Sociológia Pojmy zo sociológie

DEMOGRAFIA- greck. slova demos- ľud, grafia- popisovať, vedný odbor zaoberajúci sa reprodukciou ľudských populácii alebo, demografickou reprodukciou. Vedecké štúdium ľudských populácii s ohľadom na ich počet, štruktúru a vývoj. Predmetom demografie sú tzv. populačné javy ako narodenie, manželstvá, úmrtnosť, migrácia a pod.a faktory, kt. sú s nimi spojené. Pojem demografie po prvýkrát uviedol A.Guilard v r.1855. Poznatky demog. však môžeme klásť do polovice 17st. kedy bola publikovaná práca Graunta- venovaná problém. úmrtnosti a založená na štatistickom spracovaní lístkov o úmrtiach v meste LO
DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA- v širšom slova zmysle skladba obyvateľ podľa všetkých jeho zistených charakteristík, v užšom slova zmysle bežnejšom v demografii ide o zloženie populácie. Konkrétne sa rozumie podiel, proporcionalita mužov a žien a jednotlivých, rôznym spôsobom vymedzených vekových skupín danej populácii (pyramída veková), pričom sa obidva znaky vetšinou vzájomne popisujú.V soci. sa DS bežne popisuje všetkými znakmi, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k reprodukcii obyvateľstva: okrem podielu mužov a žien a zastúpenia jednotlivých vekových skupín tiež podielom ženatých, slobodných a ovdovených. resp. rozved. počtom detí a charakt. /neúpl
EMIGRÁCIA- z lat. emigrate- sťaho.sa, vysťah.). Presťahovanie do iného miesta, trvale alebo dočasne. Častý ekvivalent pojmu emigrácia je vysťahovalectvo. Väčšina hosp. vyspelých krajín, kt.sú cieľom masovej emigrácie, je nútená trvalo vypracovať migračnú politiku vrátane sankcii proti ilegálnej imigrácii. Impulzom jednorazových rozsiahlých emigrácii môže byť prudký hosp. pokles v niektorých krajinách, príp. hladomor ako dôsledok klimatizačného výkyvu, ale tiež vojna. Početné emigrácie sa stávajú problémom pre emigračné i imigrač. krajiny, prvé strácajú veľký diel najnadanejších časti obyvat. /intel.odliv mozgov/, v druhých sa trvalo udžujú komunity imigrantov často jazykovo, etnicky a kult odliš. od pôvod obyvat.
FLUKTUÁCIA- lat.sl.fluktuacio- vlnenie, prúdenie, kolísanie. Pojem použív. pre vyjadrenie zmien pracovného pomeru v rámci podnikov /odvetví,oblastí/ spôsob. odchodom a príchodom pracovníkov. Úroveň fluktuácie závisí na celkovej situácii na trhu práce a na schopnosti podniku reagovať na potreby a požiadavky zamestn.Sociologicky je flukt. jedna z foriem pracovnej mobility. Znamená zmenu zamestnávaťeľa, zamestanie alebo profesie /povolania/ Prechod pracovníka do inej hosp. organ. prebieha buď v rámci rovnak. prof.

alebo pôv. prof.
FORMÁLNA ORG. A NEFORMÁLNA ŠTRUKTÚRA- dvojica pojmov,kt v sociol. označujú najmä v modernej spoloč. medzi cieľmi organiz. a nimi požadovanými formami konania na jednej strane a potrebami jednotliv. uchovať si vlastnú integritu v rámci zložitých a vysoko formalizovaných organizač. štruktúr na druhej strane napr. Elton Mayo vo svojich výskumoch dokázal, že z hľadiska výkonosti jednotlicvcov majú často väčší význam medziľudské vzťahy na pracovisku než finančná odmena. Tieto vzťahy,kt sú odvodené od vzťahov v primárnych skupinách označil ako neformálne vzťahy. Formálna organ. sa v ďalších výskumoch ponímala ako model org., kt má stanovené základné ciele, programy, vnútornú štruktúru, kt je podriadená sledovanému cieľu, deľbu rolí, pravidla stykov a komunikácie,systém odmien a trestov. Tento model je modifikovaný reálnym životom, pretože v reálnom fungovaní organizácii ľudia vstupujú do neformálnych vzťahov. Reálnu štruktúru organizácie preto vyjadruje spojenie "formálna org a nefor.štruktúra". Formálna org.nemôže uspokojiť všetky potreby svojich členov, a nie je to ani jej cieľom. Taktiež redukuje počet rolí iba na tie,kt súvisia s cieľmi. Neformálne štruktúry je však možné využiť k optimalizácie chodu formálnej organizácie.
