Idea: postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského
Hlavné postavy: Gábor Vlkolinský- Ežov bratranec
Šimún Vlkolinský- Gáborov otec
Gáborova matka
Marka Tomášovie- krstňa Estery; Ežo sa s ňou mal oženiť
Vedľajšie postavy: Aladár Farkáš
Zuzka Klocková
Dejová línia: voľné pokračovanie eposu Ežo Vlkolinský; tento epos je útočnejší; autor vidí pokračovanie zemianstva v splynutí s ľudom; dej je ovplyvnený históriou slovenského ľudu (cisársky patent, memorandum)
-Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť; aj keď je Gábor z vyššej vrstvy rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie; keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou; Marka je veľmi smutná, miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov; Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť- viď Ežo); autor tento príbeh neuzavrel – až v básni Dve návštevy (list Kukučínovi)- r. 1906 – Gábor sa oženil s dievčaťom od Bockovie
Znaky:
1. materializmus (Gábor a Uľka- odkladajú svadbu- hmotné statky)
2. rozpor dvoch skupín (Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
3. hrdina- celá spoločnosť, charakter postáv sa počas deja vyvíja, vplyv spoločnosti
4. prostredie: vyššie vrstvy: Aladár; nižšie vrstvy- sedliaci
5. jazykové prostriedky: súvetia, priama reč, dialógy
6. problém rieši kolektív (priadky, rozhovory mládeže)
7. téma je prítomnosť
Symboly: Vlkolín- predstavuje Vyšný Kubín
priadky- symbol slov. ľudu
Kontrasty: Markina smrť na jar
Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
Morálne úpadky: alkoholizmus- Gáborova matka pije
Šimún chce zabiť Gáborovu matku sekerou
Autorov odkaz pre ľud: človek nie je otrokom, ľudia sú si rovní
· Hájnikova žena
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: lyricko-epická skladba
Kompozícia: 18 kapitol, ktoré sú vsadené do epického rámca; na začiatku je lyrická báseň POZDRAV a na konci lyrická báseň ZBOHOM; kapitoly VI., XII. a XIV.