storočí
Idea: nekonečná, sebaobetujúca láska k dcéram
Hlavné postavy: otec Goriot- cestovinár, ktorý prichádza do penziónu ako bohatý človek, no čím je chudobnejší, tým býva vyššie; svoje dcéry vychoval extrémnou láskou (opičou láskou), rozmarne, híčkal ich; vychoval ich tak, aby ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby- to sa neskôr obrátilo proti nemu – ignorovali ho, považovali ho za chudáka; v penzióne si rozumie s Eugénom; pred smrťou by mu pomohla láska dcér, ktorú už 10 rokov nedostáva, no to sa nestane
Eugéne de Rastignac- mladý študent z chudobnej šľachtickej rodiny; vie, že ľahšia cesta nahor- do spoločnosti vedie cez salóny a vplyv žien; najprv sa mu páči Anastasia, ale keď pred ňou spomenul otca Goriota, viac si ho nevšímala; zamiluje sa do Delfíny; po Goriotovej smrti si požičal peniaze, aby mu mohol zaplatiť pohreb (v románe môžeme pozorovať zmenu jeho charakteru)
Vautrin- zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti vlastnými spôsobmi
pani Vauquerová- snaží sa zbohatnúť na všetkom a za každú cenu, túži po majetku
Anastasia de Restaud- krajšia a elegantnejšia zo sestier
Delfína- krásna, menej elegantná, milá a úprimnejšia k otcovi
-sestry nemajú dobré vzťahy, v spol., kde žijú nemôžu prejaviť prirodzený cit k otcovi- spoločnosť by ich odsúdila; keď otec dostal porážku Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, ktoré založila a Delfína bola pozvaná k pani de Beauséant; neprišli ani na otcov pohreb- otcovo telo na cintorín odprevadili len dva prázdne koče oboch šľachtických rodov
Jazykové prostriedky: symboly: poschodia penziónu- spoločenský rebríček (bohatší nižšie, chudobný vyššie)
-Vautrin- stelesňuje spoločenské zlo
-zamlčanie otca u Anastasie- odstup medzi spol. vrstvami
rečnícke otázky, dialógy, rozľahlé súvetia...
Znaky:
1. dej sa odohráva v prítomnosti (19. stor. Francúzsko)
2. charakter postavy je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije (Anastasia, Delfína)
3. kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému
4. autor zobrazuje všetky spoločenské vrstvy (chudobní, bohatí; študent, zločinec, šľachtic...)
5. zobrazuje nedostatky spoločnosti (spol. má určité zákony, ktoré sa nesmú porušovať)
6. prostredie, v ktorom žijú postavy , autor dokonale pozná

Myšlienky:
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú deti.“
(otec Goriot pred smrťou)
„A teraz uvidíme, kto z koho.“
(Eugéne)













· Herodes a Herodias
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: divadelná hra
Kompozícia: dráma v piatich dejstvách
Čas deja: biblické časy
Téma: ničivá sila nevernej lásky ovplyvnená vášňami
Idea: manželská nevera, ktorá narušila vzťahy medzi hlavnými postavami
Hlavné postavy: Herodes- neskúsený optimista, je neverný svojej manželke, vladár nad štvrtou časťou Palestíny
Tamar- Herodesova manželka
Herodiada- ctižiadostivá, túži po sláve, neverí sladkým rečiam, je neverná manželovi
Filip- manžel Herodiady
Salome- dcéra Herodiady a Filipa
Ján Krstiteľ- biblická postava, idea kresťanstva
Manahen- kladná postava
dva svety: 1. STARÝ ŽIDOVSKÝ- patria tu: Herodes, Herodiada, Salome
2. KRESŤANSKÝ- patria tu: Tamar, Ján Krstiteľ, Manahen
Jazyk: 1. reč viazaná (verše)- 5-stopový jambický nerýmovaný verš
-hovoria tak všetky hlavné postavy (postavy z vyšších vrstiev)
2. reč neviazaná (riadky)- ľudové výrazy, prirovnania
-hovoria tak postavy z ľudu, úradníci, Rimania
3. biblizmy- Ján Krstiteľ
Dejová línia:
I. dejstvo: dej- v meste Tiberias, v predsieni Herodesovho paláca- prípravy na uvítanie kráľa Herodesa- ten sa vráti z Ríma bez kráľovskej koruny na hlave prichádza s ním aj Salome a Herodiada- ako náhrada za jeho manželku Tamar, lebo ona je neplodná; po nejakom čase prichádza Filip po svoju manželku a dcéru
-objavujú sa tu lyrizmy
- vyvíjajú sa charaktery (hlavne Manahen)
-Herodes a Herodiada predstavujú zlo
-Tamar a Ján Krstiteľ predstavujú dobro
II. dejstvo: dej- okolie Galádu; krst Ján Krstiteľa znamená očistu, Jána označili za buriča, dej sa presúva na púšť, po Jána prichádza náčelník a spolu odchádzajú ku kráľovi
-téma II. dejstva: spoločenské postavenie židovského ľudu
III.