referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Nedeľa, 5. decembra 2021
Heslá z praveku (L-Z)
Dátum pridania: 04.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wyrm
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 838
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 31m 50s
Pomalé čítanie: 47m 45s
 

Pod mohylami sa začalo pochovávať v staroslovanskom, na severe vo vikinskom prostredí.
Monoxyl – plavidlo (loď, čln) zhotovené z jedného kusa dreva (kmeňa). Najstaršie monoxyly sa zjavili už v mezolite (Pesse v Holandsku), bežne sa používali na riečnych tokoch a jazerách v neolite (Federseemoor vo Švábsku), miestami sa udržali až do súčasnosti. Zhotovovali sa vypaľovaním alebo alebo tesaním kamennými respektíve kovovými nástrojmi. Bezpečnosť plavby sa zabezpečovala plavákmi, prípadne sa viac člnov spájalo do jedného plavidla. Pri plavbe sa používali veslá pripevnené na bokoch lodí. Veľkosť člnov bola rozličná (2 – 30 metrov) a niektoré pojali vyše 20 osôb. Moravany nad Váhom – miestna časť Piešťan, nálezisko v okrese Trnava. Na sprašových chrbtoch ležia najznámejšie slovanské sídliská z mladšieho paleolitu. V polohe dlhá robil systematický výskum 1943 L. Zotz, 1946 K. Absolon a 1963 J. Bárta. V stratigraficky spornej polohe (výnimočne čierno) maľovaná, častá je rytá výzdoba a štylizovaná ženská plastika střelického typu. Početná je štiepaná industria z obsidiánu.
Moustérien – najvýznamnejšia stredopaleolitická kultúra, ktorá sa vyvinula s levalloisienu. Pomenoval ju G. Mortillet podľa jaskynného previsu Le Moustier pri Les – Eyzies – de – Tayac, department Dordogne, Francúzsko. Vyvíjala sa od ríšskeho štadiálu po prvý wurmský interštadiál. Jej nositeľom bol neandertálsky pračlovek. Na základe C14 sa datuje do 55 000 až 35 000 rokov p.n.l. Charakterizuje ju výroba úštepov z diskovitých jadier. Úštepy boli opracované do tvaru moustérienských trojuholníkovitých hrotov a drapadiel početných foriem. Mozaika – druh plošnej výzdoby z drobných rôznofarebných kociek, hranolčekov, kolíčkov z rôzmanitých druhov materiálu (kameň, sklo, terakota, kov a drevo). Upevňovali sa do mäkkej omietky alebo tmelu. Začiatky mozaikovej techniky siahajú až do 4. tisícročia p.n.l. Najstaršie známe vzory sú z Uruku v Mezopotámii (geometrické vzory). V antickom Grécku sa používala kamenná mozaika na výzdobu dlážky, často s mytologickými a loveckými motívmi. Veľký rozkvet mozaiky nastal do obdobia Rímskej ríše. Od 3. stor n.l. sa rozšírila skalná nástenná mozaika.
Murus Gallicus – druh opevnenia niektorých keltských opíd, najmä v Galii, najďalej na východ sa objavuje murus gallicus v prvej fáze opevnenia oppida v Manchingu. Základ stavby tvorila drevená roštová konštrukcia na úrovni terénu, pospájaná dlhými železnými klincami a vyplnená sypkým materiálom z kameňov a hliny. Vonkajšia stena je z čiatočne opracovaných kameňov kladených na seba nasucho, bez malty.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Encyklopédia Archeológie
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.