikán…………………………………………………………………………..6
3.4. Tornádo………………………………………………………………………….6
3.5. Hrom……………………………………………………………………………...6
3.6. Blýskanie………………………………………………………………………..7
3.7. Ako vzniká dúha……………………………………………………………7
3.8. Námraza…………………………………………………………………………7
3.9. Prečo slnečné svetlo opaľuje…………………………………….…7
3.10. Prečo prší………………………………………………………………….…7
3.11. Čo je podnebie……………………………………………………………7
4.Rozloženie teplôt………………………………………………………………8
4.1. Vertikálne rozloženie teplôt…………………………………………8
4.2. Horizontálne rozloženie teplôt……………………………………9
5.Extrémy počasia………………………………………………………………9
6.Čo je meteorológia…………………………………………………………10
6.1. História meteorológie…………………………………………………10
6.2. Novoveká meteorológia……………………………………………11
7. Analýza poveternostnej situácie…………………………………11
8.Analýza synoptických máp……………………………………………11
9.Pozorovanie počasia………………………………………………………11
9.1. Meranie teploty……………………………………………………………12
9.2. Meranie tlaku………………………………………………………………12
9.3. Meranie dlžky slnečného svitu……………………………………12
9.4. Meranie sily a smeru vetra…………………………………………12
9.5. Meranie množstva zrážok……………………………………………12
10.Získavanie informácií o počasí………………………………………13
11. Klimatické zmeny…………………………………………………………13
12. Zmeny klímy…………………………………………………………………14
13.Vznik skleníkového efektu……………………………………………14
14.Zmeny a ich dopad na život…………………………………………15
15. Klimatické a vegetačné pásma……………………………………16
15.1. Polárne oblasti……………………………………………………………17
15.2. Tundry a alpínska vegetácia……………………………………17
15.3. Tajgy…………………………………………………………………………17
15.4. Ihličnaté a listnaté lesy……………………………………………17
15.5. Step, lesostep a savana…………………………………………17
15.6. Púšte a polopúšte……………………………………………………18
Diskusia………………………………………………………………………………19
Záver…………………………………………………………………………………20
Resumé………………………………………………………………………………21
Bibliografia…………………………………………………………………………22
Prílohy…………………………………………………………………………………23

ÚVOD

Ľudstvo si podmanilo Zem, tak ako žiadny iný živočíšny druh a Zem sa ocitla vo váž-nom nebezpečenstve, že bude ľudskou činnosťou neobnoviteľne a vážne poškodená.

Tak touto vetou chcem začať svoju prácu. Touto prácou chcem poukázať na veľké ne-bezpečenstvo, ktoré nám podľa vedcov a odborníkov hrozí v nasledujúcich rokov. Mnohí z nás sa možno sami seba opýtajú, či sa dá s tým niečo urobiť, či už nie je neskoro alebo že či má význam začať až teraz, keď je už neskoro. Jedno múdre porekadlo hovorí: ,,Nikdy nie je neskoro.“ Hlavným dôvodom tejto práce je oboznámiť čo najviac ľudí o tomto nebezpečen-stve a naučiť ich správať sa ekologicky a zmierniť tieto zmeny, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Naše nároky na prírodné zdroje ohrozujú všetko od atmosféry až po rastlinnú a živočíšnu ríšu. Oxid uhličitý je jedným z najdôležitejším plynov v atmosfére, pretože pomáha zachytá-vať slnečné teplo ako strecha skleníka. Masovým spaľovaním fosílnych palív sa koncentrácia oxidu uhličitého zvýšila z 265 na 350ppm. V dôsledku toho sa Zem neustále otepľuje, je na-rušená zrážková činnosť a polárnym ľadovcom hrozí úplne roztopenie a zaplavenie prímor-ských miest a štátov. Toto je len krátky scenár katastrof, ktoré nám v blízkej budúcnosti hro-zia a táto práca by mala trochu viac priblížiť a podrobnejšie oboznámiť o probléme klimatic-kých zmien a radikálnych zmien v počasí, ktoré už aj dnes nám ukazuje svoju silu a extrémy, ktorým sa dá len ťažko zabrániť. Najťažšie, aj keď som si myslel že na tejto práci to bude najľahšie bolo zohnať materiály a dostupnú literatúru na spracovanie odbornej práce. Viac sa počítate na nasledujúcich stranách, Dúfam, že sa vám práca bude páčiť a odnesiete si znej nové poznatky a informácie.

Na záver chcem ešte poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli a mali so mnou strpenie.

METODIKA PRÁCE

Informácie a fakty pri zostavovaní práce stredoškolskej odbornej činnosti som čerpal nielen z dostupnej literatúry, či už z časopisov a kníh, ale aj televízie, prostredníctvom rôz-nych dokumentárnych filmov.

Najväčším zdrojom informácií bol pre mňa internet, kde som našiel približne 60% vlastnej práce. Ako prvé som si musel zohnať dostupnú literatúru, z ktorej som si urobil zo-stručnený obsah práce. Následne som si tento obsah začal rozširovať o informácie a fakty, z ktorých následne vznikla vlastná práca. Najviac času mi zabralo napísať úvod, záver a metodiku práce, v ktorých som musel zhrnúť dôvody, hlavné myšlienky, postup práce ale aj ciele. V jednotlivých častiach mojej práce som najprv napísal a vysvetlil pojmy ako počasie, meteorológia, klimatické zmeny a potom postupne o vplyvoch na životné prostredie a predpovede vedcov na najbližšie storočie a na záver som pridal pár rád a trikov.

Dúfam, že všetkých moja práca záujme a každý kto ju bude čítať sa zamyslí nad tým, ako on prispieva k znečisťovaniu našej planéty.

1. Čo je to počasie

Počasím sa označuje súhrn atmosférických podmienok, ako je napr. dážď, vietor a sl-nečné žiarenie na určitom mieste a v určitom čase. Počasie závisí od pohybu vzduš-ných más okolo zemegule. Podnebie je dlhodobým priemerom počasia na určitom mieste. Hoci počasie sa mení v priebehu hodín, podnebie sa mení v priebehu rokov.

2. Čo je to atmosféra

Atmosféra je zmes 10 rôznych plynov, prevažne dusíku(78 %) a kyslíku (21 %). Zvyšné jedno percento tvoria hlavne argón, s veľmi malým množstvom oxidu uhliči-tého, hélia a neónu. Týmto plynom hovoríme inertné plyny. To znamená, ži chemicky nereagujú s ostatnými látkami. V atmosfére nájdeme rovnako malé množstvá oxidu siričitého, amoniaku, oxidu uholného, ozónu a vodnej pary. A nakoniec sú tu nečistoty ako splodiny, čiastočky dymu a sopečný popol.

V dolnej časti atmosféry sa tvorí počasie. Lietadlá lietajú nad oblakmi. Tu je obloha jasná a vzduch je riedky. Vzduch v priemerne veľkej miestnosti váži viac než 45kg, čo je viac ako 20 vrecúšok zemiakov. Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére. V me-zosfére, 50 až 80km nad nami je mráz až -80 C. Vonkajšia vrstva termosféry sa nazýva exosféra. Zasahuje až do 8 000km vzdialenosti. Tu je veľmi horúco, teplota dosahuje až 2 200 C.