FORMÁLNA ORGANIZÁCIA- formálne skupiny vzikajú pre cieľavedomé profesio. ciele. V popredí je účelovosť. Sú to plánované soc. útvary na optimálne splnenie určitých úloch. Dôležitá je deľba práce a spolupráca. Preto sú pevne definované pozície a spravidla sa už len vyhľadáv. ľudia, kt sú schopný začleniť do organizovaných programov. Uchádzač sa posudzuje podľa funkčnosti pre formálny účel skupiny. Vzájom. soc.vzťahy sa majú obmedziť na výmenu formalne definovaných individuál. výkonov.
HODNOTOVÁ NEUTRÁLNOSŤ- Poznanie soc. faktu musí byť objektívne bez emocii a predsudkov. Dôležité je prostredie, kt. môže determinovať respondenta. Znamená objektívne poznávať, nie hodnotiť. Svoje presvedčenie musí sociológ kontrolovať,sociolog sa musí snažiť byť objektívny, snažiť sa kontrolovať svoje sympatie a predsudky. Snaží sa porozumieť spoločnosti, byť nezaujatý.
INDIVIDUALIZÁCIA- pojem je vysvetliteľný v troch rovinách: 1. dáva prednosť jednotlivej ľudskej sobnosti pred kolektívmi. Ako politic. teória kladie dôraz na vlastné práva jedinca ako nezbytnú podmienku slobody a umožňuje obmedzenie moci štátu a kolektívnych orgánov. 3.Ako fil.

koncepcia, podľa ktorej je individuom cieľom samo o sebe a jeho poslaním je sebarealizácia a sebakultivácia.
INDUSTRIÁLNA SPOLOČNOSŤ- z fran. slova industrie z lat. industria- pracovitosť/,tiež spoločnosť priemyselná- široký pojem zahrňujúci rôzne formy spoloč. Organizácie bežnej v krajinách s vyvinutou priemys. výrobou. Jeho hlavná užitočnosť je v tom, že má odlíšiť v historickej perspektíve/typ spoločnosti,v ktorej priemyslená výroba prevláda, od spoločnosti ostatných, predovšetkým od tradičného spoločenstva. Kľúčový element, kt. pretvára predpriemyselnú spoločnosť na IS je racionálna deľba práce.
INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ- jeden z konceptov postindustrálnej spoločnosti opierajú sa v reinterpretácii role informácie v spoločnenskom vývoji. Koncepty tohto druhu vznikali v 60r.a vrcholili v prvej polovici 80r. v pokusoch v súkromnú prognózu ľudskej spoločnosti, pričom nový model bol obvykle koncipovaný ako kontradikcia industriálnej spoločnosti. Všetky tieto zmeny sú spojované s uplatnením inform. technol. umožnujúcich prekonanie časových a priestorových obmedzení daných industriálnymi technologiami aplikáciou umelej inteligencie vo výrobe i v strojnom vybavení domácnosti.
INŠTITÚCIA- pod inštitúciou rozumieme trvalý súbor kultúrnych vzorov a sociálnych vzťahov,ktoré sú org.tak,že vytvárajú bázu pre dosahovanie sociálnych cieľov a úloh. Každá inštit. je druhom veľkého soc. projektu prostr.kt.sú organizov. usmerňované najpodstatnejšie aktivity ľudí v spol. Ak chceme zistiť ako spoločnosť funguje musíme začať skúmať inštit.-ako organizuje spoloč. napr. rozdelenie moci, ochrana vlastníctva. Ako zákl.sú v spoločn. Inštitúci rodiny, politické a hospodárske inštitú.výchovné a vzdelávacie i.
INŠTITUCIONALIZÁCIA- prenos pomocného utvárania noriem v soc. celku,ktorý predpokladá splnenie 3podmienok: 1./Mnohí z členov,kt. normy príjmajú,ich internalizovali. 2./Vacsí pocet členov soc.cel príjma soc. normy. Soc. normy sú cankciované a závezné pre všetkých členov soc.celku
INTEGRACIA- zlučenie,zomknutie,proces vytváraný celistvosťou, úplnosťou, zjednocovaním spojovanie dielčích finkcii/časti/v komplexnný celok. Integrácia sociálny- proces- spojovania a zjednocovania soc. javov v komplexný celok. Moderná sociologia zdôrazňuje v integračnom procese význam orientácie na spoločné hodnoty v soc. celku, realizovaný podieľaním sa na spoločných príkazoch a zákazoch chovania a hodnôt. Termín soc. integ. sa vzťahuje k vzájom vzťahom medzi časťami a celkom, vzájomnému zlučeniu a spojeni.
INTERNALIZÁCIA- vevedomý,veuvedomovaný proces osvojovania hodnotového a normativného systému danej spoloč.

