Jazykové prostriedky: autor využíva prirovnania (deň dlhý ani na Jána, rozhnevaná sťa fúria), frazeologizmy (hrach o stenu hádzať, vrana vrane oko nevykole), epitetá (drobné očká, potlčené fľaštičky)
Znaky:
1. téma: prítomnosť
2. problém rieši kolektív (hľadanie Krta – Trnka, Trnková, Krtová)
3. hrdinom je obyčajný človek, jeho charakter sa ku koncu mení (Krt prestáva piť)
Symbol: ďaleká píla pri samučkej Trantárii- predzvesť nového života

Autor v poviedke kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu svojich postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. (tancujúca lavička, mátoha...)


· Keď báčik z Chochoľova umrie...
Autor: Martin Kukučín
Útvar: humoristicky ladená poviedka
Kompozícia: 6 kapitol
Miesto deja: oravské dediny Kameňany, Chochoľovo, Domanice
Postavy: Ondrej Tráva- obchodník vo všetkých smeroch
Aduš Domanický- prefíkaný zeman (predáva aj to, čo nemá)- 83
báčik z Chochoľova- priamo nevystupuje; je to Adušov veľmi bohatý ujec, dekan v Chochoľove
Dejová línia: Ondrej Tráva chodí po jarmokoch v okolitých dedinách, kupuje a predáva, predáva a kupuje, spoznáva nových ľudí. Až raz sa stretne s Adušom Domanickým. Ten sa chváli veľkým majetkom, Ondej s ním uzavrie obchod, no nevie do čoho ide. A tak teda „kúpil“ od Aduša vyše sto mier jačmeňa. Ondrej prišiel do Domaníc, kde si mal prísť po jačmeň, neskoro v noci, a tak sa rozhodol počkať do rána. Prichýlila ho dobrá gazdiná Katrena so svojim mužom. Keď počuli, po čo prišiel do Domaníc, schuti sa rozosmiali a rozpovedali mu celú pravdu o Adušovi. No Ondrej im nechcel veriť a ráno sa vybral do kaštieľa za zemanom Adušom. Stretol sa s jeho slúžkou Evou, ktorá len potvrdila Katrenine slová. Keď ho Aduš zbadal, zasa začal básniť o svojom majetku, svojich predkoch a hlavne o báčikovi z Chochoľova, ktorého ma veľmi rád. Báčik mu posiela mnoho vecí (slivovicu, obraz, fotel)a peňazí..., ale z jeho slov bolo jasné, že by bol najradšej, keby báčik zomrel, kvôli majetkm. Je až neuveriteľné, že Ondrej ešte vždy veril, že svoj jačmeň dostane. Aduš Ondreja povodil po majetku, kde nič nebolo. Ondrejovi bolo podozrivé, že Aduš zahovára, ale on sa nedal. Požiadal ho, že ak nemá jačmeň, má mu dať jasene, ktoré stáli pri hroboch. Adušovo chvastúnstvo sa napokon zastavilo až pri hrobe jeho rodičov a starých rodičov. Konečne si uvedomil, čo vlastne robí a kým je. Stal sa z neho úplne iný človek. Z chvastúnskeho Aduša sa opäť stal normálnym Adušom. O nejaký čas zomrel báčik z Chochoľova, ale Aduš už netúži po jeho majetku, ale po tom, aby bol nažive.