3. Deje prebiehajúce v atmosfére

3.1. Monzún

Monzún je sezónny vietor ktorý fúka približne šesť mesiacov jedným smerom, potom sa obráti a ďalších šesť mesiacov fúka opačným smerom. Vlhké vetry z oceánu prihá-ňajú v lete nad pevninu tmavé dažďové oblaky. V zime sa cyklus obráti. Vietor prihá-ňa vzduch z pevniny nad oceán a spôsobuje hladné a suché počasie.
Najvýznamnejšie sú monzúny na ázijskej pevnine. Ale monzúnové vetry priháňajú dažde aj od iných miest tropických oblastí- do Afriky, Južnej Ameriky, juhu USA a Austrálie. Počas skorého leta horúce slnko zohrieva suchú tropickú krajinu, kým oceá-ny sú chladnejšie. Keď teplý vzduch nad pevninou stúpa, na jeho miesto sa tlačí chladný vlhký vzduch od mora. Vetry presúvajúc morský vzduch prinášajú výdatné dažde. Toto daždivé obdobie je letný monzún. Monzúny sú veľmi dôležité pre PĽH. Keď duje monzún vlhké počasie je ideálne pre farmárov. Začínajú orať a sadiť ryžové sadenice na poliach zaplavených vodou. Dažde sú niekedy tak výdatné, že zničia úro-du a zaplavia ulice miest. Vyskytujú sa aj ničivé víchrice. No čokoľvek monzún zaprí-činí život ide ďalej.

3.2. Vietor

Slnko zohrievaním vzduchu spôsobuje vietor. Teplý vzduch sa rozťahuje a stáva sa ľahším ako studený vzduch. Keďže je ľahší, stúpa a studený vzduch sa dostáva na jeho miesto. Slnečná žiara je najväčšia na rovníku. Teplý vzduch tu stúpa, chladí sa a po-hybuje sa smerom von. Chladnejší vzduch sa dostáva podeň a vytvára prúdenie vzdu-chu. Vietor dosahuje rozličnú rýchlosť. Pomalý vietor je vánok. Vietor s veľkou rých-losťou je víchrica, ktorá poškodzuje budovy

3.3. Hurikán

Hurikán je prudká tropická búrka. Špirálovité prúdy vzduchu v hurikáne sa točia veľ-mi rýchlo. Hurikány vznikajú nad oceánom v blízkosti rovníka, kde je vzduch veľmi teplý a vlhký. Teplý vzduch stúpa prudko nahor a studený klesá. Vzduch sa začína po-hybovať ako veľký krútiaci sa vĺčik. Hurikány vznikajú nad Atlantickým oceánom. Podobné Búrky v Tichom oceáne sa nazývajú tajfúny., v Indickom oceáne cyklóny. Hurikán má zvyčajne priemer 650 kilometrov. Vietor nadobúda rýchlosť 200 km/h. Hurikány sa najčastejšie objavujú koncom leta a na jeseň. V oku hurikánu je vietor mierny a obloha jasná. Okolo sa točia prudké a rýchle vetry.

3.4. Tornádo

Je búrka podobná hurikánu. Vzniká nad pevninou pri stretnutí veľkých más oblakov. Oblaky krúžia okolo seba. Potom sa spoja a vytvoria obrovský lievik. Koniec lievika sa krúti po zemi a nasáva všetko, čo mu stojí v ceste. Tornáda v strede Spojených štá-tov uháňajú rýchlosťou 50km/h a je ich počuť do 40-kilometrovej vzdialenosti.
Keď sa ženie cez krajinu tornádo, spôsobuje veľké škody.

3.5. Hrom

Kedysi ľudia verili, že hrom je prejav božieho hnevu. V skutočnosti je hrom zvuk, kto-rý vzniká pri zahriatí vzduchu bleskom. Blesk vidíme v tom istom okamihu ako vzni-ká. Zvuk hromu sa nesie vzduchom pomalšie a počujeme ho o niekoľko sekúnd ne-skôr. Čím sme bližšie k búrke, tým rýchlejšie po blesku nasleduje hrom. Keď zrátame sekundy medzi bleskom a hromom a súčet vydelíme tromi, získame približnú vzdiale-nosť v kilometroch od miesta, kde udrel blesk.

3.6. Blýskanie

Blesk je veľký elektrický výboj. Počas búrky vznikajú v oblakoch a na zemi obrovské elektrické náboje. Náboje sa hromadia, kým sa medzi nimi nezablysne. Blýska sa me-dzi oblakom a zemou alebo medzi dvoma oblakmi. Blýskanie predstavuje sled bles-kov. Prvý hlavný úder smeruje k zemi. . Druhý hlavný blesk vyšľahne nahor. Ostatné blesky nasledujú rýchlo za sebou. Kladný elektrický náboj sa sústreďuje na vrchole oblakov, záporný v spodnej časti. Plošné blýskanie prebieha vo vnútri alebo medzi ob-lakmi. Kľukaté blesky smerujú k zemi. Pozor!: Nikdy sa neskrývajte pred búrkou pod stromom. Môže ho zasiahnuť blesk. Vnútri domu ste v bezpečí.

3.7. Ako vzniká dúha

Slnečné svetlo je zmes farieb. Keď slnečné lúče prechádzajú padajúcimi kvapkami dažďa, kvapky sa správajú ako zrkadielka alebo sklenené hranoly. Rozkladajú a roz-ptyľujú svetlo na všetky jeho farby. Dúhu vidíme, keď je slnko za nami a pred nami dážď. Za jasného slnečného dňa si môžeme vytvoriť dúhu pomocou rozprašovača, alebo hadice na polievanie.

3.8. Námraza

Vrstva bielej námrazy, ktorá pokrýva zem za chladného rána, vzniká z vlhkého vzdu-chu. Počas chladných nocí vodná para zo vzduchu zamŕza na studenej zemi. Námraza je tvorená tenkou vrstvou kryštálikov ľadu.

3.9. Prečo slnečné žiarenie opaľuje pokožku

Slnečné žiarenie obsahuje ultrafialové lúče. Nemôžeme ich vidieť, ale sú zdraviu pro-spešné. V bunkách pokožky vyvolávajú produkciu vitamínu D. Ultrafialové lúče však poškodzujú vrchnú časť pokožky. Telo reaguje zvýšenou tvorbou hnedého farbiva, ktoré sa nazýva melanín. Toto farbivo sfarbuje pokožku dohneda. Ozónová vrstva sa správa ako slnečník, ochraňuje nás pred ultrafialovými lúčmi.

3.10. Prečo prší

Voda z oceánov , jazier, riek a rastlín sa vyparuje pod vplyvom slnečného žiarenia a vzniká vodná para. Vodná para sa udržuje v ovzduší. Vzduch stúpa ak je teplý, alebo ak musí prekonávať pohoria, alebo keď sa podeň tlačí ťažší studený vzduch. Teplý, vlhkom nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje. Vodné pary sa zrážajú do vodných kvapiek, ktorých masy spolu vytvárajú oblaky. So stúpaním vzduch sa viacej pary zrá-ža na vodu. Oblaky narastajú rýchlejšie. Keď kvapky vody sú už priťažké, padajú ako dážď a cyklus vody sa začína znova. Zaujímavosť: Mačky ani psy pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno! Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú na zem. Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte (dážď so snehom) , či snehu, záleží od teploty vzduchu a zeme.