individuom v procese socializácie, akulturácie alebo enkulturácie. Väčšinou prebieha v detstve v rodine, ale aj v dospelosti si jedinec musí osvojovať nové normy a prispôsobovať sa zmenenému hodnot. systému. Jedinec normu príjme za svoju, norma sa stáva súčasťou jeho vlastnej osobnosti. Jedinec preto automat. jedná v súlade so sociál. očakávaniami daného spoločenstva a nepociť. pôsob. soc. normy ako vnútorný tlak.
KONFIGURÁCIA ROLÍ- celkom konkrétne usporiad. roly u konkrétneho človeka, ktorý ich plní. Je u každého iná. Nie je stabilný útvar mení sa.
KULTÚRA- cultura- pestovanie, vzdelávanie, jedna z centrálnych spočenských vied, rozvoja činnosti, objektivovaný vo výsledkoch fyzickej a duševnej práce. Pojem bol pôvodne spojovaný s obrábaním pôdy, viera v tuchulských hovoroch nazval fil. kultúra ducha a tým položil základ poňatia kultúry ako charakteristiky ľudskej vzdelanosti. Podľa Tylora je kultúra alebo civilizácia zlúčený celok, ktorý zahrňuje vedenie, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky ostatné schopnosti a obyčaje aké si človek osvojil ako člen spoločnosti.
KULTÚRNY KAPITÁL- zvláštna forma získaných predpokladov jedinca alebo skupiny k dosiahnutiu určitého soc. statusu, kt je na charakter. a úroveň enkulturácie. Od 70.r. je kultúrny kapitál jedným z kľúčových pojmov analýzy úlohy systému vzdelávania v soc. reprodukcii. Jednotlivci aj skupiny podľa P.F.Bordieu svojím jednaním sa usilujú o začlenenie do spoločenskej vrsty zaujímajúcu o dané spoločnosti privileg. postavenie. Táto vrstva sa vyznačuje špecifickými kultúrnymi rysami, vkusom, štýlom.
LEGITIMIZÁCIA- uznanie práva na výkon moci či uplatňovanie aktivity. Legitimita je pripisovaná jedincovi alebo skupine. Legitimizmus- pojem týkajúci sa mocenských vzťahov v spoloč. sa vyskytuje viac v politickej a právnej oblati. Legalita- konformný spôsob jednania podľa platných zákonov. Legálne jednanie by malo predchádzať legitimitu ale nie vždy. Záleži to na mocenskom usporiadaní spoloč. vzťahov. Legitimita štátnej moci je jej opatnosťou a je výrazom skutočnosti či ten kto vládne vládne po práve a že sa nedostal k moci na základe titulu.
MAKROSOCIOLOGIA- sústreduje sa na skúmanie nad individuálnych javov života spoločnosti napr. veľk.soc.skupín, kultúry, soc. štruktúry. Zaobrerá sa štúdiom veľkých spoloč.

útvarov (spoločnosť, národ, štát) spočívajúcich na inštitucionalizovaných normách a nezávislých na bezprostedných vzťahoch ich členov, štúdiom vzťahov medzi súčasťami spoločenských celkov a poznávaním zákonitostí procesov prebiehajúcich v týchto celkoch.

METODOLÓGIA SOCIÁLNYCH VIED- náuka o metódach resp. teória metód skúmania sociál. jedinca. 2.Náuka o metódach sociál.skúmaia,ktorá sa zaoberá ich systematizáciou, verifikáciou, štandardizáciou, a tiež prevzatím modifikáciou metód s iných, príbuzných vedných odborov. Pre MS je najdôležit. kritický postoj ktorý sa týka radov všeobecných metodologických princípov.napr.ideál objketivity. Metódy objektivitu zaručiť nemôžu, záleží na ich výbere, spôsobe aplikácie. Špecifickým nástrojom MS je tzv.metodolog. výskum. V praxi sa ale volia metódy dostupné, jednoduché, lacné a tiež obvyklé, bežné. Niekedy je MS chápaná ako jazyk vedy tvorený pojmami a teóriami.
