inštitúciou sú v dôsledku špecializácie postupne vykonávať niekoľkými inštituciami, čím sa zvyšuje zložitosť. 2.Je to synonymum sociálnej stratifikácie a soc. proces, v ktorom dochádza k rozčleňovanie skupín, systémov, kultúr. Typickým príkladom procesu soc. diferenciácie je presun niektorých výchovných funkcii, ktoré pôvodne plnila rodina na špecializované výchovné a vzdelávacie inšti.
SOCIÁLNA KATEGÓRIA- ľudia môžu byť členení do rôznych kategor. Toto členenie nie je vždy prirodzené, robí ho soc. v súlade so zámermi svojho skúmania. Prirozd. členením je členenie podľa demografických príznakov. Používajú sa aj umelé kategorizácie napr. ľaváci a praváci, rozvedení. Tieto kategórie nemajú v skutočnosti ďalší soc.význam.
SOCIÁLNA KONTROLA- konfrontácia reálneho chovania jedinca alebo skup. s kolektívnymi zdieľaním hodnotami a normami tohoto chovania, piebežne prevádzaná účastníkmi soc. interakcie. Zisťuje deviáciu od štandardov spol.súžitia a ako regulatívny mechanizmus smeruje k ich odstráneniu prostredníctvom sankcii.
SOCIÁLNA KULTURA- konfrntácia reálneho chovania jedinca alebo skupiny s kolektívnymi hodnotami a normami tohto chovania priebežne prevádzaná účastníkmi tejto interakcie. Zisťuje deviaciu od štandardov spolužitia,smeruje k ich odstráneniu sankciami.Od člena sa očakáva prispôsobenie skupiny zvyklostiam, nonkonformita môže mať za následok vylúčenie zo skupiny.
SOCIÁLNA MOBILITA- pojem vyjadrujúci možnosť jednotliv. či celých skupín meniť svoj sociálny status vo vnútri daného soc. systému. Až Sorokin vo svojej práci z r.1927 rozlíšil mobilitu horizontálnu,kedy dochádza k presúvaniu priestorovým či profesným, než by sa pritom menila výška soc. statusu migrantov a mobilitu vertikálnu, ktorá znamená vzostup či zostup v rámci stratifikačného priestoru danej spoločnosti. soc. mobilita je dôležitým faktorom procesov v soc. štruktúre, je úzko spojená s kanálmi a sociálnými sitami t.j.inštituciami kt. a v ktorých sa rozhoduje o vzostupe alebo zostupe. Patrí medzi ne predovšetkým rodina a pôvod, škola a vzdelanie, povolanie, odborné skúšky.



SOCIÁLNA NEROVNOSŤ- princíp usporiadania spoločnosti kde jednotlivci a skupiny nemajú ronaký podiel na hmotnom bohatstve a rozhodovaní. Pojem naberá zmysel vtedy, keď sa považuje za sociálny problém, teda s nástupom modernej spol., kde tiež vniká hnutie za sociálnu rovnosť. Stav, v ktorom členovia spoloč. nemajú rovnaký rístup k racionálnym zdrojom hlavne k tým najvýznamnejším a to bohatstvu, moci a prestíže.
SOCIÁLNA ROLA- očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý soc. status.