3.11. Čo je podnebie

Podnebie je dlhodobý ráz počasia na určitom mieste. Počasie sa môže meniť zo dňa na deň, ale podnebie zostáva to isté. Na Zemi existuje päť hlavných podnebných pásiem. Je to polárne (studené), subpolárne (studené zimy), mierne teplé (mierne zimy), tro-pické (teplé a suché), rovníkové (teplé a vlhké).

4. Rozloženie teplôt

4.1. Vertikálne rozloženie teplôt

Priemerný tepelný úbytok v troposfére je cca 0,6 ˚C na 100 m (vertikálny gradient). Ide o kinetickú teóriu tepla – neusporiadaný pohyb molekúl – čím rýchlejšie sa pohy-bujú molekuly telesa, tým sa viac otepľuje. Odovzdávanie tepla v nižších vrstvách at-mosféry (a teda aj v troposfére) sa deje cez molekulárnu vodivosť – Zem priamo odo-vzdáva teplo molekulám vzduchu nad ňou. Lenže ak by to fungovalo len takto, tak by sa vyššie vrstvy atmosféry, napr. termosféry, stratosféra otepľovali len veľmi, veľmi pomaly a úbytok teploty by bol extrémny. To sa však meraniami neosvedčilo, takže určite musí existovať aj iný proces. A je to proces, ktorý sa nazýva vertikálna výmena tepla. Tento proces ovplyvňujú turbulentné (vírivé) a konvektívne (usporiadané verti-kálne) pohyby, a deje sa to tak, že týmito pohybmi sa častice zohrejú a idú hore a na ich miesto prídu chladnejšie - teplo zo Zeme sa prenesie do vyšších vrstiev atmosféry. Pokles teploty s výškou je spôsobený tým, že vzduch, ktorý stúpa sa dostáva do výšok, kde je nízky atmosférický tlak vzduchu, sa rozpína.

Rozpínanie vyžaduje množstvo tepelnej energie, ktorá je v objeme spomínaného stú-pajúceho vzduchu. Rozdiel je aj v tom, či je vzduch suchý alebo vlhký.
Zmeny teploty vnútri sledovaného objemu bez výmeny tepla s okolím nazývame adia-batickými zmenami teploty, vystupujúci vzduch sa teda ochladzuje adiabaticky. Adia-baticky gradient charakterizuje iba vystupujúce alebo klesajúce vzduchové hmoty pri výskyte vertikálnych prúdov; vo vzduchu, ktorý obklopuje premiestňujúcu sa vzdu-chovú hmotu (a zostáva bez pohybu), môže byť pokles teploty celkom iný.

Pokles teploty vo vzduchu ktorý sa nezúčastňuje na vertikálnych pohyboch sa nazýva faktickým alebo skutočným gradientom (gradient teplotného zvrstvenia). Od vzájom-ného vzťahu medzi adiabatickými a skutočným gradientom závisia dané termodyna-mické stavy, ktoré sa nazývajú rovnovážnymi stavmi atmosféry.
No nie vždy platí, že s výškou klesá teplota – existuje predsa aj izotermia alebo inver-zia:

a.) Inverzia -obrátený priebeh teploty
b.) Izotermia – rovnaká teplota

Vertikálny gradient je dobré poznať, a to nielen vtedy, ak ste meteorológ. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklad: Ste na dovolenke v poľskom Zakopanom, ktoré leží cca vo výške 850 m.n.m. Je tam teplota 20˚C a vy neviete ako sa máte obliecť, keďže za-mýšľate ísť na výlet na Kasprový vrch (1988 m.n.m.). Predpokladajme, že vertikálny gradient je 1˚C/100m, takže si vyrátame 1988-850=1138, čiže výškový rozdiel je zhruba 1100m – to znamená, že teplotný rozdiel by mal byť cca 11,1˚C. Hore bude te-da 9˚C, a teplo sa treba obliecť aj preto, že na vrchu bude fúkať vietor silnejšie, ako dole v Zakopanom.

4.2. Horizontálne rozloženie teplôt

Teplota sa mení v priebehu roka aj v priebehu dňa. Je to spôsobené otáčaním Zeme okolo vlastnej osi » denné výkyvy; a rotáciou Zeme okolo Slnka » ročné výkyvy. Obiehanie okolo Slnka sa deje po elipse, v ktorej jednom z ohnísk sa nachádza práve naše Slnko. Ako sme už spomínali, ročné obdobia ovplyvňuje práve táto rotácia, na-koľko zemská os podlieha zmenám.
Typické príklady rozdielneho naklonenia Zeme sú: deň letného slnovratu (22.júna), deň zimného slnovratu (22.decembra), deň jarnej (21.marca) a jesennej (23.septembra) rovnodennosti. V deň letného slnovratu je na južnej pologuli zima a na severnej leto. Nad Arktídou panuje polárny deň a v Antarktíde je polárna noc.

V deň zimného slnovratu je na južnej hemisfére leto a na zimnej naopak zima. Na se-vernom póle nie je žiadne slnečné svetlo. Množstvo tepla vzrastá smerom na juh. V čase rovnodenností je na pologuliach jar a jeseň a obe hemisféry dostávajú rovnaké množstvo tepla. Na rozloženie teploty vplýva okrem intenzity slnečného žiarenia aj rozloženie pevnín a morí. Pevnina sa otepľuje v porovnaní s vodnými plochami rých-lejšie, ale sa aj rýchlejšie ochladzuje, vody naopak pomaly strácajú svoje nahromadené teplo, pretože majú veľkú tepelnú kapacitu. Teplota pevnín je v zimných mesiacoch oveľa nižšia ako nad oceánmi (v rovnakej zemepisnej šírke) a tým pádom je aj vzduch nad pevninami chladnejší, v letnom období je to naopak – a teda vzduch nad pevnina-mi je teplejší. Vzťahy pre teplotu: -charakteristika tepelného stavu ovzdušia priamoú-merná strednej kinetickej energii molekúl, z kt. sa vzduch skladá:

T=1/3 m v2 k-1 ,kde m je molekulová hmotnosť, v2 stredná kinetická rýchlosť pohybu molekúl, k je Boltzmannova konštanta a T je teplota vzduchu v Kelvinoch.

