Keď sa uzdravil, požiadal Adelu o ruku a mesiac boli manželia.

Jazyk diela: postavy aj rozprávač hovoria kultivovanou slovenčinou s využitím cudzích slov (koketa, šminky, fanatický, rezignácia, tenor, improvizovaný, diplomat…)
Problém zemanov u Vajanského: autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého) a ľud je podľa neho druhotnou masou
„suchá ratolesť“ = samotné zemianstvo



· Neprebudený
Autor: Martin Kukučín
Útvar: poviedka s tragickým koncom
Forma: konflikt autor ukončil tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že smrť je pre Ondráša vykúpením
Miesto deja: dedina Lenovec a jej okolie
Téma: ľudský a spoločenský súcit aj za cenu klamstva
Idea: tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu
Postavy: Ondráš Machuľa- je tak majstrovsky psychologicky stvárnený, že patrí k najkrajším postavám slovenskej prózy; Ondráš má svoj vlastný husí svet a nikoho viac nepotrebuje; „Ondráš je veru biedny tvor. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou sa správajú k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sám sa nedrží za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného, lebo často zastane ne brehu močidla a márnivo sa prizerá do jeho nečistej hladiny. Vkus má, vie rozoznať pekné od mrzkého – no o svojej osobe súdi predpojato. Nuž, je človekom.“
Totka- je veľmi pobožná, a to jej dodáva veľkú vážnosť v obci; „Neopustí núdzneho, čo by sama sebe mala utrhnúť. Ľudia uznávajú jej nadvládu a chránia sa jej jazyka. Z úcty ju volajú v celej dedine totkou.“
Zuzka Bežanovie- je veľmi pekná, patrí medzi najkrajšie dievčatá v dedine; Ondrášova „princezná“; zahráva sa s Ondrášom a sľúbi mu, že sa za neho vydá, no neuvedomuje si svoj čin
stará Bežanka- Zuzkina mať
Jano Dúbravovie- Zuzkin praví ženích
Dejová línia: Obidvaja rodičia Ondráša Machuľu zomreli a on žije pri matkinej sestre, ktorú všetci volajú totkou. Celý Ondrášov život je iný. Je dedinským husiarom a žije vo svojom svete, kde je len on, jeho husi a deti. Až raz tento krásny svet naruší dievča. Zuzka Bežanovie mu sľúbi, že sa zaňho vydá. V tej chvíli nastane v Ondrášovom živote zlom. Nerobí nič iné, len sa pripravuje na sobáš. Ešte netuší, ako sa s ním Zuzka zahráva. Dlhý čas ho vodí za nos, a nakoniec si vezme Jana Dúbravovie. Ondráš ešte aj po Zuzkinom sobáši verí, že sa so Zuzkou ožení. Nakoniec mu Zuzka povie, že to, že si ho vezme, bola len hra. Ondráš cíti veľké sklamanie, cíti sa podvedený a nezvláda situáciu. Medzitým niekto podpáli Bežanovie šopu. Všetci svadobčania zachraňujú, čo sa dá. Veci z domu, z komory, dobytok, ale nikto nemyslí na husi. Až zrazu si na nich spomenie Zuzkina mater. Ondráš neváha a vbehne do horiacej maštale po ne. Podarilo sa mu zachrániť najstaršiu hus, no on ostal navždy dnu. Horiaca strecha sa podlomila a navždy uväznila chudáka Ondráša v dračích plameňoch.
Jazyk diela: ľudový, jednoduchý
Jazykové prostriedky: epitetá (šimravé svetlo), frazeologizmy (hrach na stenu sypať, perly do blata hádzať, vodu do koša liať), prirovnania
Rozprávkové motívy: husiar, princezná, drak, stračí zámok
Znaky:
1. autor sa snaží zobraziť skutočnosť priamo, bez okolkov
2. dáva prednosť súčasnej téme, nevyužíva históriu
3. v popredí je slov.