MIGRÁCIA- z lat.sl.migratio- presťahovanie, Tiež sťahovanie-priestorové premiestňovanie osôb cez ľubovoľné hranice /spr.administ/ spojené so zmenou miesta bydliska na dobu kratšiu či dlhšiu,prípadne natrvalo. Synoymum migrácie sa použív sťahovanie. Rozlišuje sa medzinárodná mig.-pohyb medzi krajinami buď formou emig.alebo imigrácie. Ďalej môže byť buď intrkontinet. /zámorská/ alebo intrakontinent. vnútri jednej pologule. Protikladom medzinárod./extern/ je vnútorná/interná/migrácia-pohyb vo vnútri jedného štátu/ národného priestoru/, Ďalej je mig.dobrovoľná alebo nútená,táto sa vzťahuje na utečencov, vyhnancov, otrokov, nútené vysťahovalectvo. Z časového hľadiska je obmedzená mig. ktorá sa vzťahuje na tie osoby, ktoré prechádzajú z jednej krajiny do druhej na viac než jeden mesiac, nie však dlšie ako jeden rok bez úmyslu sa v zemi trvalo usa. a trvalá mig., kt sa vzťah.na osoby prech z jed. kraj do druhej
MIKROSOCIOLOGIA- Sociologická úroveň,ktorá sa sústreďuje na skúmanie každodenného správaia činnosti a soc. interakcii jedincov v malých skupinách. Mikrosociologický prístup ku skúmaniu je založený najmä na štúdiu významov a ďalších charakterovo ovplyvňujúcich soc. správanie jednotlivcov, priebeh ich vzájomného pôsobenia a ostatných soc.činností. Skúma tie interakcie, ktoré priebiehajú tvári v tvár. Zaoberá sa štúdiom menších soc. útvarov, kt. existenciaje závislá na bezprostredných priamych, soc. vzťahov medzi ich členmi.
MODERNÁ SPOLOČNOSŤ- spoločnosť ako produkt radikálnych zmien ku ktorým došlo v oblasti ekonomiky, mocenských vzťahov, soc. usporiadania, štýlu života i výkladu sveta v krajinách záp. Europy a sev. Ameriky od počiatku vovoveku. Kľúčovú úlohu v týchto krajinách zohrála generalizácia trhu, ktorá sa stala regulátorom chodu nielen celej ekonomiky, ale postupne celej spoločnosti. Charakt.

rysy MS sa utvárajú v súvislosti s rozvojom priemyselnej revolúcie.
MORTALITA /umrtnosť/ Všeobec.početnosť úmrtí v populácii, opak natality /pôrodnosti/ Hrubá ročná úmrtnosť je daná pomerom úmrtnosti v populácii behom kalend. roku k celkovému počtu populácie v polovici roku alebo časťejšie k s strednému stavu populácie behom roku. Spravidla je výsled. podiel nás.1000 a udáva tak mieru úmrtnosti na 1000 obyvateľov.
NATALITA- pôrodnosť, miera pôrodnosti, Hrubá miera pôrodnosti je daná pomerom cekového počtu narodených /prepoč. na dlžku 1roka/ v danom období k strednému stavu obyvať. v roku. Obvykle je výsledný podiel násobený 1000 a udáva tak mieru pôrod. na 1000 obyvateľov. Je opakom mortality.
NEFORMÁLNA SKUPINA- formálen a neformálne delenie zaviedol Bernard. Nefor. skup. je neobyč. menšia a primár. slúži k uspokojovaniu súkromných emocionálnych potrieb ako sú potreby uznania a úcty súhlasu okolia. V rámci formálnych veľkých skupín sa ťažko realizujú idividuál. potreby. Zakladným prvkom je emocionálna väzba spolupatričnosti.
ODSTUP OD ROLY-dištan.sa od roly,spôsobom,kt dáva najavo odstup aktéra od svojej role/ napr. švejkovanie v armáde /Dištanciou naznač.,že máme odlišné výhrady k spoloč. hre,kt ju s nami hráva.
OSOBNOSTI- Szszepanský chápe osobnosť ako súbor trvalých vlastností jednotlivca pôsobiacich na jeho jednanie, súbor vyrastajúci z biolog.a psych. vlastnosti a vyvierajúci z vplyvov kultúry a zo štruktúry spoločnosti, v ktorom bol jedinec vychovaný.
POPULÁCIA- z lat Populus- ľud,obyvateľstvo,verejnosť), Súhrn jednotlivcov určitého druhu žijúcich a reprodukujúcich sa na vymedzenom území. Tento pojem má biolog. Vzťahuje sa praktický na všetky živočíšne druhy. Dnešné ľudské populácie spravidla vznikli v dôsledku-migrácie a miešania pôvodných populácii. 2.Termín, vzťahujúci sa všeobecne a primárne k súhrnu osôb, obývajúcich určite územie. Populácia je definovaná k vzťahu ku skúmanej jednotke t.j.k osobám, určítému územiu, lokalite obyv., prípadne iným kriteriálnym charakteristikám, ako pohlavia, rodinný stav, socioprofesné znaky, právne, ekonomické a podobné. Otazkami populácie sa zaober.demografia.
POSTINDUSTRIÁLNA SPOLOČNOSŤ- termín, ktorý použiva americká sociológia a ktorý zatiaľ nezdomácnel natoľko aby sa mohol porovnávať a ďaleko rozšírenejším pojmom, spoločnosti industriálna. Nastupuje tam, kde sa industrálna spoločnosť už vytvorila a vyvolala problémy, ktoré sama vlastnými silami nestači riešiť. Je tu teda zabudovaný aj prvok sociológie evolucionizmus. Podľa Daniela Bella sa PS vyznačuje zmenenou spol. atmosférou, dôrazom na iné soc.