5. Extrémy počasia – rekordy

Počasie dokáže robiť psie kúsky, to na vlastnej koži zažil každý z nás. Ale ku skutoč-ným extrémom má stredoeurópska klíma predsa len ďaleko. Porovnajte sami:

Najnižšia absolútna teplota: -89°C (ruská stanica Vostok na Antarktíde - 21. júl 1983)

Najväčší zostup teploty: o 56°C -> z 7°C na -49°C (Brovning, Montana, USA - z 23. na 24. januára 1916)

Najrýchlejší vzostup teploty: za 2 minúty -> o 7:30 -20°C a o 2 min. +7°C (Spearfish, Južná Dakota, USA - 22. januára 1943)

Najvyššia teplota v tieni: 58°C (Al´Azízíyah, Lýbia - 13. marca 1922)

Rekordné množstvo napadnutej vody za deň: 7554 ton dažďa na aker (Cilaos, ostrov Réunion, Indický oceán - z 15. na 16. marca 1952)

Najdaždivejšie miesto na svete: Mawsynramu (Meghalaja, India) - prší prakticky (takmer) každý deň

Najmenej zrážok: púšť Atacama (Chile) - nezaprší celý rok

Najdlhšie trvajúca dúha: trvanie 6 hodín -> od 9:00 do 15:00 (Sheffield, Anglicko - 14. marca 1994)

Najveternejšie miesto na svete: záliv Commonwealth (Antarktída) - rýchlosť západnej víchrice: 320km/h

Úplne najrýchlejší vietor: 371km/h (Wichita Falls, Texas, USA - 12. jún 2004)

Najviac tornád za 1 deň: 148 (cez južné a juhozápadné štáty USA - z 3. na 4. júna 1974)

Najviac snehu: 30 metrov (Mount Rainier, Washington, USA - v priebehu 12 mesia-cov v rokoch 1971-1972)

6. Čo je to meteorológia

Meteorológia je veda, ktorá sa zaoberá všestranným štúdiom javov v ovzduší. Sústav-ným pozorovaním týchto javov sa dá dopracovať k predpovedi počasia.

6.1. História meteorológie

Pravek
Pravekí ľudia si tieto procesy nevedeli vysvetliť, a preto ich pripisovali rôznym bož-stvám. S pribúdajúcimi znalosťami matematiky, fyziky a ostatných prírodných vied sa postupne atmosférické javy podarilo vysvetliť.

Starovek
Prelom spôsobil Aristoteles, žijúci pred dvetisíc tristo rokmi, svojím štvorzväzkovým dielom Meteorológia, kde objasňoval kométy, meteority, zrážky, vetry, búrky, zeme-trasenia, víchry, a svetelné javy v atmosfére.
Prvým meteorologickým prístrojom bol zrejme zrážkomer, o ktorom sa píše už v čín-skych kronikách. Gréci používali 8-hrannú a starovekí Rimania 12-hrannú ružicu na určovanie smeru vetra.

Stredovek
Stredoveká meteorológia spočiatku stagnovala, len mnísi a profesori robili zápisy o počasí. Až v 15. storočí sa dá hovoriť o určitom pokroku, kedy Nicolaus Cusanus zo-strojil prístroj na meranie vlhkosti. Takýto prístroj zostrojil aj Leonardo da Vinci, kto-rý okrem iného skonštruoval aj prvý anemometer- merač vetra.

Renesancia
Prelomovým a dôležitým je rok 1597, kedy Galileo Galilei zostavil prístroj na meranie teploty vzduchu. Evangelista Torricelli navrhol v prvej polovici sedemnásteho storočia princíp ortuťového tlakomera, ktorý sa využíva dodnes. Významným bol aj G. Perrier, ktorý meral tlak na vrchole vyhasnutej sopky Puy de Dôme, a zistil, že atmosférický tlak sa s výškou znižuje.

6.2.Novoveká meteorológia

Najvýznamnejší vedci v tomto období boli napríklad Ferdinand II. Toskánsky (vlhko-mer- hydrometer), Christian Huygens, ktorý pridal do teplotnej stupnice body tuhnutia a varu vody, Daniel Fahrenheit, Anders Celzius, Benjamín Franklin (bleskozvod) či Knut Johan Ångström (merač intenzity slnečného žiarenia- pyrheliometer).
V období medzi dvoma svetovými vojnami vedci objavili atmosférické fronty, príčiny tlakových útvarov a pôvod vzduchových hmôt a bola vynájdená rádio sonda.

7. Analýza poveternostnej situácie

Zaoberá sa stavom a vývojom najmä tých meteorologických procesov, ktoré majú vplyv na súčasný stav počasia a jeho očakávaný vývoj na určitom území. V zjednodu-šenej forme je prezentovaná v televíznej alebo rozhlasovej predpovedi počasia. Na vy-pracovanie takejto mapy je potrebné dôkladné pozorovanie počasia, sústreďovanie in-formácií a poznatkov o ňom a analýza synoptických (z gréčtiny- sin= súčasne, optein= vidieť) máp. Hlavne posledná spomenutá vec je v meteorológii nenahraditeľná. Zákla-dom synoptickej meteorológie je porovnávanie údajov súčasne nameraných a zakres-lených do mapy, na základe ktorých sa analyzuje a predpovedá počasie. Prvú veľmi jednoduchú synoptickú mapu nakreslil nemec H.W. Brandes v rokoch 1816 až 1820, pojem „synoptická mapa“ však vyslovil až v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storo-čia Róbert Fitzroy.

8. Analýza synoptických máp

Synoptickú mapu sme už niekoľkokrát spomenuli, no čo to v skutočnosti vlastne je? Je to vlastne akási „momentka počasia“, ktorá obsahuje zakreslené informácie o poveter-nostnej situácii v určitom čase na určitom mieste. Súčasťou je tzv. staničný krúžok (schém stavu počasia zakreslená v symboloch). Rozbor synoptickej mapy prevádza meteorológ- synoptik a výsledkom sú izobary, izalobary, fronty, hmly, búrky a oblasti atmosférických zrážok. Spájajú sa miesta s rovnakým tlakom a z toho potom vzniknú tlakové výše a níže.

9. Pozorovanie počasia

Zahŕňa nielen vizuálne sledovanie a predpovedanie atmosférických javov, ktoré ne-možno merať (búrka, rosa, hmla...), ale aj meranie meteorologických prvkov ako na-príklad teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, množstvo zrážok, výška snehovej pokrývky pomocou prístrojov. Počasie pozorujú meteorologické stanice vo vopred stanovených termínoch. Existujú presne stanovené štandardy na meranie poča-sia- to zaručuje porovnateľnosť zistených informácii. K meteorologickému meraniu je potrebná takzvaná záhradka, v ktorej sa nachádzajú prístroje na meranie atmosféric-kých javov. My sme mali možnosť navštíviť meteorologickú záhradku SHMU, v prí-lohe môžete vidieť fotografie z tejto exkurzie. Časť zo zariadení je v meteorologickej žalúziovej búdke.
Niektoré prístroje pre pozorovanie a meranie javov v počasí.

9.1. Meranie teploty

Meria sa teplomerom, ktorý je v priamom kontakte so vzduchom. V meteorológii sa za vystihujúce považuje meranie teplomerom umiestneným v met. búdke. Meria sa mi-nimálna nočná, minimálna prízemná, maximálna denná a vyrátava sa priemerná denná teplota. Merania sa rozlišujú. Priemerná teplota sa vypočítava z troch denných meraní: td=(t7+t14+t21)/4. Pri výmene správ sa vždy uvádza teplota v ˚C. Existuje aj Farenhe-itova a Kelvinova stupnica.
Na meranie sa využíva aj termograf, čo je vlastne stočený bimetalický pásik, ktorý sa pri zmenách teploty skrúca alebo narovnáva.

