útvarov (spoločnosť, národ, štát) spočívajúcich na inštitucionalizovaných normách a nezávislých na bezprostedných vzťahoch ich členov, štúdiom vzťahov medzi súčasťami spoločenských celkov a poznávaním zákonitostí procesov prebiehajúcich v týchto celkoch.

METODOLÓGIA SOCIÁLNYCH VIED- náuka o metódach resp. teória metód skúmania sociál. jedinca. 2.Náuka o metódach sociál.skúmaia,ktorá sa zaoberá ich systematizáciou, verifikáciou, štandardizáciou, a tiež prevzatím modifikáciou metód s iných, príbuzných vedných odborov. Pre MS je najdôležit. kritický postoj ktorý sa týka radov všeobecných metodologických princípov.napr.ideál objketivity. Metódy objektivitu zaručiť nemôžu, záleží na ich výbere, spôsobe aplikácie. Špecifickým nástrojom MS je tzv.metodolog. výskum. V praxi sa ale volia metódy dostupné, jednoduché, lacné a tiež obvyklé, bežné. Niekedy je MS chápaná ako jazyk vedy tvorený pojmami a teóriami.
MIGRÁCIA- z lat.sl.migratio- presťahovanie, Tiež sťahovanie-priestorové premiestňovanie osôb cez ľubovoľné hranice /spr.administ/ spojené so zmenou miesta bydliska na dobu kratšiu či dlhšiu,prípadne natrvalo. Synoymum migrácie sa použív sťahovanie. Rozlišuje sa medzinárodná mig.-pohyb medzi krajinami buď formou emig.alebo imigrácie. Ďalej môže byť buď intrkontinet. /zámorská/ alebo intrakontinent. vnútri jednej pologule. Protikladom medzinárod./extern/ je vnútorná/interná/migrácia-pohyb vo vnútri jedného štátu/ národného priestoru/, Ďalej je mig.dobrovoľná alebo nútená,táto sa vzťahuje na utečencov, vyhnancov, otrokov, nútené vysťahovalectvo. Z časového hľadiska je obmedzená mig. ktorá sa vzťahuje na tie osoby, ktoré prechádzajú z jednej krajiny do druhej na viac než jeden mesiac, nie však dlšie ako jeden rok bez úmyslu sa v zemi trvalo usa. a trvalá mig., kt sa vzťah.na osoby prech z jed. kraj do druhej
MIKROSOCIOLOGIA- Sociologická úroveň,ktorá sa sústreďuje na skúmanie každodenného správaia činnosti a soc. interakcii jedincov v malých skupinách. Mikrosociologický prístup ku skúmaniu je založený najmä na štúdiu významov a ďalších charakterovo ovplyvňujúcich soc. správanie jednotlivcov, priebeh ich vzájomného pôsobenia a ostatných soc.činností. Skúma tie interakcie, ktoré priebiehajú tvári v tvár. Zaoberá sa štúdiom menších soc. útvarov, kt. existenciaje závislá na bezprostredných priamych, soc. vzťahov medzi ich členmi.
MODERNÁ SPOLOČNOSŤ- spoločnosť ako produkt radikálnych zmien ku ktorým došlo v oblasti ekonomiky, mocenských vzťahov, soc. usporiadania, štýlu života i výkladu sveta v krajinách záp. Europy a sev. Ameriky od počiatku vovoveku. Kľúčovú úlohu v týchto krajinách zohrála generalizácia trhu, ktorá sa stala regulátorom chodu nielen celej ekonomiky, ale postupne celej spoločnosti. Charakt.