hodnoty a ciele, tým,čo hlavným problémom sa stáva distribúcia tovaru a služieb, nie ich produkcia.
PRIMÁRNA REFERENČNA SKUPINA- zaviedol amer.soc Collej. Vychádzal z toho, že ľudia majú niektoré univerzálne rysy, ktoré sú aj historický konštantné. Súbor týchto znakov tvorí podľa Collejho ľudskú prirodzenosť. Univerzálnosť znakov je daná univerzálnosťou socializačného procesu, v ktorom za získavá základný hodnotový systém. Univerz. je prostredie, v ktorom sa odohráva,sú to primárne skup. Ich základ. funkciou je prenos kult. hodnôt na jednotlivca. Vzťahy v primár. skupine musia byť založené na osob. kontakte. Pojem refer. zaviedol Stupfer. Je sociologicky a psychol.zaujímavým problémom. Zakladnou ideou je, že človek porovnáva svoju vlast. situáciu so situáciou iných. Vzdy sa vzťahuje a referuje na skupinu s ktorou sa identifikuje.
RIZIKOVá SPOLOČNOSŤ- pojem zaviedol Ulrich Beck. Pre novú fázu industriál. spoloč. Inštitúcia na jednej strane garantuje bezpečnosť na druhej strane legalizujú praktiky,kt naplňujú a šíria katastrofalnú situáciu. V Spoločnosti sú riziká a nebezpečia externalizované a bagatelizované. Idú na účet individui budúcich generácii a samotnej prírody. Modernizácia a pokrok technológii vedie k roschodu sveta individui s prirodzeným svetom ľudí. Nebezpečenstvo je v tzv. ekologickej kríze, kt. je stroskotaním racionality a emancipácie človeka k prírode.
ROLOVÉ OČAKAVANIE- očakavaný spôsob chovania viazaný na určitý soc. status. Sociológia tu vychádza z banálnej skúsenosti, ktorá hovorí, že väčšina ľudí robí to,čo sa od nich očakáva. Na oplátku očakávajú, že druhí sa zachovajú ronako. Toto rešpektovanie očakávania je základom fungovania indiviuí, sociálnych rolí. Sociálna rola je jednanie očakávané vzhľadom k držiteľovi určit. soc. pozíc
ROLOVÝ KONFLIKT- vyskytuje sa buď vo vzťahu medzi rôznymi nositeľmi väčšinou rôzných roli, alebo vo vzťahu jednotlivého nositeľa k určeným rolám a to v prípade nesúladu medzi rôznymi súčasne zastavanými rolami alebo nesúladu medzi nimi,osobnosťou a určenou rolou. Konflikt medzi rolami toho istého jedinca/mat.-manažerk/ je obvykle riešený ich časovým alebo priestorovým odelením.
SOCIALIZÁCIA- komplexný proces, ktorého priebehu sa človek ako biológ. stáva prostred. soc. interakcie a komunikácie s druhými soc. bytosťou schopnou chovať sa ako člen určitej skupiny či spoločn. Social. spočíva v osvojovaní hodnôt, noriem a spôsobov jednaní.
SOCIÁLNA DIFERENCIÁCIA- pojem cháp.v 2 význ.: 1.je to proces, vktoréh rámci niektoré aktivity doposiaľ spojené s jednou soc.

inštitúciou sú v dôsledku špecializácie postupne vykonávať niekoľkými inštituciami, čím sa zvyšuje zložitosť. 2.Je to synonymum sociálnej stratifikácie a soc. proces, v ktorom dochádza k rozčleňovanie skupín, systémov, kultúr. Typickým príkladom procesu soc. diferenciácie je presun niektorých výchovných funkcii, ktoré pôvodne plnila rodina na špecializované výchovné a vzdelávacie inšti.
SOCIÁLNA KATEGÓRIA- ľudia môžu byť členení do rôznych kategor. Toto členenie nie je vždy prirodzené, robí ho soc. v súlade so zámermi svojho skúmania. Prirozd. členením je členenie podľa demografických príznakov. Používajú sa aj umelé kategorizácie napr. ľaváci a praváci, rozvedení. Tieto kategórie nemajú v skutočnosti ďalší soc.význam.
SOCIÁLNA KONTROLA- konfrontácia reálneho chovania jedinca alebo skup. s kolektívnymi zdieľaním hodnotami a normami tohoto chovania, piebežne prevádzaná účastníkmi soc. interakcie. Zisťuje deviáciu od štandardov spol.súžitia a ako regulatívny mechanizmus smeruje k ich odstráneniu prostredníctvom sankcii.