9.2. Meranie tlaku

Používajú sa tri typy meračov tlaku vzduchu: Ortuťový tlakomer tvorí uzavretá sklená rúrka ponorená do nádoby s ortuťou. Aneroid je kovový prístroj, ktorého škatuľka sa pri zmenách tlaku deformuje. Mikrobarograf je sústava škatuliek, ktoré menia svoj ob-jem pri zmenách tlaku. Tlak sa meria v pascaloch.

9.3. Meranie dĺžky slnečného svitu

Dĺžka slnečného svitu ovplyvňuje dennú teplotu vzduchu. Na tento účel sa používa he-liograf.

9.4. Meranie smeru a sily vetra

Smer vetra znamená odkiaľ vietor vanie, nie kam vanie, ako sme si mnohí mysleli. To znamená, že severný vietor fúka na juh, južný na sever a juhozápadný na severový-chod atď. Meranie smeru a rýchlosti vetra sa vykonáva anemometrom, čo je vlastne rotujúci miskový kríž a smerovka. Tento prístroj, pokiaľ je jeho súčasťou aj registrač-né zariadenie, sa nazýva anamograf.

9.5. Meranie množstva zrážok

Môžeme merať množstvo zrážok v milimetroch spadnutých na určitú plochu. Na toto nám slúži:
Zrážkomer – prístroj na meranie množstva spadnutých zrážok (kvapalné aj tuhé skup.). Je to nádoba v tvare valca z kovu umiestnená vo výške 1 meter nad zemou.
Ombrograf neprestajne zaznamenáva množstvo zrážok na papier navinutý na valci otáčaný hodinovým strojom. Existuje aj snehomerná lata, ktorá sa využíva na meranie výšky snehu.

10. Ako sa získavajú informácie o priebehu počasia

Z bežnej stanice umiestnenej na zemi alebo na lodi vznikajú prízemné meteorologické mapy. Pozorovania a mapy sa robia v trojhodinových intervaloch podľa svetového ča-su.

Existujú aj aerologické stanice, pretože posudzovať počasie zo zeme by nebolo dosta-čujúce. Z týchto staníc, ktorých je však podstatne menej (cca 500), sa v šesťhodino-vých intervaloch vypúšťajú héliové balóny nesúce sondy, ktoré merajú teplotu, vlh-kosť, vzduch, tlak a vietor. Po uskutočnení merania balón praskne a sonda sa znesie padákom na zem.

Meteorologické družice a radary sú pomocné diagnostické prístroje. Meteorológom môžu takéto fotografie spresniť frontálnu analýzu najmä nad oceánom.

Na fotografii z družice je vidno aj veľmi rozsiahle meteorologické objekty ako naprí-klad cyklóny, či fronty. Okrem toho dokáže robiť aj snímky v infračervenej časti spek-tra - v noci.

Rádiolokátor je veľmi užitočný aj v krátkodobých predpovediach v búrkových situá-ciách.

Existujú dva typy meteorologických družíc: obežná a geostacionárna. Obežná monito-ruje celú Zem, pretože okolo nej obieha. Geostacionárna monitoruje jedno miesto 24 hodín, pretože sa postupne otáča vo výške 36 000 km.

11. Vysvetlenie a opísanie pojmu klimatické zmeny

Pod pojmom klíma a klimatické pomery alebo podmienky rozumejú v iných odboroch pomerne širokú škálu problematiky. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je klíma alebo podnebie dlhodobý režim počasia. Za dlhšie sa považuje najmenej 30-ročné obdobie. Klíma je tiež štatistický súbor stavov úplného klimatického systému Zeme, ktorým prechádza počas dlhších období. Klimatický systém Zeme sa skladá z atmosféry, hydrosféry (voda na Zemi), krytosféry (sneh a ľad na Zemi), litosféry (hor-né vrstvy zemskej kôry), biosféry (živé organizmy na Zemi) a neosféry (aktivity člo-veka). Klimatológia je veda o súvislostiach a príčinách vzniku určitých klimatických pomerov alebo podmienok a o ich zmenách, o vplyvoch klímy na objekty činnosti člo-veka a naopak. Meteorológia je prevažne veda o okamžitom stave klimatického sys-tému Zeme, inak aj veda o procesoch v zemskej atmosfére, jednou z jej úloh je stano-venie počasia na obdobie do 10 dní, rieši však s klimatológiou veľa spoločných prob-lémov. O klimatických pomeroch hovoríme vtedy, ak ide o všeobecnú charakteristiku podnebia danej lokality alebo územia.

12. Zmeny klímy

Tento termín sa používa pre všetky zmeny súvisiace s klímou. Zmeny klímy prirodze-ného charakteru sú najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme, ľadové do-by. Od konca poslednej doby ľadovej sa menila koncentrácia tzv. skleníkových plynov v atmosfére iba nepatrne, odvtedy sa zrýchľuje prírastok všetkých aktívnych plynov v atmosfére okrem vodnej pary. Na zmenách klimatických podmienok sa podieľajú aj ďalšie faktory. Posuny kontinentov spôsobené pohybom litosferických dosiek vplýva-jú na zmenu zemepisnej šírky a s ňou súvisiace pravidelné zmeny podnebia. Výz-namnú úlohu zohrali aj zmeny v zložení atmosféry, ku ktorým došlo počas vývoja Zeme. Patrí sem skleníkový efekt a sopečné erupcie.

Kolísanie klímy - prirodzené kolísanie klímy je dané predovšetkým slnečným žiare-ním, iné cykly súvisia s cykličnosťou niektorých klimatotvorných procesov, okrem ročného chodu sú všetky vyjadrené veľmi slabo, cyklus ľadových dôb má na severnej pologuli periódu okolo 100 000 až 120 000 rokov, za nízkofrekvenčné cykly sa pova-žuje kolísanie s periódou dlhšou ako 11 rokov. Všetky dlhšie cykly sa iba obtiažne da-jú identifikovať v súboroch pozorovaných alebo meraných údajov.

Premenlivosť klímy - klimatické pomery charakterizujeme stredovými, rozptylovými, trendovými a cyklickými charakteristikami. Rozptylové charakteristiky reprezentujú premenlivosť klímy. Premenlivosť klímy môžeme spočítať aj pre dlhšie časové obdo-bia ako jeden rok.

Klimatické modely nezahrňujú viacero zdrojov variácií, ktoré tiež môžu ovplyvňovať dlhodobý vývoj klímy. Súčasné počítačové modely napr. nezahrňujú vplyv vulkanic-kých erupcií na prirodzené výkyvy globálnej teploty, ktoré môžu mať ochladzujúci účinok na úrovni niekoľkých desatín stupňa Celzia. Tiež vplyv dlhodobých zmien sl-nečnej aktivity bol zahrnutý do modelov len nedávno. Klimatický systém je mimo-riadne zložitý. Navyše neexistuje žiaden jednoduchý spôsob stanovenia klimatických zmien v budúcnosti v dôsledku stúpajúcich koncentrácií skleníkových plynov.

