elektronika Obrazovky

Obrazovky sú zobrazovacie jednotky s veľkou hustotou informácií. Obrazovka sa skladá z elektródového systému, ktorý je uložený vo vyčerpanej sklenenej banke. Čelná stena – tienidlo obrazovky je pokryté vrstvou luminoforu. Je to látka, ktorá pri dopade elektrónového lúča uvoľňuje svetelné žiarenie. Hlavnými časťami
elektródového systému sú: katóda, riadiaca elektróda. Farba žiarenia závisí od použitého luminoforu. Pôsobením elektrostatického alebo elektromagnetického poľa
sa elektrónový lúč posúva po ploche tienidla. Podľa spôsobu vychyľovania el. lúče rozdeľujeme obrazovky: 1. Obrazovky s elektrostatickým vychyľovaním – el. lúč
je vychyľovaný elektrostatickým poľom vytvoreným medzi dvoma pármi navzájom kolmých vychyľovacích platničiek. Používajú sa v osciloskopoch; 2. Obrazovky
s elektromagnetickým vychyľovaním – el. lúč je vychyľovaný silou elektromagnetického poľa dvoch vychyľovacích cievok navinutých na hradlo obrazovky. Používajú sa v TV prijímačoch; Hlavnou časťou elektrónovej dýzy, ktorá vytvára, zaostruje a urýchľuje elektrónový lúč sú: katóda, riadiaca elektróda a niekoľko
ďalších elektród. Posledná elektróda má najvyššie kladné napätie a je spojená grafitovou vrstvou na vnútornej stene obrazovky. Nazýva sa anóda. Veľkosťou napätia
na riadiacej elektróde sa ovláda prúd elektrónov a tým aj jas lúča. Čiernobiela TV obrazovka má podobné usporiadanie elektrónového systému. Katóda je nepriamo žeravená, je pokrytá riadiacou elektródou, ktorá má uprostred
clonu. Za ňou je umiestnená G2, ktorá je pripojená na kladné napätie, má za úlohu spolu s G3 a G4 zaostriť el. lúč do úzkeho zväzku. Elektróda má rovnaké kladné
napätie ako G4, je to anódové napätie. El. lúč sa zaostruje zmenou napätia na G3. na lievikovitej časti obrazovky je natavená grafitová vrstva, ktorá slúži ako zberač
sekundárnych elektrónov, ktoré emituje tienidlo pri dopade el. lúča. TV obrazovky sú pokryté vrstvou grafitu aj z vonkajšej strany, táto j uzemnená. Elektróny sú
ďalej urýchľované napätím Uak a potom je el. lúč vychyľovaný. Magnetické vychyľovanie sa uskutočňuje magnetickým poľom, ktoré vzniká prechodom prúdu
dvoma pármi vychyľovacích cievok. Cievky pre vertikálne vychyľovanie sú navinuté na feritovom prstenci, ktorý sa nasadzuje na hradlo obrazovky v mieste, kde sa
banka rozširuje. Cievky pre vertikálne vychyľovanie sú prekryté cievkami pre horizontálne vychyľovanie. Pri mag.

vychyľovaní dopadajú ťažké ióny do stredu
obrazovky a mohli by spôsobiť rozrušenie luminoforu. Preto sa obrazovky chránia metalizovaním – vrstva luminoforu je pokrytá z vnútornej strany tenkou vrstvou Al.

Farebná obrazovka – na tienidle farebnej obrazovky vytvárajú 3 súčasne vychyľované el. lúče postupne 3 obrazy v základných farbách. Tak splynutím vzniká dojem
obrazu v prirodzených farbách. Farebné obrazovky rozdeľujeme: 1.trinitrón; 2.obrazovky so štrbinovou maskou; Trinitrón má tienidlo obrazovky zložené z úzkych
farebných pásikov luminoforu vo farbách R, G, B cez celú šírku tienidla. V hrdle obrazovky sú 3 elektrónové dýzy v jednej rovine. Dýzy majú zvláštne katódy, ostatné
elektródy sú spoločné pre všetky 3 elektrónové lúče. V malej vzdialenosti pred luminiforom je umiestnená kovová maska, ktorá zabezpečuje, že el. lúče pre jednotlivé
farby R, G, B dopadajú len na pásik luminoforu rovnakej farby. Masku zvyčajne zabezpečuje zakrytie pásikov luminoforu ostatných farieb, na ktoré elektróny určitej
dýzy nemajú dopadať. Stredný el. lúč je zaostrený najdokonalejšie, lebo ľudské oko je najcitlivejšie na zelenú farbu. Na zlepšenie farebného kontrastu sa v niektorých
typoch obrazoviek farbia pásiky luminoforu na takú farbu, akou majú svietiť. Prípadne sa jednotlivé pásiky oddeľujú úzkymi čiernymi pásikmi z grafitu. Farebná
obrazovka používa anódové napätie 25 kV. Obrazovka so štrbinou má masku v tvare štrbín – malých obdĺžnikov, umiestnených v radoch nad sebou. TV obrazovky
tohto typu majú malú spotrebu, ak sú v nich na urýchľovanie použité semitoroidné cievky. Riadkové vychyľovanie cievky nemajú toroidné jadro.