SOCIÁLNA KULTURA- konfrntácia reálneho chovania jedinca alebo skupiny s kolektívnymi hodnotami a normami tohto chovania priebežne prevádzaná účastníkmi tejto interakcie. Zisťuje deviaciu od štandardov spolužitia,smeruje k ich odstráneniu sankciami.Od člena sa očakáva prispôsobenie skupiny zvyklostiam, nonkonformita môže mať za následok vylúčenie zo skupiny.
SOCIÁLNA MOBILITA- pojem vyjadrujúci možnosť jednotliv. či celých skupín meniť svoj sociálny status vo vnútri daného soc. systému. Až Sorokin vo svojej práci z r.1927 rozlíšil mobilitu horizontálnu,kedy dochádza k presúvaniu priestorovým či profesným, než by sa pritom menila výška soc. statusu migrantov a mobilitu vertikálnu, ktorá znamená vzostup či zostup v rámci stratifikačného priestoru danej spoločnosti. soc. mobilita je dôležitým faktorom procesov v soc. štruktúre, je úzko spojená s kanálmi a sociálnými sitami t.j.inštituciami kt. a v ktorých sa rozhoduje o vzostupe alebo zostupe. Patrí medzi ne predovšetkým rodina a pôvod, škola a vzdelanie, povolanie, odborné skúšky.



SOCIÁLNA NEROVNOSŤ- princíp usporiadania spoločnosti kde jednotlivci a skupiny nemajú ronaký podiel na hmotnom bohatstve a rozhodovaní. Pojem naberá zmysel vtedy, keď sa považuje za sociálny problém, teda s nástupom modernej spol., kde tiež vniká hnutie za sociálnu rovnosť. Stav, v ktorom členovia spoloč. nemajú rovnaký rístup k racionálnym zdrojom hlavne k tým najvýznamnejším a to bohatstvu, moci a prestíže.
SOCIÁLNA ROLA- očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý soc. status.

Rola sprostedkuváva vzťah medzi reálne prevádzanými činnosťami jedinca a ich vymedzením nadindividuálnymi platnými normami.Tiež je to označ. užívané v soc. psychológii a soc. Je používaný synonymne s termínom soc. pozície alebo soc. statusu, prípadne spojované so svetom divadla. Rola je tiež cháp. ako aspekt soc. štrukt.
SOCIÁLNA SKUPINA- Ak sociálne vzťahy tvajú dlhšie,stávajú sa z nich zanky spoloč. skupín. Soc. skupiny pozostávanjú z dvoch a viac ľudí, ktorí zdieľajú a pociťujú jednotu a kt. sú spojení pomocou relatívne stabilných vzorov sociál. interakcie. Soc. skup.ma množstvo charakt. Pvá z nich je že majú hranice. O ľudoch uvažujeme ako o nachadzajúcich sa vnútri alebo mimo skupinu. Druhou je poznatok interakcionizmu, t.j že skupiny su produktom soc. definície. Po 3, skupinu môžeme cháp.ako nostiteľa dištinktívnej subkultúry alebo kontrakultúry ako súbor jedinečných noriem, hodnôt a stvárnení správania. Po 4.skupinu chápeme ako trvajúce prežíanie solidarity, kt. má význam pre súdržnosť skup. a pre identifik. s ňou u jej člen.
SOCIÁLNA STRATIFIKáCIA- najvšeobecnejší určitý typ, soc. štruktúry. Pojem je v soc. liter. používaný vo 2 významoch. V širšom slova zmysle to je výsledok, soc. nerovnosti, kt vedie k vzniku aspoň do istej miery hierarchicky usporiadaných sociál. zoskúpení. V užšom slova zmysle je hierarch. usporiad. ľudí podľa 3 dimenzii distribučnej nerovnosti, kt sú tzv. materiálne zdroje, moc, prestíž.
SOCIÁLNA TRIEDA- jeden z pojmov používaných k vyjadreniu soc. diferenciácie resp. soc. nerovnosti, kt je istou špecifikáciou pojmov vrstva a spol. skupina. Triedou sa obvykle rozumie súbor osôb s istou či podobnou ekon. Úronňou, kt sú si vedomé svojich spol. záujmov. Na rozdiel od iných pohľadov na soc. nerovnosť zdôrazňuje triedne hľadisko podstatnosť ekon. pozície a aktivity.