Narastajúce celospoločenské straty v dôsledku výčinov počasia a regionálnej zmeny klímy svedčia o narastajúcej zraniteľnosti nášho prostredia v dôsledku klimatických zmien. Je možné povedať, že niektoré spoločensko-ekonomické systémy boli postih-nuté nárastom záplav, období sucha sprevádzaných nárastom ekonomických strát.

13. Vznik skleníkového efektu

Proces globálneho otepľovania sa vo všeobecnosti akceptuje ako nespochybniteľná skutočnosť. Globálny rast teploty za obdobie 20. storočia dosahuje 0,6 °C, čo má priamy vplyv na otepľovanie. Oceanografické pozorovania (Van de Plassche et al. 1988) poukazujú na vzrastanie hladiny svetového oceánu, trvajúce už bezmála tristo rokov. Za obdobie ostatných 100 rokov hladina oceánov stúpa v priemere ročne o 1 mm (v súčasnosti sa tento proces ešte urýchľuje a niektoré merania udávajú hodnotu 2-3 mm/rok). Podľa údajov z Kalifornského zálivu i iných miest sa zvýrazňuje vrstvo-vité usporiadanie odlišne teplých a teda aj rôzne hustých vodných más, brániacich vý-stupu chladných vôd, ktoré obsahujú rozpustné živiny, k hladine (Wienheimer et al. 1999). Dôsledkom je znižovanie množstva organizmov žijúcich v teplej povrchovej vrstve vody pri hladine (Herguera a Berger 1991). Sledovanie izotopov uhlíka indiku-je, že morská voda je stále viac saturovaná oxidom uhličitým, uvoľňovaným z priemy-selných exhalátov (Beveridge a Shackleton, 1994).
Dlhodobé geologické pozorovania naopak poukazujú na postupnú zmenu Nórskeho mora a Dánskeho prielivu smerom ku glaciálnemu režimu a na postup nunavutských ľadovcov v Kanade (England et al., 2000) a v Antarktíde v priebehu ostatných tisícro-čí. Aj analýza izotopov kyslíka zo severných polárnych morí potvrdzuje, že boli pred niekoľkými tisícročiami o 6 °C teplejšie ako dnes a navyše sa postupne ochladzujú ďalej (Koç a Jansen 1994). Baroni a Orombelli (1994) opísali z Antarktídy vytláčanie kolónií tučniakov hrubnúcim ľadom. Hrubnutie ľadu je však treba pripísať predovšet-kým vzrastajúcej zrážkovej činnosti a nie ochladeniu. Klimatické podmienky Zeme podliehajú neustálym zmenám, ktoré sú dôsledkom mohutných prírodných síl. Dnešný znepokojujúci stav podnebia na Zemi je iba nepatrným zlomkom dlhodobej evolúcie. Pre poznanie trendov je preto potrebné študovať dlhodobý rytmus klimatických zmien a ich zložité príčinné súvislosti.
Klimatické podmienky planét sú v rozhodujúcej miere ovplyvnené ich vzdialenosťou od Slnka a zložením ich atmosféry. Mars je veľmi malý, aby si udržal dostatočne hru-bú atmosféru, takže napriek tomu, že ju tvorí prevažne oxid uhličitý, priemerná teplota na planéte kolíše okolo –50 ºC a väčšina CO2 sa nachádza vo forme ľadu. Atmosféra Venuše je omnoho masívnejšia ako atmosféra Marsu i ako atmosféra Zeme. Priemerná teplota na Venuši sa blíži 450 ºC.

14. Klimatické zmeny a ich dopad na život na Zemi

Klimatické zmeny sú dnes témou, o ktorej sa čoraz častejšie hovorí v médiách a často je aj náplňou rôznych politických schôdzok a rokovaní. Klimatické zmeny sú termí-nom, ktorý sa používa na označenie zmien v zemskej klíme alebo v jej regionálnych klímach. Tieto zmeny môžu prebiehať počas desiatok alebo tisícok rokov, môžu byť spôsobené prírodnými zmenami alebo ľudskou činnosťou. Počas svojej existencie Zem čelila mnohým zmenám klímy, ktoré boli zapríčinené prírodou. No dnes musíme čeliť klimatickým zmenám, za ktorými stojí práve človek.

Vinníkom je skleníkový efekt zapríčinený človekom. Skleníkový efekt rozdeľujeme na dva typy: prirodzený a zosilnený (zvýšený). Prirodzený skleníkový efekt udržuje už 4 miliardy rokov teplotu vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry vyššiu o 33°C, ako by bola bez pôsobenia tohto efektu. Práve toto udržuje našu planétu vhodnú pre život na nej. No za posledných 100 rokov sa táto teplota zvýšila až o 0,6°C, čo je najrýchlejší nárast za posledných 10000 rokov. Za to môže stále narastajúca koncentrácia sklení-kových plynov (CO2, CH4, N2O, freóny) v atmosfére, ktoré vedú k zosilneniu sklení-kového efektu, čo následne vyvoláva zmenu klímy. Predpokladá sa, že pri doterajšom vývoji bude teplota do roku 2100 zvýšená o ďalších 1,4 – 5,8 stupňa.

Okrem iných následkov spôsobí zmena klímy zdvihnutie hladiny svetových morí až o jeden meter, rýchlejšie topenie ľadovcov (ktoré sa už teraz topia a zmenšujú približne o 150 metrov ročne), neznesiteľné suchá a záplavy, stratu koralových útesov, zmeny v zložení atmosféry, úhyn mnohých rastlín a živočíchov, dopad na lesy a iné ekosysté-my, obmedzenie a ohrozenie zásob pitnej vody, dopad na poľnohospodársku produk-ciu, zdravie ľudí (dýchacie a srdcovocievne ochorenia, ochorenia spôsobené hmyzom a parazitmi, ktoré sa rozšíria a presunú do nových oblastí, ochorenia tráviaceho trak-tu...) zaplavenie veľkých častí pevniny, taktiež spôsobí neúrodu, hladomor, migráciu obyvateľstva a iné. Podľa vedcov nás toto všetko čaká v najbližších sto rokov za pred-pokladu, že doterajší vývoj spaľovania fosílnych palív bude stúpať. Najhoršie na tom však je, že ku klimatickým zmenám spravidla nedochádza postupne, ale náhle.

Do zemskej atmosféry uniká každoročne až 3 miliardy ton uhlíka v podobe CO2. Toto neustále znečisťovanie atmosféry pochádza hlavne zo spaľovania fosílnych palív, ako sú napríklad ropa alebo uhlie. Väčšinu emisií majú na svedomí práve rozvinuté kraji-ny. Prvenstvo medzi nimi drží USA, produkuje až 37% celkového množstva emisií.

