Limes sa chápe aj ako slovo hranica (neprirodzená hranica, prípadne hranica medzi barbarskými kmeňmi, súkromnými pozemkami a podobne.).
Longobardi - germánsky kmeň, ktorý podľa antických správ sídlil začiatkom nášho letopočtu v západnej časti Dolného Polabia, kam presídlil z južnej Škandinávie. V staršej rímskej dobe boli pre Longobardov charakteristické veľké žiarové pohrebiská, osobitne pre mužov aosobitne pre ženy. Na pohrebiskách mužov sa našli rôzne druhy výzbroje. Medzi najznámejšie nekropoly patrí Nienbúttel, Harsefeld, Putensen, Ehestorf - Vehrendorf, Darzau (ženské pohrebisko). Ešte v 3. – 4. Storočí sídlilo jadro longobardov v Dolnom plabí a len časť sa zúčastnila na markomanských vojnách v 2. Storočí n.l.Na rozhrani 4. – 5. stor. n.l. začali prenikať na juh do Poddunajska a rokuu 488 sú o nich zmienky v Rugilande. Začiatkom 6. stor n.l. sa rozšírili až na územie dnešného Maďarska. Za kráľa Tata a najmä Vakka dosiahla ich moc vrchol a dostali sa až na územie Moravy a do Čiech. V Taliansku utrpeli porážku od Frankov (Karol Veľký). V Longobarských hroboch zo 6.-7. stor n.l. v severnom a strednom Taliansku sa našli zbrane a šperky.
Magdalénien – najmladšia paleolitická kultúra, nazvaná 1863 E. Lartetom podľa rozsiahleho skalného prvisu Madeleine. Časovo patrí do obdobia 15 000 – 9 000 rokov p.n.l., keď jej nositelia, prvobytní lovci sobov a divých koní, zakladali sídliská najmä v jaskyniach. Vznikla na území dnešného Francúzska a odtiaľ sa rozšírila do severnej Európy a na východ smerom až do oblasti Moravského krasu a do Krakovskej jury, neprekročila však Karpaty. Šikovnosť a technická vybavenosť pravekého lovca dosiahla v magdalénine vrchol. Prejavuje sa vo výrobných prostriedkoch, najmä v tovarovo rozvinutej kamennej industrii, v dômyselných loveckých zbraniach a nástrojoch z kosti a zo sobích parohov /hroty oštepov, harpúny). Veľký rozvoj dosiahli i ozdobné predmety a výtvarné prejavy, najmä malebný štýl parietálneho (lat. temenný) umenia, ryté obrazy i drobné plastiky (Lascaux, Laugerie Haute, Combarelles, Niaux a Font-de-Gaume). Henri Breuil roku 1912 roztriedil magdalénien do 6 fáz na základe nélezov z jaskyne Placard (Charente). Breuilovo triedenie založené na kostenom materiály upresnil D. Peyrony, ktorý vzal do úvahy aj kamennú industriu.
Manching – keltské oppidum pri Ingolstadte v Hornom Bavorsku, NSR J Vzniklo v strednej dobe laténskej v 2. stor p.n.l. a bolo azda hlavným sídlom Vindelikov (keltský kmeň). Zaniklo najneskoršie koncom 1. stor. p.n.l., keď sa dostalo Predalpsko pod rímsku zvrchovanosť. Oppidum založili na južnom brahu Dunaja na nízkej terase pri ústí rieky Paary. Plochu 380 ha chránil 7,8 km dlhý múr.