SOCIÁLNY- adjuktívum sociálny musí byť podobne prispôsobené pre sociologické použitie. V bežnej reči môže opäť znamenať mnoho vecí - neformálnu kvalitu určitých zhromaždení/je to spoločenské stretnutie - nediskutujeme o obchodných záležitostiach/,nieči altruistický postoj /má značne sociálne záujmy vo svojej práci/alebo vseobecne niečo odvodeného z kontaktu s druhými ľudmi/sociálna choroba/. Sociológ bude používať tento termín v užšom a presnejšom zmysle s poukazom na kvalitu interakcie, vzájomných vzťahov obojstrannosti. Tak dvaja ľudia netvoria spoločnosť ale to čo sa prenáša mendzi nimi je isto sociálne. Čo sa týka definície sociálneho, je to obtiažne zdokonaliť definíciu sociálnej definície od Webera ako situáciu v ktorej ľudia orientujú svoje jednanie na druhých ľudí.

Sociológ bude pri skúmaní procesov brať do úvahy ekonomický účel.Bude sa zaujímať o rozmanitosť ľudských vzťahov a interakcii.Spoločnosti sú viazané na interakciu medzi ľudmi, ich spoločnú činnosť na procesy združované a z toho vyplyvajúci spôsob života a formy organ. Sociálny zo sociologického pohľadu tvorí sociálna štruktúra, soc. vzťah, soc. kapitál. Durkheim považuje za sociálne každý druh jednania, schopný vnútorného tlaku na jedninca, nezávislé na individ. prejavoch jednotlivcov. Weber považuje sociálny jav orientovaný na chovanie iných ľudí a ich určitej situácii viac alebo menej určité očakávania.
SOCIÁLNY AGREGÁT- sociálna skupina je viac než agregát, tj. ako súbor anonymných individuí, kt sú späte z jedným miestom a časom. Napr. kupujúci v obchode, dav na futbalovom zápase- to sú príklady pre síce rôznorodých, ale agregátov. Sú to zoskupenia ľudí spojených spojených predovšetkým fyzickou blízkosťou. Táto blízkosť je veľmi dôležitá, pretože umožňuje vznik priamej sociálnej interakcie. Táto interakcia je predpokladom, že z agregátu môže vzniknúť stabilná soc. skupina (susedia v bloku). Pre agreg. je charakt., že doň ľudia vstupujú veľmi ľahko a často. Je to dôležité pre soc. život, pretože je to základ mnohých for. budúceho kolektívneho správania.
SOCIÁLNY AKTÉR- nositeľ, iniciátor a realizátor soc. činnosti. Obvykle je pojem aktér identický s pojmom indiviuum. SA je reálny činorody subjekt sociálneho diania.SA je orineovaný k nejakému cieľu a manipuluje,či disponuje nejakými zdrojmi k jeho dosiahn.
SOCIÁLNY FAKT- termín, ktorý sa do sociologie zaviedol a používa E.Durkeim.Za soc. fakty považoval tie stránky soc.života/spôsoby konania,myslenia a cítenia/,ktoré sú schopné vyvíjať vonkajší tlak na jednot.a zároven majú vlastnú existenciu,nezívislú od individuálnych prejavov jednotlivcov.Soc.faktami je napr.móda, náboženstvo,právo.Soc.fakty sú podľa Durkheima fakty kolektívneho vedomia, vznikajú hromadením a prelínaním individuálnych vedomí, ktoré treba skúmať ako veci. Sociálne fakty pokladal za predmet sociológie.
SOCIÁLNY KAPITÁL- suma aktuálnych a potenciálnych zdrojov, kt. môže určitá osoba využívať vďaka tomu, že sa pozná s druhými ľudmi.Je to bohatstvo stykov a známosti,ktoré môžu byť užitočné.
SOCIÁLNY STATUS- z lat.status-postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt. V najvšeoecnejšom chápaní súhrné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoloč. resp. skupine, spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Každý človek zastáva v spoloč. i v rôzných sociál. skupinách množstvo sociálnych pozícii. Napr. žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany. Každá z týchto sociál. pozícii, kt spoločnosť spája s istými právami a povinosťami je sociálny status. Každý člov.

zastáva množstvo soc. statusov, jeden z nich býva kľúčový, rozhodujúci a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločno., sociálne ho definuje. Rozlišujeme vrodený /pripisovaný/ status, kt jednotlivci nemôžu ovplyvniť /určuje ho npr.rasa,pohl, vek/ získaný status,ktorý môžu nadobudnúť vlastným pričinením /profesia,vzdelanie/vnútený status/,kt jednotlivcom vnúti spoločnosť.