V decembri 1997 sa zástupcovia väčšiny krajín našej planéty stretli na konferencii v japonskom Kjoto. Spoločne sa dohodli na znížení emisií a využívaní alternatívnych zdrojov energie. Kjótsky protokol mal vstúpiť do platnosti v prípade, že ho ratifikuje aspoň 55 krajín sveta, z toho kľúčové mali byť štáty – tzv. najväčší znečisteľovatelia. Tento protokol podpísalo aj USA, ale o rok na to ho stiahli z dôvodu nástupu Georga Busha juniora a jeho novej politiky, ktorá vyhlásila protokol za nevýhodný a neprija-teľný pre americké firmy. Následne na to Rusko odmietlo podpísanie a taktiež ani Ja-ponsko, Kanada a rovnako sa k tejto otázke stavia aj Európska únia, pretože obmedze-nie spaľovanie fosílnych palív by viedlo k nemožnosti konkurencieschopnosti s veľ-kými americkými firmami.

Vedci v rámci boja proti otepľovaniu a klimatickým zmenám priniesli viacero mož-ností. Jednou z nich je tzv. zúrodnenie oceánov, keď by sa na ich dno nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by oxid uhličitý dokázal pohlcovať z vody. Morská voda zbavené oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Tento spôsob je však veľmi nákladný. Ďalšie s alternatív zachádzajú až ďalej, no ich aplikácia by síce priniesla zmenšenie koncentrácie CO2 v atmosfére, ale spôsobovali by úhyn mnohých morských živočíchov a rastlín. Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch tovární, no určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Do tohto procesu sa môžeme zapojiť aj my – šetrením energie, recykláciou druhotných surovín, uprednostňovaním mestskej hromadnej do-pravy a rozvojom využívania alternatívnych zdrojov energií, aby sa táto planéta za-chovala v plnej kráse aj pre ďalšie generácie.

15. Klimatické a vegetačné pásma

Planéta zem je rozčlenená na tzv. klimatické pásma - sú rozložené od najchladnejších území pri póloch až k najteplejším územiam pri rovníku, podľa toho, aké intenzívne je slnečné žiarenie. Teplotnými rozdielmi sú následne spôsobené i odlišnosti v rozdelení a intenzite zrážok, vzdialenosť od oceánu zase určuje odlišné vlhkostné podmienky územia... Smer a intenzita vetrov takisto nie je rovnaká na celom území. Na základe týchto odlišností v klíme sa organizmy zoskupili do skupín - spoločenstiev, ktoré po-trebujú určité rovnaké podmienky pre svoju existenciu a našli si svoje špecifické mies-to na planéte. Vytvorili vegetačné pásma, ktoré sú v podstate zhodné s klimatickými pásmami. Sú to: tundra a alpínska vegetácia, tajga, ihličnatý les, listnatý les, step a le-sostep /na južnej pologuli savana/, púšť a polopúšť.

15.1.Polárne oblasti

Nie sú špeciálne definovaným vegetačným stupňom, pretože polárne oblasti sú osídle-né prevažne vodnými oceánskymi organizmami, prípadne na pobreží žijúcimi živo-číchmi - ľadový medveď, vodné druhy vtáctva - alky, berenikle, tučniaky, v oceánoch žije niekoľko druhov chladu odolných rýb a veľrýb. Polárne oblasti sú charakteristické síce malou rozmanitosťou organizmov, ale veľkou početnosťou zástupcov jednotli-vých druhov, ktoré okrem polárnych oblastí väčšinou už inde nenájdeme.

15.2. Tundry a alpínska vegetácia

Sa vyznačujú vďaka nepriaznivým podmienkam - nízkym teplotám a silným vetrom - porastom nízkeho vzrastu s prevahou tráv, zo živočíchov tu nájdeme drobnejšie hlo-davce, niekoľkých zástupcov hmyzu a vtáctva. Napriek pomernej druhovej chudob-nosti sa v týchto oblastiach vyskytuje množstvo chránených a ohrozených druhov.

15.3.Tajgy

Sú oblasťou rozložitých severských ihličnatých či brezových lesov so stádami veľkých cicavcov - sobov, losov, jeleňov a kŕdľami vtákov, ktorých pozostatky ešte nájdeme v Kanade, severných krajinách Európy a Rusku. Význam lesných porastov ako produ-centov kyslíka a zdroja biodiverzity je jasný, napriek tomu sú ohrozené hlavne ťažbou a zlým zdravotným stavom lesov spôsobeným vplyvmi exhalátov na pôdu, kyslosť zrážok i dreviny samotné.

15.4.Ihličnaté a listnaté lesy

Vyznačujú sa v pôvodnom stave veľkou bohatosťou drevín i živočíchov rôznej veľko-sti a spôsobu života. Nezaťažené aktivitami človeka sú jedným z najstabilnejších eko-systémov, pre živočíchy zároveň aj najdôležitejším, lebo sú producentom kyslíka a energie pre heterotrofné organizmy. Pre prírodu je nenahraditeľná aj ich schopnosť zadržiavať vo svojom území vodu, ktorá by inak odtiekla vodným tokom preč a takto je dostupná mnohým organizmom. Okrem dôležitosti svojho pôsobenia na stabilitu krajiny majú listnaté a ihličnaté lesy spoločné i problémy vyrovnať sa so znečistením ovzdušia, rozširujúcimi sa mestskými plochami a ubúdaním lesnej plochy, nadmernou ťažbou a nevhodnými hospodárskymi spôsobmi (pestovanie monokultúr, ktoré sú územiu nepôvodné a sú málo odolné voči škodcom, holorubný spôsob výrubu, po kto-rom zostáva miesto lesa zničená neestetická krajina, hoci by bol vhodnejší prebierko-vý, pri ktorom by sa len les prerieďoval a udržiaval).

15.5. Step, lesostep, savana

Sa vyznačuje sa opäť nízkym vzrastom vegetácie, ale zapríčineným vyššími teplotami a hlavne nízkou vlhkosťou územia. Je tu veľká rozmanitosť živočíchov- hmyz, plazy, cicavce, vtáky, mnohé z toho exotické, turisticky žiadané druhy, takže mnohé oblasti sú husto navštevované skupinami turistov či pytliakov. Mnohé územia boli tiež pre-menené na poľnohospodársku pôdu.

15.6.Púšte a polopúšte

Predstavujú územie špecifické vysokými teplotami počas dňa a nízkymi teplotami v noci. Tieto teplotné výkyvy a minimum zrážok vyhradilo toto územie tým rastlinám a živočíchom, ktoré sa dokázali prispôsobiť. Typickým rastlinným predstaviteľom púští sú kaktusy a ďalšie sukulenty, ktoré si vytvárajú zásoby vody vo svojom prispôsobe-nom tele, živočíchy reprezentujú mnohé plazy a hmyz, ktoré vystačia s malými množ-stvami vody. Aj niektoré druhy cicavcov dokážu vzdorovať týmto podmienkam, ťava so svojím hrbom je toho dôkazom.

Pri vymenovávaní suchozemských ekosystémov nemôžeme zabudnúť ani na oceány , ktoré vytvárajú na zemskom povrchu špecifický ekosystém. Sú domovom množstva rýb, mäkkýšov, článkonožcov, vodných vtákov i cicavcov, takisto rôznych vodných rastlín. Svetové oceány sú ohrozené podobne ako ostatné biotopy znečistením, nebez-pečná pre čistotu oceánu je lodná doprava po mori - nehody tankerov prevážajúcich ropu spôsobili závažné katastrofy na obrovských plochách oceánu. Nadmerný lov rýb, veľrýb i pytliacke lovy exotických druhov živočíchov je ďalším závažným problé-mom. Klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú na všetkých zložkách prostredia, spôsobu-jú topením ľadovcov zvýšenie hladiny oceánov a záplavy.