SOCIOLÓGIA- Bauman: Je premyslením a vycibrením znalosti,ktoré máme a uplatňujeme vo svojom každodennom živote-odkýva určité, nie bezprostredne zrejme spojenia a isté jemnejšie rozdiely, kto by naše oči bez cudzej pomoci neobjavily.Na našu mapu sveta zanáša viac detailov a zároveň ju rozširuje za horizont našej každodenej skúsenosti,takže môžeme vidieť, akým spôsobom zapadajú teritoria, na ktorých žijeme do sveta,ktorý sme nemali možnosť sami preskúmať. Sociólogia nepredstavuje koniec našej snahy porozumieť ale ich povzbudiť v tejto snahe a hľadaní pokračovať s prekážkou brániacou onomu stavu sebauspokojovania v ktorom ochabuje zvedavosť a pátranie postupne únave. Ak má socio. nájsť nejaké miesto vo vede ak sa má stať vedou, musí si nájsť úsek sveta,ktoré si už vedy doposiaľ existujúce neprivlastnili.
SPOLOČENSKÁ ELITA- termín pôvodne používaný pre predmety výrobky a tovar mimoriadnej kvality, koncom 18 a zač.19 stor spojovaný s vysoko postavenými spol. skupinami. Toto dosiaľ platné používanie pojmu elita ako výlučne soc. skupiny vychádza z exis. soc. nerovnosti v každej usporiadanej spoloč., zviazanej s nerovnosťou ekon. a polit i s rozdielom v osobných vlastnostiach a schop. jednotlivca.
SPOLOČENSTVO- pojem zaviedol Ferdin Toonniese. Vzťahy sú založené na emóciach a sú uschované vďaka tradícii, spoločnému jazyku. Zaradil tu rodové vzťahy, susedské priateľské. Rozdiel medzi spoločnosťou a spoločenstvom je v type väzby-rozdielom medzi organ. A mechanickou väzbou ich členov.
SPOLOČNOSŤ- pojem zaviedol nemecký sociolog Ferdinant Tonniese. Vyšší typ ako inštitúcie sú spoločnosti. Sú to základné a komplexné typy soc. štruktúry v súčasnom svete. Podstatu tvoria ľudia individuálne vzťahy a celé komplexy ľudských aktivít. Spoluprácou týchto aktivít sa vytvárajú hodnoty, ktoré by sa nikdy nemohli dosiahnút indiv. činnosťou. Základom vzťahov pre spoločnosť je racionálna výmena statkov, protikladné záujmy účastníkov, vedomie užitočnosti a hodnoty jedného človeka pre druhého.
ŠPEC. SOCIOL. SKUPINA- Je to označenie pre radu špeciálnych disciplín ako soc.

rodiny, práva, hospodárstva, povolenie. SZEZE Panský hovorí o aplikov. sociol. ako o špecializ. úsekoch sociolog. Zaoberá sa empirickým výskumom vo forme stredného dosahu. Zahŕňa všeobec. soc teóriu, špeciál. soc. teoriu metodologie a techniky soc.výskumu. Konkrétne soc.disciplíny sa začali konštituovať v 20.a 30 stor. Špec. soc. discip. vychádza zo spoločenského základu všeobec. socio. Medzi význam. soc. disciplýni patrí sociol.práce, priemyslu obchodu, kultúry, umenia, pedago, politiky.
TOTÁLNA INŠTITÚCIA- v soc.sa viac používa typológia formálnych organizác. Vyčlenujú sa napr. formálne slobodné skupiny. Na druhej strane sa vyčleňujú formálne donucovacie skupiny. Goffman zavádza pre ich označenie termín totálnej inštitúcie, typu psychiatrie, väzenia, kt pri donucovaní používajú degragačné posupy zamerané na totálne potlačenie individuality osobnosti.
TRADIČNÁ SPOLOČNOSŤ- forma spoločenskej organ. resp. spoločnosti, ktoré existovali pred nástupom priemyselnej revolúcie. Sociologia od svojho zrodu definuje modernú spoločnosť práve v protiklade k tradičnej spoločnosti. TS možno charakterizovať 4 spôsobmi. 1.Ľudia transformujú iba min. statky, kt.im poskytuje príroda, deľba práce je relatívne málo rozvinutá, využívajú sa prírodné formy energie (sila zvierat,vetra,vody) 2.Mocenské (vládcom stačí k udržaniu pozície loajality vojenského a správneho aparátu). 3.Komplexné filozofické a nábož. systémy nachádzajú publicitu iba u vzdelaných špičiek obyvateľstva. 4.Sociálne je moc TS značne difencovaná, Myšlienka o rovnosti ľudí je považovaná za absurdnú.
VŠEOBECNÍ DRUHÍ- celá spoločnosť,nielen ajbližší keď si dieťa uvedomí, že rola ktorú hra je dôležitá pre najbližších,vie že sa vzťahuje k očakávaniam,ktoré na neho zameriava celá spoločnosť.
VÝZNAMNÍ DRUHÍ- osoby, kt. s dieťaťom jendnajú a ktorých postoje sú rozhodujúce pre formovanie jeho sebakoncepcie (rodič,učiteľ).