DISKUSIA

V tejto diskusii, by som mal porovnať informácie z literatúry, ktorú som si najskôr preštudoval pred písaním mojej práce s vlastnými skúsenosťami.

Myslím, že tu netreba veľa písať, pretože každý z nás sa občas alebo aj častejšie, nie-ktorý aj každodenne stretávajú s rôznymi extrémnym a pre nás niekedy aj nezvyčajným poča-sím. Toto všetko je zapríčinené klimatickými zmenami, medzi ktoré patria aj globálne otep-ľovanie a vznik skleníkového efektu. Skúsme porozmýšľať kde a kedy sme sa stretli s nezvy-čajným počasím. Uvediem pár príkladov. V lete sa cez Slovensko preženie niekoľko ničivých búrok. Aj tento rok si búrka dňa 18.07.2009 vyžiadala mnoho zranených a 2 obete zahynuli na festivale, kde sa prehnala so silným nárazovým vetrom. Ďalšou mojou skúsenosťou sú nad-priemerné teplé zimy. Kedysi boli zimy oveľa chladnejšie a trvali dlhšie. Preto sa niekedy aj príroda prebúdza zo zimného spánku veľmi skoro alebo aj počas zimy. Ďalšou skúsenosťou sú tropicky teplé letá. Pred vyše ako 50 rokmi sa na našou území nevyskytovali teploty vyššie ako 33 stupňov. V roku 2007 sme prekonali tento rekord a v Hurbanove bola nameraná dopo-siaľ najvyššia nameraná teplota na území Slovenska a to 40,3 stupňov.

Toto je len zlomok nezvyčajných dejov počasia, ktoré sa nám o pár rokov budú zdať úplne bežné a budeme si musieť na ne zvyknúť a pripraviť sa na ne.

Záver

V závere tejto práce chcem zhrnúť hlavné myšlienky a zároveň ponúknuť pár informá-cií ako môže každý jednotlivec prispieť k šetreniu životného prostredia.

Chcem ponúknuť jednu otázku :,,Je v našich silách pozitívne ovplyvniť proces klima-tických zmien a globálneho otepľovania?“ A aký je môj osobný názor? Jednotlivci môžu zní-žiť spotrebu fosílnych palív a zároveň tým ušetriť značne finančné prostriedky nasledovným spôsobom.

Ponúkam pár rád a trikov :

1.Postavte sa proti vysokým účtom za vodu: V porovnaní s kúpeľom, na ktorý je zvy-čajne treba 80 až 100 litrov vody, pri priemernom 3 minútovom sprchovaní sa spotre-buje 20-30 litrov. Takže musíte zohriať iba 1/3 množstva vody – alebo menej. Okrem toho, ak používate šetriacu sprchovú ružicu, môže sa toto množstvo znížiť ešte o polovicu.

2.Buďte žiarivým príkladom – zmeňte žiarovky: Staršie typy žiaroviek nevyužijú 95% nimi spotrebovanej energie. Ak by každý v Európe jednoducho prešiel na novšie, energeticky účinnejšie žiarovky, úplne by sa eliminovalo také množstvo emisie sadzí, aké vyprodukuje 25 stredne veľkých tepelných elektrární. Nuž, nie je to ,,osvietená“ myšlienka?

3.Doprajte vášmu počítaču nočný odpočinok: Keď večer zatvárate svoju kanceláriu, vždy vypnite aj svoj počítač. Ak tak spravíte, zníži sa emisia CO2 tohto zariadenia o 83% ročne. Taktiež sa ušetrí množstvo energie postačujúce na večeru z mikrovlnnej rúry pre vás a piatich rodinných príslušníkov alebo priateľov. Na čo čakáte? Že vás niekto pozve?

4.Spotrebovávajte menej plastov s vlastnou šálkou na kávu: Fakt, že si do práce prine-siete vlastnú šálku na kávu, môže priniesť viaceré úspory. V mnohých kanceláriách sa používajú jednorazové plastové poháriky na kávu. A tie, ktoré sa nerecyklujú, prispie-vajú k 25% priestoru skládok odpadu, ktoré v mnohých mestách pripadajú na plasty. A to ani nevyčísľujeme energiu, ktorá sa vynakladá na ich prevoz na skládku, resp. na transport ropy určenej na ich výrobu.

5.Krok za krokom znižujte emisie skleníkových plynov: Doprava, vrátane osobných áut, produkuje 14% všetkých globálnych emisií skleníkových plynov. Takže namiesto to-ho, aby ste šliapali na plyn, vykročte do svete a pribrzdite svetové otepľovanie uťaho-vaním šnúrok na vašich topánkach. Inými slovami: zvažujte transport ,, po vlastných“, kedykoľvek sa len dá.

6.Nechávajte prázdne miestnosti potme: Či už doma alebo v práci môžete zredukovať energetické náklady až o 15%, a to iba vypínaním svetla v miestnostiach, ktoré sa prá-ve nevyužívajú. Okrem toho, ak sa uistíte, že svetlá sú cez noc vypnuté, ušetríte dosta-tok energie ma to ,aby ste zohriali vodu na 1000 šálok kávy.

7.Zamilujte sa do vašich miestnych potravinárskych produktov: Potraviny, ktoré boli vy-robené a kúpene lokálne, sú zdravé po mnohých stránkach. Znižovanie prepravy po-travín značne redukuje emisie CO2. A to isté sa deje, keď ľudia prekonávajú kratšie vzdialenosti ta nákupom toho, čo jedia. Hm, nie je to strava pre myseľ?

Ľudia musia pochopiť, že životné prostredie je prostredím, v ktorom žijú, pracujú, ale i oddychujú. Je pre nás a pre naše deti, ich deti a pre mnoho mnoho generácii dopredu. Nebuďme sebecký, chráňme si to, čo má pre nás veľkú, niekedy však neuznanú cenu.

RESUMÉ

Weather is always changing. Climate is the synthesis of weather at a particular place.

Some climates have marked changes of weather type during the year. For example, a monsoonal place has warm, cloudy, wet weather in summer and cooler, sunnier, dry weather in winter. Climate vary from place to place and the countries around the world do not fit into neat categories of climate and weather. Many things influence a places climate such as distance from the equator and the local topography. Mountain ranges can increase or decrease rainfall. Coastal areas often have a different climate to those inland. We can identify the following main types of climate: Tropical, Dry, Warm temperate, Cold temperate, Cold.

Climates also vary over time and change very gradually over decades and centuries. Human activity be influencing this.

BIBLIOGRAFIA

-kniha Extrémy počasia
Vydavateľstvo:Fortuna print

-encyklopédia Svet vedy a techniky
Vydavateľstvo:Slovart

-www.wikipedia.com
-www.referaty.sk
-www.shmu.sk
-www.google.sk

PRÍLOHY